Nobelovu cenu za literatúru získala Kanaďanka

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Munro
Foto: npr.org

Alice Munro sa narodila 10. júla 1931, pričom jej otec bol farmár a matka učiteľka. Munro začala písať už ako tínedžerka, pričom svoju prvú poviedku vydala v roku 1950, keď študovala angličtinu a žurnalistiku na University of Western Ontario.

O rok neskôr sa však vydala a štúdium zanechala. Následne sa spolu s manželom usadila v meste Victoria v Britskej Kolumbii, kde si otvorili kníhkupectvo. Munro sa naďalej venovala písaniu, no prvá kniha – zbierka poviedok Dance of the Happy Shades – jej vyšla až v roku 1968.

Medzi jej ďalšie známe zbierky poviedok patria napríklad Who Do You Think You Are? (1978), The Moons of Jupiter (1982), Runaway (2004), The View from Castle Rock (2006), Too Much Happiness (2009) alebo Hateship, Friendship, Courtship, Loveship, Marriage (2001).

Posledná menovaná sa stala námetom pre film Away from Her (2006) režisérky Sarah Polley. Munro, ktorú niektorí kritici prezývajú kanadským Čechovom, získala v roku 2009 Man Booker International Prize za celoživotné dielo. V slovenskom preklade zatiaľ nevyšla žiadna jej kniha.

ŠTOKHOLM 10. októbra (WEBNOVINY) – Nobelovu cenu za literatúru získala tento rok Kanaďanka Alice Munro, ktorú predstavitelia Švédskej akadémie označili za majsterku súčasnej poviedky.

Osemdesiatdvaročná rodáčka z provincie Ontario sa stala iba trinástou ženou, ktorá toto prestížne ocenenie získala. Pred ňou sa to podarilo napríklad Selme Lagerlöf, Toni Morrison, Elfriede Jelinek alebo Herte Müller.

Nobelovu cenu za literatúru udeľuje Švédska akadémia od roku 1901, v rokoch 1914, 1918, 1935, 1940, 1941, 1942 a 1943 ju však nevyhlasovali.

Zatiaľ ju udelili celkovo 110 autorom, Boris Pasternak a Jean-Paul Sartre túto poctu ale odmietli – Pasternakovi to ‚odporučil‘ vtedajší Sovietsky zväz a Sartre žiadne oficiálne ceny neprijímal.

Štyri razy sa stalo, že sa o ocenenie delili dvaja autori, no nik ju zatiaľ nedostal dvakrát.

Najmladším laureátom bol Rudyard Kipling, ktorý si Nobelovku prevzal ako 42-ročný, a najstaršia bola v tom čase 88-ročná Doris Lessing. Nobelovu cenu za literatúru zväčša udeľujú za celoživotné dielo, no deväťkrát sa stalo, že ju autor dostal za konkrétnu knihu.

Napríklad Ernest Hemingway si ju odniesol za Starca a more (1952), John Galsworthy za Ságu rodu Forsytovcov (1906 – 1921) či Thomas Mann za titul Buddenbrookovci (1901).

Udeľovanie prestížnych cien sa začalo v Štokholme v pondelok. Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu získali Američania James E. Rothman, Randy W. Schekman a Nemec Thomas C. Südhof za objav mechanizmu regulujúceho vezikulárny transport, čo je hlavný systém transportu látok v bunkách.

V utorok vyhlásili laureátov Nobelovej ceny za fyziku. Získali ju François Englert a Peter W. Higgs za teoretické popísanie mechanizmu, ktorý prispel k pochopeniu pôvodu hmoty subatomárnych častíc.

O deň na to sa svet dozvedel mená vedcov, ktorí si 10. decembra, na výročie úmrtia zakladateľa ceny, švédskeho vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela, prevezmú cenu za chémiu. Získali ju Martin Karplus, Michael Levitt a Arieh Warshel za vývoj multiškálových modelov pre komplexné chemické systémy.

Tento rok sa o prestížne ocenenie za mierové zásluhy uchádza rekordný počet 259 nominovaných, pričom ich zoznam je tradične prísne utajovaný.

Favoritkou je Pakistanka Malála Júsafzajová, aktivistka postrelená členom afganského hnutia Taliban.

