Majstrovstvá sveta v Novom Sade boli siedmou tohoročnou súťažou, ktorú ste vyhrali. Čím si vysvetľujete, že ste zatiaľ v súťaži fitnes bikiny nenašli premožiteľku? Čím ste pre rozhodcov podobných fitnesáckych top podujatí takou výnimočnou pretekárkou?
Súťaž fitnes bikiny je veľmi subjektívna súťaž. Nie sú tam striktne predpísané pravidlá, že musíme mať guľatý zadok alebo ukážkové véčko, čiže rozdiel medzi šírkou ramien a pása. Osobne si myslím, že súperky som pokorila naozaj svojou vytrénovanosťou. Lebo veľa dievčat do tejto súťaže prišlo s tým, že som pekná, moje proporcie sú ukážkové, tak idem súťažiť v bikinách. Ale nie je to o tom… Naozaj nie. Ja som prešla kus cesty, kým som sa dopracovala k terajším výborným výsledkom. Makám na sebe každý deň. Je to môj životný štýl. Zdokonaľujem sa, lebo to potrebujem (smiech). Ale aby som sa vrátila k vašej otázke. Na všetkých súťažiach, ktoré som vyhrala, som dominovala vytrénovanosťou. A mojou veľkou výhodou bol aj prejav na pódiu. Vďaka tomu, že nám už určité skúsenosti so šoubiznisom, viem sa na pódiu dobre predať. Viem sa správne postaviť a prezentovať. Moja charizma je určite väčšia ako u iných dievčat . V tomto mám stále naozaj veľkú výhodu.
Hovoríte, že fitnes bikiny nemá presne stanovené pravidlá. Tak potom, kde je hranica medzi body fitnesom a fitnes bikiny? Dá sa to správne určiť aj menej skúsenému pozorovateľovi týchto divácky príťažlivých súťaží vyšportovaných ženských tiel?
Fitnes bikiny sú v podstate vyšportované dievčatá. Sú to dievčatá, ktoré sa o seba starajú, ktoré sú krásne, vyšportované. Pravidelne cvičia, ale stále sú to ešte pôvabné ženy. Nemáme tam povinné pózy ako majú súťažiace v body fitnes. Bodyfitnesky už naozaj majú oproti nám väčšie a širšie ramená, veľké véčko. Rozdiel medzi ramenami a pásom je pri ich prezentácii už viditeľný. Takže ja už na prvý pohľad vidím, ktoré dievča je bikinárka a ktorá bodyfitneska. Dokonca sa stalo, že dievčatá smerovali postavou už do body fitnes a prišli súťažiť k nám. A ja som hneď na prvej súťaži ako laik povedala: ´Ježiši, tá je dobrá, tá je vytrénovaná.´ A nakoniec nebola ani vo finále… Lebo sa netrafila do kategórie. Podľa verdiktu jury už nepatrila k nám. Takže my musíme na sebe poctivo pracovať, lebo nemôžeme mať na tele voľné miesta, ktoré sa trasú, ale… Musíme byť naozaj tvrdé a pevné baby. Ale s tými objemami musíme narábať veľmi opatrne, aby sme neboli až veľmi vyrysované a svalnaté. To je už potom iná súťaž.
Pri pohľade na bohatú zbierku trofejí, ktoré ste tento rok získali, sa človeku nechce veriť, že mimoriadne úspešná sezóna bola vašou prvou sezónou v tomto novom športe?
V podstate fitnes bikiny sú tiež úplnou novinkou v týchto súťažiach. Ja som tiež nováčikom (smiech). Takže prvý rok sme sa stretli – ja a bikiny – a ťaháme to spolu úspešne už sedem veľkých súťaží. A verím, že úspešne to budeme ťahať aj ďalej.
Súťaž fitnes bikiny je veľmi subjektívna súťaž. Nie sú tam striktne predpísané pravidlá, že musíme mať guľatý zadok alebo ukážkové véčko.Nikola Weiterová
Ktoré z tých vašich úspešných vystúpení na súťažnom pódiu bolo pre vás najťažšie, na ktorom ste sa najviac zapotili?
