OBAMA: Sme povinní zabrániť masakre v Líbyi

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Bez názvu
Foto: SITA/AP

WASHINGTON 11. marca (WEBNOVINY) – Spojené štáty a medzinárodné spoločenstvo majú povinnosť zaistiť, aby sa v Líbyi neodohrala masakra civilistov. Na tlačovej konferencii v Bielom dome to v piatok vyhlásil americký prezident Barack Obama. Jeho vyjadrenie prišlo len pár hodín po tom, ako lídri Európskej únie na summite v Bruseli úvahy o prípadnom zásahu v Líbyi jednoznačne odmietli. „Nielen Spojené štáty, ale celé medzinárodné spoločenstvo majú povinnosť spraviť všetko, čo je v ich silách, aby zabránili opakovaniu sa niečoho, čo zasiahlo Balkán v 90. rokoch, čo zasiahlo Rwandu,“ vyhlásil Obama.

Spojené štáty dlhodobo zvažujú vojenskú pomoc opozičným silám, ktoré v Líbyi čelia sústredenému útoku jednotiek lojálnych vodcovi Muammarovi Kaddáfímu. V Európe sa za zásah v Líbyi stavia predovšetkým Francúzsko a Veľká Británia, väčšina ostatných krajín s ním však nesúhlasí. Nemecká kancelárka Angela Merkelová napríklad po piatkovom summite EÚ vyhlásila, že ona sama je v súvislosti s prípadným zásahom zahraničia v Líbyi „v zásade skeptická“. „Počkáme a uvidíme, ako sa veci vyvinú,“ taká je podľa Merkelovej súčasná pozícia Berlína.

KLAUS: Vytvorenie bezletovej zóny nad Líbyou sa rovná vojne

Protesty v Líbyi
Foto: SITA/AP

Za klasickú vojnu označil v piatok český prezident Václav Klaus prípadné vytvorenie bezletovej zóny nad Líbyou. Na summite EÚ v Bruseli Klaus tiež vyhlásil, že odmieta uznať predstaviteľov líbyjskej opozície za legitímnych predstaviteľov celej krajiny, čo už urobilo Francúzsko.

Na uznanie Dočasnej národnej rady vyzval v piatok svojich európskych partnerov francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. „Budem požadovať, aby sme vyslali jasný signál. Tým signálom nie sú silácke reči o bezletovej zóne, pretože bezletová zóna znamená normálnu vojnu,“ vyhlásil Klaus a dodal, že nesúhlasí so žiadnym vojenským zásahom proti Líbyi.

Počkáme a uvidíme, komentuje Merkelová rozhodnutie EÚ

Európska únia na piatkovom summite v Bruseli odmietla vojenský zásah v Líbyi, kde bojujú jednotky lojálne autokratickému vodcovi Muammarovi Kaddáfímu proti opozičným silám. V posledných dňoch sa navyše miska váh podľa všetkého nakláňa na Kaddáfího stranu. Ako po rokovaní európskych lídrov povedala nemecká kancelárka Angela Merkelová, ona sama je v súvislosti s prípadným zásahom zahraničia v Líbyi „v zásade skeptická“. „Počkáme a uvidíme, ako sa veci vyvinú,“ taká je podľa Merkelovej súčasná pozícia Berlína.

Za zásah v Líbyi sa doteraz spomedzi členských štátov EÚ vyslovovali najmä Veľká Británia a Francúzsko. Väčšina ostatných štátov únie však s angažovaním sa v líbyjskom konflikte nesúhlasí. Ani Nemecko sa však podľa Merkelovej do budúcnosti neuzatvára pred akoukoľvek možnosťou: „Každý deň prináša nové situácie,“ povedala kancelárka v Bruseli.

