BRATISLAVA 11. februára (WEBNOVINY) – Pozícia slovenských farmárov v rokoch 2014 až 2020 sa podľa predstaviteľov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) zlepší.
Svoje tvrdenia opierajú o výsledky rokovaní o podobe európskeho rozpočtu na nasledujúce programovacie obdobie, ktorý minulý týždeň schválili vedúci predstavitelia členských štátov EÚ.
Napriek tomu prijaté kompromisné riešenie neprináša úplnú vyrovnanosť všetkých poľnohospodárov v priestore spoločného európskeho trhu.
Predseda SPPK Milan Semančík však prijatie rozpočtu EÚ vníma ako pozitívny signál pre ďalšie rokovania o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) na roky 2014 až 2020.
Predpokladá, že rada ministrov poľnohospodárstva i Európsky parlament budú môcť pomerne rýchlo riešiť zásadné otázky súvisiace s tvorbou pravidiel pre podnikanie v agrosektore. „Z pohľadu Slovenska bude prínosom úplné preplácanie dane z pridanej hodnoty (DPH) pri čerpaní európskych podporných prostriedkov, s čím boli v minulosti nemalé problémy,“ dodal Semančík.
Za dôležité považuje taktiež presadenie miery spolufinancovania z fondov EÚ na úrovni 85 % miesto Európskou komisiou pôvodne navrhovaných 75 %.
Prijaté finančné rámce a pravidlá prinesú podľa SPPK viac flexibility pri využívaní prostriedkov určených na CAP. V súčasnosti možno presúvať z druhého piliera (rozvoj vidieka) do prvého (priame platby) len 15 % národnej obálky. V budúcom programovacom období sa však táto hranica posúva až na 25 %, čo môžu využiť krajiny s výrazne nižšími priamymi platbami.
Podľa vyjadrení slovenského premiéra Roberta Fica po skončení minulotýždňového summitu EÚ, využitie tejto možnosti v našich podmienkach bude znamenať zvýšenie priemernej úrovne priamych platieb slovenských poľnohospodárov z 210 eur až na 246 eur na hektár v bežných cenách. Tým by sa Slovensko malo podľa SPPK dostať aspoň na úroveň priemeru susedných krajín, vrátane Rakúska.
„Samozrejme, tento krok bude mať význam len vtedy, ak v ďalšom období dokážeme podpory v prvom pilieri nastaviť tak, aby došlo k výraznej diferenciácii platobných nárokov podľa štruktúry výroby v jednotlivých podnikoch,“ uviedol Semančík. Šéf SPPK si myslí, že vyššie podpory by mali dostávať subjekty so živočíšnou a špecializovanou výrobou, ktoré sa významne podieľajú na agrárnej zamestnanosti. „To je však už parketa, ktorú musíme zvládnuť na národnej úrovni,“ uzavrel Semančík.