Samozrejme, na prvých kvalifikačných súťažiach. Na majstrovstvách republiky. Lebo som nevedela, čo môžem čakať. Nepoznala som typ prezentácie. Nevedela som, čo sa v tejto súťaži hľadá. Čo sa na pódiu smie, čo nie. Tam som ešte nemohla riešiť nejaké umiestnenie… Povedala som si, že prídem a skúsim. Možno to vyjde. Potom boli majstrovstvá Európy v Rusku. Myslela som, si, že nemôžem vyhrať majstrovstvá Európy ako totálna debutantka. To by bola z mojej strany drzosť… Prísť prvýkrát na Európu a hneď vyhrať…. Navyše, keď som vedela, že veľa dievčat, ktoré doteraz súťažili v body fitnes, prešli práve do bikín. Boli to skúsenejšie pretekárky ako ja, ktorá som medzi nimi bola nováčikom. Boli vytrénované, vedeli sa prezentovať. Jedno s druhým… V Rusku som však zažila najväčšie prekvapenie. Titul z Európy ma doslova šokoval. To som vôbec nečakala. A svet v Novom Sade? Tam som už mala určité skúsenosti z minulých súťaží. Ale byť majsterkou sveta – to bol teda gól! Neviem, koľko ľudí si to môže na svete povedať. Aspoň mama, ktorá mi vždy tvrdila, že sa správam ako majsterka sveta, bude mať už konečne pravdu (smiech). Som naozaj majsterka sveta! Je to nádherný pocit. Bol to nával emócií, neskutočný výbuch citov, keď mi odovzdávali medailu a pohár pre víťazku. Aj som si poplakala. Od šťastia a veľkej radosti. Nádherný okamih života. Oplatilo sa preň drieť v posilovni a diétovať, strážiť si postavu.
V období medzi európskym a svetovým šampionátom v kulturistke, fitnes, body fitnes a fitnes bikiny ste v Madride vo svojej kategórii triumfovali aj na historicky prvom ročníku Arnold Classic Europe 2011? Aký to bol zážitok dominovať v Európe na súťaži, ktorú doteraz poznala iba Amerika?
Je to iný druh súťaže. Vidieť naživo Schwarzeneggera. Byť v jeho blízkosti. Stretnúť sa so všetkými legendami kulturistického sveta. Vidieť tých špičkových profesionálov, ktorých som doteraz sledovala iba v televízii. Bol to krásny zážitok. Súťaž v Madride bola veľmi príťažlivá komercia. A ja mám komerciu veľmi rada. Takže aj víťazstvo v Madride ma veľmi potešilo.
Keďže už úspešne máte všetky tohoročné súťaže za sebou, teraz sa už môžete otvorene priznať, s akými ambíciami ste na tieto prestížne európske a svetové podujatia cestovali? Čo ste na nich túžili dosiahnuť?
Pred majstrovstvami sveta mi veľmi pomohlo, že som vyhrala Arnold Classic Europe v Madride. To bolo týždeň pred majstrovstvami sveta v Srbsku. V Madride som si otestovala športovú formu i konkurenciu. Veď tam prišiel v podstate celý svet. Všetci, čo v našom športe niečo znamenajú, boli vtedy v Madride. No ešte stále som bola na vážkach… Lebo je rozdiel súťažiť na Arnold Classic Europe, ktorú si financuje samotný pretekár, alebo jeho sponzor, ak ho má. A iné je súťažiť za národnú federáciu, kde sme ako reprezentanti tej-ktorej krajiny. Nevedela som porovnať, že koľko reprezentantov sa kvalitne pripravuje na asociačnú súťaž – a koľko z nich skúsilo komerciu na Arnold Classic… Takže budem úprimná: Išla som s ambíciou byť vo finálovej šestke. V top šestke – a v kútiku mysle som sa smelo pohrávala s myšlienkou vyhrať svetový šampionát. Už iba tak zo zvyku (smiech). Veď som doteraz všetko vyhrala, možno to opäť vyjde (smiech). Ale nikdy nejdem na súťaž s tým, že mám triumf vo vrecku aj bez boja. To určite nie. Ja idem na každej súťaži doslova s kožou na trh a preto počas nej normálne tŕpnem až do poslednej sekundy, kým nemám medailu na krku.
Bolo to tak aj na svetovom šampionáte v Novom Sade, kde ste pôvodne chceli svoj debut premeniť na postup do finálovej šestky? Keď ste v nej už boli, na čo ste si trúfali, ako ste sa vy sama v mysli hodnotila? Kde by ste podľa vás v elitnej šestici mohli a mali skončiť?
Keď som na majstrovstvách sveta stála v tej finálovej šestke, tak som presne povedala poradie. Neuveríte mi, ale ako som to povedala, tak to aj dopadlo. Najviac som sa obávala Janky Majerníkovej. Ja som to už neraz po návrate z MS spomínala. Ona z tej šestky bola pre mňa najväčšou konkurenciou. Zo všetkých dievčat, pravda, ak nehodnotím seba, bola Janka najvytrénovanejšia. Veľmi ma teší jej postup, ktorý urobila. Som rada, že mi rastie veľmi silná konkurencia na Slovensku. Už iba preto, že ja mám ambície odísť raz medzi profesionálky… Neviem, aké plány má ona. Budem však veľmi rada, keď práve ona prevezme po mne amatérske majstrovské žezlo, keď odídem medzi profesionálky. Určite sme veľké súperky, ale aj kamarátky. Ona mi pred súťažou povedala: ty buď prvá a ja budem veľmi šťastná, keď budem hneď za tebou. Aj to tak skončilo. Ja som majsterkou sveta a ona je vicemajsterkou.