Protesty v Líbyi
Foto: SITA/AP
Protesty v Líbyi
Foto: SITA/AP
Protesty v Líbyi
Foto: SITA/AP
Protesty v Líbyi
Foto: SITA/AP
Protesty v Líbyi
Foto: SITA/AP

Paríž a Londýn podporujú cielené útoky

Francúzsko a Británia podporujú cielené útoky proti armáde líbyjského prezidenta Muammara Kaddáfího. V piatok na začiatku mimoriadneho summitu EÚ o Líbyi to povedal francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Ttakéto útoky by sa mali uskutočniť napríklad v prípade, že Kaddáfího jednotky použijú chemické zbrane alebo letecké nálety proti civilnému obyvateľstvu. Francúzsko má podľa Sarkozyho viaceré výhrady voči prípadnej vojenskej invázii do Líbye, pretože „arabské revolúcie patria Arabom“. Ako však dodal, v prípade súhlasu OSN, Arabskej ligy ako aj líbyjskej opozície, Paríž a Londýn podporujú cielené letecké útoky proti Kaddáfího silám. Sarkozy svojich európskych partnerov vyzval, aby uznali dočasnú vládu vytvorenú líbyjskou pozíciou za jediného legitímneho predstaviteľa Líbye. Paríž tak urobil už vo štvrtok. Francúzsky prezident tiež navrhuje vytvorenie humanitárnych zón v severnej Afrike, ktoré by slúžili ľuďom, ktorí museli opustiť svoje domovy.

Radičová: V Líbyi je genocída

Slovensko sa ešte nerozhodlo, či podporí prípadný vojenský zásah v Líbyi, zatiaľ sa však voči tejto možnosti stavia pomerne zdržanlivo. Dnes to novinárom na ceste do Bruselu tesne pred začiatkom mimoriadneho summitu lídrov Európskej únie potvrdila premiérka Iveta Radičová. Prípadná vojenská intervencia musí byť podľa nej „postavená na spolupráci s opozíciou“. Radičová zároveň pripustila, že v Líbyi v týchto chvíľach „zomierajú ľudia a je tam genocída“.

Šéfovia vlád členských štátov európskej dvadsaťsedmičky medzitým v Bruseli začali diskutovať o tom, či podporia vyhlásenie vzdušného priestoru Líbye za bezletovú zónu. Únia už o tejto otázke paralelne diskutuje aj s viacerými stálymi členmi Bezpečnostnej rady vrátane Ruska a Číny. Podľa Radičovej sa na dnešnom summite v Bruseli bude diskutovať najmä o tom, o „aký typ“ bezletovej zóny by malo ísť. Akékoľvek riešenie však musí byť „v súlade s medzinárodným právom“ a pri „rešpektovaní postoja regionálnych hráčov“, dodala premiérka.

Ďalšou horúcou témou mimoriadnej vrcholnej schôdzky v Bruseli bude prípadné uznanie Kaddáfího odporcov za oficiálnych predstaviteľov krajiny, čo už ako prvé urobilo vo štvrtok Francúzsko. K tomuto kroku vyzvali úniu vo štvrtok aj poslanci Európskeho parlamentu (EP).

UniCredit zmrazí práva líbyjských akcionárov

Najväčšia talianska banka UniCredit SpA zmrazí akcionárske práva líbyjských inštitúcií, ktorí v nej majú spoločne viac ako 7-percentný podiel. Banka tým reaguje na rozhodnutie EÚ, ktorá vo štvrtok rozšírila sankcie voči režimu líbyjského prezidenta Muammara Kaddáfího. Sankcie sa zameriavajú najmä proti Líbyjskému investičnému úradu (LIA), ktorý má na starosti investície v zahraničí pochádzajúce z predaja ropy. Cieľom sankcií, ktoré vstúpia do platnosti v piatok, sú aj ďalšie štyri ekonomické a finančné inštitúcie vrátane centrálnej banky.

Výkon práv líbyjských akcionárov bude v súlade s rezolúciou EÚ zmrazený, uviedla UniCredit v piatok vo vyhlásení. Líbyjská centrálna banka má v skupine UniCredit takmer päťpercentný podiel, ďalších 2,6 % kontroluje v banke líbyjský štátny investičný fond (LIA). Fond LIA kontroluje aj 2,01 % akcií v talianskom leteckom a zbrojárskom koncerne Finmeccanica SpA. Líbyjská arabská spoločnosť pre zahraničné investície má takmer 2-percentný podiel v automobilke Fiat SpA a vlastní aj 7,5 % akcií futbalového klubu Juventus Turín

UniCredit je najväčšou bankou v strednej a východnej Európe. Na Slovensku UniCredit pôsobí prostredníctvom svojej rakúskej dcéry Bank Austria, ktorá je majoritným akcionárom slovenskej UniCredit Bank s 99-percentným podielom. Ministerstvo pôdohospodárstva SR má v UniCredit Bank 0,4-percentný podiel a 0,6 % akcií vlastnia drobní akcionári. UniCredit Bank vznikla zlúčením UniBanky a HVB Bank Slovakia.