Obrazom: Pakistanská hrdinka Malála Júsafzaj

Malála Júsafzaj
Pakistanskú tínedžerku Malálu Júsafzaj (16) postrelili v októbri 2012 z blízkosti do hlavy bojovníci Talibanu, keď odchádzala zo školy v údolí Svát na severozápade Pakistanu. V Británii podstúpila liečenie a odvtedy sa domov pre neustále hrozby Talibanu ešte nevrátila. Na svoje 16. narodeniny 12. júla prehovorila prvýkrát verejne na pôde OSN, kde povedala, že extrémisti sa boja kníh a pier. Vyzvala tiež na vzdelávanie pre všetkých vrátane "synov a dcér Talibanu a všetkých teroristov". Foto: SITA, AP

Malála Júsafzaj
Pakistanskú tínedžerku Malálu Júsafzaj (16) postrelili v októbri 2012 z blízkosti do hlavy bojovníci Talibanu, keď odchádzala zo školy v údolí Svát na severozápade Pakistanu. V Británii podstúpila liečenie a odvtedy sa domov pre neustále hrozby Talibanu ešte nevrátila. Na svoje 16. narodeniny 12. júla prehovorila prvýkrát verejne na pôde OSN, kde povedala, že extrémisti sa boja kníh a pier. Vyzvala tiež na vzdelávanie pre všetkých vrátane "synov a dcér Talibanu a všetkých teroristov". Foto: SITA, AP
Malála Júsafzaj
Pakistanskú tínedžerku Malálu Júsafzaj (16) postrelili v októbri 2012 z blízkosti do hlavy bojovníci Talibanu, keď odchádzala zo školy v údolí Svát na severozápade Pakistanu. V Británii podstúpila liečenie a odvtedy sa domov pre neustále hrozby Talibanu ešte nevrátila. Na svoje 16. narodeniny 12. júla prehovorila prvýkrát verejne na pôde OSN, kde povedala, že extrémisti sa boja kníh a pier. Vyzvala tiež na vzdelávanie pre všetkých vrátane "synov a dcér Talibanu a všetkých teroristov". Foto: SITA, AP
Malála Júsafzaj
Pakistanskú tínedžerku Malálu Júsafzaj (16) postrelili v októbri 2012 z blízkosti do hlavy bojovníci Talibanu, keď odchádzala zo školy v údolí Svát na severozápade Pakistanu. V Británii podstúpila liečenie a odvtedy sa domov pre neustále hrozby Talibanu ešte nevrátila. Na svoje 16. narodeniny 12. júla prehovorila prvýkrát verejne na pôde OSN, kde povedala, že extrémisti sa boja kníh a pier. Vyzvala tiež na vzdelávanie pre všetkých vrátane "synov a dcér Talibanu a všetkých teroristov". Foto: SITA, AP
Malála Júsafzaj
Pakistanskú tínedžerku Malálu Júsafzaj (16) postrelili v októbri 2012 z blízkosti do hlavy bojovníci Talibanu, keď odchádzala zo školy v údolí Svát na severozápade Pakistanu. V Británii podstúpila liečenie a odvtedy sa domov pre neustále hrozby Talibanu ešte nevrátila. Na svoje 16. narodeniny 12. júla prehovorila prvýkrát verejne na pôde OSN, kde povedala, že extrémisti sa boja kníh a pier. Vyzvala tiež na vzdelávanie pre všetkých vrátane "synov a dcér Talibanu a všetkých teroristov". Foto: SITA, AP

Pakistanská hrdinka je aj v užšom výbere na Sacharovovu cenu udeľovanú Európskym parlamentom. Problémom však môže byť jej vek.

Dnes 16-ročnú Malálu postrelili v októbri z blízkosti do hlavy bojovníci Talibanu, keď odchádzala zo školy v údolí Svát na severozápade Pakistanu. V Británii podstúpila liečenie a odvtedy sa domov pre neustále hrozby Talibanu ešte nevrátila.

Cena zahŕňa diplom, medailu a šek na odmenu v hodnote osem miliónov švédskych korún, v prepočte takmer 930-tisíc eur.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Haruki MurakamiRobert Fico