Máte za sebou iba prvú mimoriadne úspešnú sezónu a už uvažujete o prechode medzi profesionálky? Nie je to ešte skoro? Nemali by ste sa ešte viac ostrieľať na amatérskych súťažiach?
Tak ja som typ, ktorý sa chce stále posúvať. V podstate v amatérskej kategórii som dosiahla už všetko. Som majsterka sveta a Európy, vyhrala som aj Arnold Classic Europe. Viac sa už vyhrať v jednej sezóne medzi amatérkami nedá. Pravda, teraz ma čaká trochu pauza. Musím si vyriešiť nejaké zdravotné problémy. Ale nebudem spať na vavrínoch. Svoju pozornosť zameriam na marec 2012, keď bude Arnold Classic amatérov. Ale nie v Európe, ale v Ohiu. Prídu tam kvalitné Američanky, čakám tam veľký príval hispaniek, ktoré sú také malé geto v týchto súťažiach. Takže skúsim ešte tam zabojovať o prvenstvo. Ak by sa mi to podarilo, automaticky dostanem profesionálnu licenciu a začnem súťažiť medzi nimi. Ak nie, potom by som možno ešte zostala doma a medzi amatérmi. Uvidím ako to bude…Ako to všetko dopadne. V budúcnosti však určite chcem robiť vonku. Chcem tieto svoje športové úspechy posunúť aj do oblasti fotomodelingu a reklamy. Chcem sa stať tvárou firiem a značiek. Chcem sa tomu venovať ako normálnemu zamestnaniu. V tomto období hľadám sponzorov. Čakám na ponuky, čo sa týka oblasti reklamy – a riešim si vlastnú budúcnosť.
Chodíte na kastingy a konkurzy?
Nechodím na kastingy. Riešim to skôr tak, že robím ponuku. Na internete prezentujem moje úspechy spolu s fotografiami. Posielam ich firmám, ktoré považujem za vhodných partnerov a sponzorov. Chcem získať dobrého mecenáša, čo v súčasnej dobe nie je vôbec jednoduchá vec. Dnes vám nikto nezaklope na dvere a nepovie: poď súťažiť za moju firmu. Alebo mi nedá ponuku na prezentáciu, respektíve mi nenavrhne, či nechcem na tričku nosiť jeho logo, emblém jeho firmy. Ja sa však nevzdávam, lebo si myslím, že vďaka športovým úspechom, ktoré som tento dosiahla, stále som zaujímavý objekt pre rôzne reklamné projekty a prezentácie.
Stále ste členkou bratislavského klubu Petržalská posilka?
Áno, stále som členkou Petržalskej posilky. Neviem však dokedy to tak bude. Možno budúci rok budem štartovať za iné fitnes centrum. Ale určite si vyberiem, čo bude pre mňa lepšie.
Do sveta fitnesáckych súťaží ste tento rok vleteli ako žiarivá kométa. Zbierate jeden úspech za druhým, takže by bolo zaujímavé vedieť, akú najkrajšiu gratuláciu – a od koho – ste dostali za tie nádherné výsledky a tituly, ktorými sa po tejto vydarenej sezóne môžete pýšiť?
Na svetovom šampionáte v Novom Sade ma povzbudzovala aj rodina. Prišla za mnou autom. Priateľ, mamina a sestra. Celú súťaž i môj triumf na MS prežívali spolu so mnou. Ženy plakali, partner sa tešil,. Ten bol so mnou aj na Arnold Clasic. Takže oni mi gratulovali už tam – v dejisku MS. Bolo to nádherné a dojímavé. Deň po návrate zo svetového šampionátu som bola pohár i zlatú medailu ukázať babke a dedkovi. Babka mi za odmenu uvarila moje najobľúbenejšie jedlo. Plnenú papriku. Lebo vedela, že už konečne mám po sezóne a už sa môžem pokojne najesť. Už môžem chvíľu jesť, čo mi chutí (smiech). Tiež sa so mnou veľmi tešili. Veľa gratulácií som dostala mailom a SMS-správami. Ale takú najkrajšiu gratuláciu neviem povedať. Priateľ mi dal spraviť veľký banner. Dva metre veľký. S mojou fotografiou. Nech vraj mám dobrú prezentáciu, keď už tak trpezlivo naháňam sponzorov. Veľmi ma tým prekvapil. Zišiel sa mi, lebo tesne po majstrovstvách sveta som mala prezentáciu vo fitnes centre Best Fit Xtreme v Devínskej Novej Vsi. Nebola som však jediná šampiónka, ktorá sa na nej zúčastnila. Bol tam aj minuloročný majster Európy v kulturistike mužov do 90 kg Marián Čambal a najlepší slovenský profesionálny kulturista Jaroslav Horváth, ktorý práve tento rok ukončil po Mr. Olympia aktívnu činnosť.