NATO sa má pripraviť aj na možnosť zásahu proti Kaddáfímu

Severoatlantická aliancia sa rozhodla poslať nové vojenské lode k líbyjským brehom a chystá sa vypracovať presný plán vytvorenia bezletovej zóny nad touto krajinou pre prípad, že by sa nakoniec pre tento scenár rozhodla. Dohodli sa na tom na štvrtkovom rokovaní v Bruseli ministri obrany členských krajín NATO. „Dnešné NATO je jednotné, ostražité a pripravené konať,“ povedal generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen. Nespresnil však, koľko lodí plánujú členské štáty aliancie vyslať do blízkosti Líbye, ich úlohou však má byť najmä posilnenie kontroly dodržiavania zbrojného embarga.

Protesty v Líbyi
Foto: SITA/AP
Protesty v Líbyi
Foto: SITA/AP
Protesty v Líbyi
Foto: SITA/AP
Protesty v Líbyi
Foto: SITA/AP
Protesty v Líbyi
Foto: SITA/AP

Sankcie na Líbyu

Ministri zahraničia krajín EÚ sa formálne dohodli na rozšírení sankcií voči režimu líbyjského prezidenta Muammara Kaddáfího. Sankcie budú zamerané najmä proti Líbyjskému investičnému úradu, ktorý má na starosti investície v zahraničí pochádzajúce z predaja ropy. Cieľom sankcií, ktoré vstúpia do platnosti v piatok, sú aj ďalšie štyri ekonomické a finančné inštitúcie vrátane Centrálnej banky. „Finančné prostriedky piatich určených inštitúcií budú zmrazené a k zoznamu 25 osôb zodpovedných za zásahy proti civilistom bude pridaná ďalšia osoba, ktorej účty budú taktiež zmrazené,“ povedal hovorca maďarského predsedníctva EÚ. Brusel už zaviedol sankcie voči 25 Líbyjčanom, ktorým zmrazil účty a zakázal im cestovať do EÚ. Medzi sankcionovanými osobami je Kaddáfí, jeho sedem synov, manželka aj dcéra.

Z Líbye utieklo už štvrť milióna ľudí

Od začiatku povstania proti Muammarovi Kaddáfímu v polovici februára utieklo z Líbye do susedných krajín už viac ako 250 tisíc ľudí. Informovala o tom vo štvrtok Organizácia Spojených národov. Vyše 137 400 ľudí podľa jej údajov ušlo do Tuniska, 107 500 do Egypta, 5 400 do Alžírska a 2 200 do Nigeru. Mnohí pritom ostali v utečeneckých táboroch na hraniciach. V tábore na tuniských hraniciach Svetový potravinový program a Červený polmesiac zabezpečujú denne stravu pre 7 tisíc osôb, pričom toto číslo by sa malo v nadchádzajúcich dňoch zdvojnásobiť. Informácie zo samotnej Líbye sú len obmedzené, OSN však odhaduje, že od humanitárnej pomoci sú odrezané tri štvrtiny krajiny. Nedostatkové sú predovšetkým lieky. „Dostávame správy o zatváraní nemocníc v čase, keď najviac ľudí potrebuje zdravotnú starostlivosť,“ uviedol nemenovaný predstaviteľ organizácie a dodal, že problém je aj s prepravou zranených.

Spojené štáty prisľúbili poskytnúť na pomoc utečencom 17 miliónov dolárov a plánujú poslať do povstalcami riadenej časti krajiny aj civilné humanitárne tímy. Kaddáfího syn však vo štvrtok varoval, že režim má víťazstvo na dosah.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Anders Fogh RasmussenAngela MerkelováBarack ObamaIveta RadičováMuammar KaddáfíNicolas SarkozyVáclav Klaus