ATÉNY 26. augusta (WEBNOVINY) – Grécko by mohlo tento rok dosiahnuť prebytok primárneho rozpočtu a v roku 2014 mierny rast, ak sa bude držať plánu ekonomických reforiem, návrat krajiny na dlhopisové trhy však bude náročný.
V nedeľu to vyhlásil člen Výkonnej rad Európskej centrálnej banky (ECB) Jörg Asmussen.
„Nízka ale pozitívna miera hospodárskeho rastu je v budúcom roku dosiahnuteľná, je však nutné urobiť potrebné reformy. Chápem zložitú politickú situáciu spôsobenú len malou parlamentnou väčšinou, ale čo sa pri toľkej politickej bolesti doteraz dosiahlo, sa nesmie zničiť. Aké by bola dôveryhodné alternatívne riešenie?“ povedal Asmussen pre grécky denník To Vima.
„Najväčším rizikom pre pozitívny trend, ktoré podľa mňa hrozí, je prestať robiť potrebné kroky s pocitom, že trhy sú pokojné a krajina je preto v bezpečných vodách. Pravdou je, že (grécky) dlh bude ešte roky vysoký a úplný návrat na trhy bude preto náročný,“ povedal tiež Asmussen.
Dodal, že špekulácie o prípadnom treťom balíku finančnej pomoci Aténam sú predčasné. „Opakujúca sa debata o znížení gréckeho dlhu ničomu nepomáha. Len odpútava pozornosť všetkých zúčastnených od toho, čo je potrebné urobiť v rámci toho súčasného programu pomoci. Tento program musí fungovať,“ vyhlásil Asmussen v rozhovore.
Diskusie o tom, či Grécko bude potrebovať ďalšiu finančnú pomoc sa opäť rozhoreli na základe minulotýždňových slov nemeckého ministra financií Schäubleho, ktorý balík pomoci Aténam považuje za takmer istú vec. Grécky minister financií Yannis Stournaras však novinárom v nedeľu povedal, že Grécko podmienky pre návrat na finančné trhy – prebytok primárneho rozpočtu a pozitívnu mieru rastu hrubého domáceho produktu vo dvoch po sebe nasledujúcich štvrťrokoch – splní v budúcom roku.
Pôžička bez šetrenia
Grécko možno bude potrebovať finančnú pomoc ešte vo výške ďalších 10 mld. eur, neočakáva však, že by partneri krajiny z eurozóny jej vyplatenie podmienili ďalším šetrením. V nedeľu to vyhlásil grécky minister financií Yannis Stournaras.
„Ak bude Grécko potrebovať ďalšiu finančnú pomoc, bude to vo výške okolo 10 mld. eur. Nehovorím pritom o novom balíku pomoci ale o balíčku ekonomickej podpory bez nových podmienok na úspory. Naše ciele – naše záväzky – sú do roku 2016 zadefinované a nemožno vyžadovať ďalšie opatrenia, alebo pridávať ďalšie ciele,“ povedal Stournaras pre denník Proto Thema.
Dodal, že o prípadnom znížení dlhu krajiny sa nediskutuje a že nutnosť prípadných ďalších opatrení bude závisieť od toho, či sa vláde tento rok podarí dosiahnuť prebytok primárneho rozpočtu, keďže rozhodovanie o budúcej pomoci sa bude robiť na základe výsledkov za rok 2013.
Aténam bude po skončení súčasného balíka pomoci v rozpočte na roky 2014-15 chýbať približne 11 mld. eur. Európski partneri pritom krajine prisľúbili pomoc až dovtedy, kým sa nebude schopná vrátiť k financovaniu na trhoch.
Špekulácie o tom, či Grécko bude potrebovať ďalšiu finančnú pomoc, sa opäť rozhoreli na základe slov nemeckého ministra financií Schäubleho, ktorý balík pomoci Aténam považuje za takmer istú vec. Krajina pritom už od roku 2010 získala dva balíky finančnej pomoci v celkovej výške 240 mld. eur, ktoré koordinovala trojka medzinárodných veriteľov zložená z Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu.
Podľa Stournarasa, Grécko podmienky pre návrat na finančné trhy – prebytok primárneho rozpočtu a pozitívnu mieru rastu hrubého domáceho produktu vo dvoch po sebe nasledujúcich štvrťrokoch – splní v budúcom roku. Tento rok grécky kabinet aj jeho medzinárodní veritelia očakávajú, že ekonomika krajiny sa scvrkne o 4,2 % a v roku 2014 nastúpi mierny rast. V roku 2012 sa grécke hospodárstvo zmenšilo o 6,4 %.