Veľa dievčat do tejto súťaže prišlo s tým, že som pekná, moje proporcie sú ukážkové, tak idem súťažiť v bikinách. Ale nie je to o tom…Nikola Weiterová
Keď hovoríte, že práve máte obdobie trpezlivého „chytania“ sponzorov, podarilo sa vám už niekoho presvedčiť, aby vám v budúcnosti pri športovej kariére pomohol? Máte už podpísané nejaké kontrakty alebo zmluvy s potenciálnymi mecenášmi a partnermi?
Práveže zmluvy a kontrakt ešte nemám žiadny. Nejaké náznaky sú, ale je to na dlhé lakte. Zatiaľ zbieram tých záujemcov. A z momentálnej ponuky si chcem vybrať tých najlepších. Nerada robím nepremyslené veci a neuvážené rozhodnutia. Chcem si vybrať sponzora na dlhšie obdobie. Fitnes je pre mňa životný štýl, preto si chcem vybrať to najlepšie, čo sa mi podarí získať. Pozrite, Janka Purdjaková má Duklu Banská Bystrica. V tomto klube na zaistený mesačný plat a oni je hradia všetky výdaje na cesty, sústredenia, súťaže. Prakticky financujú jej športovú aktivitu a tréningový proces. Toto potrebujem aj ja. Rada by som mala jedného hlavného sponzora, ktorý by to všetko zastrešoval. A potom nejakých menších partnerov okolo. Ale… Pokiaľ mi niekto nedá ten veľký balík, ktorý ja potrebujem, tak nepôjdem do toho. Neupíšem sa diablovi (smiech).
Spomínali ste babku a dedka, ktorým ste boli ukázať medailu a pohár. Sú z Bratislavy alebo žijú mimo nej?
Keby som bola psíkom, bol by zo mňa pekný oriešok (smiech). Babka je zo Žiliny, dedko zo Zvolena, mamina sa narodila v Prešove, otec je Moravák a ja som Bratislavčanka. Takže ja som poriadny oriešok (smiech). Mama sa presťahovala z Prešova do Bratislavy v podstate vtedy, keď mala osemnásť rokov. Ona mala tiež také túlavé topánky ako mám ja. Ja už rok a pol žijem s priateľom vo Viedni. Takže my sme takí pútnici a cestovatelia. Babka s dedkom neskôr prišli z Prešova za maminou, dlhé roky žijú v Bratislave. Celá moja rodina vlastne býva v Petržalke. Sme taká malá, ale silná rodinka.
Hneď počas prvého roka ste vo svojom športe dosiahli absolútne všetko. Vo fitnes bikiny ste zažiarili ako kométa prvej veľkosti. Je avizovaný prechod k profesionálom ďalšia méta vášho športového života?
Určite je to ďalšia méta. Ak by sa mi niečo veľmi dobre podarilo získať na Slovensku, ak by sa vyskytla lákavá ponuka na spoluprácu a sponzoring, zostala by som ešte v amatéroch. Možno by som sa pokúsila ešte budúci rok obhájiť všetky tituly, ktoré som tento rok získala. Ale ja som človek, ktorý sa rád posúva dopredu. A neviem povedať, či je pre mňa métou číslo jeden byť dvakrát, trikrát, päťkrát majsterkou sveta a Európy. Napríklad ako to teraz v Novom Sade dokázala Janka Purdjaková, ktorá je svetovou šampiónkou už ôsmy raz. Je to krásne, už je to zapísané do histórie. Jej úspech je niečo fantastické. Ale neviem, či by ma práve toto robilo šťastnou. Rada by som sa aj v tomto smere posunula ďalej. Rada by som moje športové úspechy využila najmä v oblasti komercie. Lebo drieť celú športovú kariéru – a mať za to iba pohár a medailu… Neviem… Hovorím, je to krásne, ale je to málo. Ja chcem viac (smiech).
Vy ste už iná generácia ako Janka Purdjaková a podobné dlhoročné úspešné reprezentantky a športovkyne?
Áno, sme iná generácia. Ale určite svojimi športovými úspechmi chcem podložiť svoje ďalšie snaženie v živote. Chcem byť v tom, čo robím, čomu sa venujem, stále najlepšia. Preto to všetko robím. Som veľmi súťaživý typ človeka. Táto vlastnosť ma stále posúva dopredu.
Zhováral sa Štefan Žilka