Odborárom sa nepáči Čaplovičov plán, zvažujú protesty

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Štrajk učiteľov
Slovensko zasiahol štrajk učiteľov. Pracovníci školstva žiadali zvýšenie platov o 10 percent. Foto: SITA/Viktor Zamborský

Podľa Petra Kažimíra sa musí zmeniť samotné školstvo

Ak má ísť viac prostriedkov, tak sa podľa ministra financií Petra Kažimíra musí zmeniť samotné školstvo.

„Najprv musí byť konkrétny plán štrukturálnych zmien v školstve, potom môžeme hovoriť o konkrétnom navršovaní súm do kapitoly rezortu školstva,“ uviedol minister, ktorý odmieta, že by sa záväzok napokon presunul na ďalšiu vládu.

„Ja som pripravený reagovať veľmi rýchlo, ale najprv musíme vedieť konkrétne opatrenia, ktoré sa chcú prijať už v tomto volebnom období. Ak sa prijmú v tomto volebnom období, budeme na ne reagovať aj vyššími verejnými zdrojmi,“ doplnil Kažimír.

Správu označil za prelomový dokument, ktorý nastavuje zrkadlo slovenskému školstvu. Dosiahnutie šiestich percent HDP do roku 2020 je podľa Kažimíra splniteľný cieľ.

„Samozrejme do toho termínu 2020 my potrebujeme splniť aj iný cieľ, a to je vyrovnaný rozpočet a takisto dostať verejný dlh pod kontrolu,“ povedal minister.

BRATISLAVA 10. apríla (WEBNOVINY) – Na školstvo by malo ísť do roku 2020 šesť percent HDP, čo by sa malo dosiahnuť postupnými krokmi.

Vyplýva to zo Správy o stave školstva na verejnú diskusiu, ktorú v stredu na rokovanie kabinetu predložil minister školstva Dušan Čaplovič.

Správa neprešla vládou

Správu o stave školstva si od vlády vyžiadal parlament a kabinet ju mal predložiť do konca marca.

V posledný pracovný deň v marci minister odovzdal správu šéfovi parlamentu.

Tento spôsob sa stretol s kritikou opozície, podľa ktorej tak nebolo splnené uznesenie, keďže správa neprešla vládou.

Minister tvrdí, že uznesenie splnil a materiál odovzdal. „Stále sa pýtame na formálnu stránku. Pre mňa je podstatné, že materiál bol odovzdaný do parlamentu v tej podobe ako bude prerokovaný aj na vláde,“ povedal Čaplovič pred dnešným rokovaním vlády.

Predseda parlamentu ho na základe rokovania vo vláde pridelí jednotlivým výborom. „Podstatný je obsah, nie forma,“ myslí si minister.

Podľa pracovnej verzie správy ešte pred zapracovaním pripomienok malo Slovensko každoročne pridávať do školstva 200 miliónov eur, aby sa do piatich rokov dostalo na priemernú úroveň výdavkov krajín OECD do školstva. Regionálne školstvo malo dostať navyše 140 miliónov eur a vysoké školstvo ďalších 60 miliónov.

Slovensko by malo postupne zvyšovať výdavky na školstvo, aby sme do roku 2020 dosiahli šesť percent HDP. Do roku 2020 by mal priemerný plat učiteľa s vysokoškolským vzdelaním dosiahnuť najmenej 75 percent priemerného platu ostatných vysokoškolsky vzdelaných ľudí.

Vyplýva to zo Správy o stave školstva na verejnú diskusiu ministra školstva Dušana Čaploviča, ktorú dnes vláda zobrala na vedomie.

Odborári sú nespokojní s Čaplovičovou správou

Správa o stave školstva, ktorú dnes vláda vzala na vedomie, nezohľadňuje všetky požiadavky školských odborárov do roku 2016 a môže ešte prehĺbiť krízu školstva.

Odborári preto vyzvali ministrov školstva a financií na rokovanie a rada zväzu rozhodne o ďalších krokoch. Podľa šéfa školských odborov Pavla Ondeka nie sú vylúčené ani ďalšie protesty.

„Obsahuje najmä všeobecné ustanovenia bez konkrétnych krokov a spôsobu zvyšovania finančných prostriedkov v jednotlivých rokoch, ktoré sa majú uskutočniť ešte počas volebného obdobia tejto vlády,“ zhodlo sa vedenie odborov.

Jedným z najväčších nedostatkov je chýbajúca požiadavka na ročné zvyšovanie financií do školstva o 0,3 percenta HDP, ako to žiadal Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV) a ako bolo uvedené v pôvodnom texte správy.

„V správe sa uvádza zvýšenie na šesť percent HDP do roku 2020, čím sa zodpovednosť presúva na ďalšiu vládu. OZPŠaV je znepokojený, že obsah správy môže predĺžiť podfinancovanie školstva, čím sa ešte prehĺbi kríza rezortu,“ doplnil Ondek.

Školskí odborári preto vyzvali ministrov školstva a financií Dušana Čaploviča a Petra Kažimíra na rokovanie o najpodstatnejších nedostatkoch uvedenej správy.

V najbližšom čase k tejto problematike zväz zvolá okrúhly stôl za účasti partnerských reprezentatívnych organizácií v rezorte školstva a 24. apríla zasadne mimoriadna radu zväzu, ktorá k danej situácii zaujme stanovisko. Ďalšie kroky podľa Ondeka budú závisieť od postojov členov rady.

Plánované zmeny v školstve

Podľa správy by sa mal postupne upraviť nástupný plat učiteľa na priemernú výšku začínajúcich zamestnancov v ostatných povolaniach, v ktorých sa vyžaduje získanie rovnakého stupňa vzdelania. Treba optimalizovať sieť škôl a školských zariadení. „Jedným z nástrojov na zvýšenie efektívnosti siete škôl, a tým aj získania zdrojov na zvyšovanie platov, je umožniť zvýšiť počet žiakov v triedach a získané zdroje využiť radšej na menší počet lepšie zaplatených učiteľov ako na veľký počet priemerne zaplatených učiteľov,“ konštatuje správa.

škola_žiaci_test
Foto: SITA/Michal Burza

Minister navrhuje postupné uvoľnenie trhu s učebnicami a ich výber ponechať na školy.

Povinný druhý cudzí jazyk by mal byť len vo vybraných študijných odboroch, napríklad na študijných odboroch stredných škôl ukončených maturitnou skúškou, na ostatných by sa mal vyučovať ako voliteľný predmet.

Matematika sa má stať kľúčovým predmetom na 2. stupni základných škôl a na stredných školách. Namiesto bifľovania gramatiky sa majú žiaci na slovenčine viac sústrediť na pochopenie textu, grafov a tabuliek.

Postupne by sa mala zaviesť bezplatná škôlka pre deti od štyroch rokov. Minister by chcel dosiahnuť, aby sa počet detí na jedného učiteľa v materskej škole dostal zo súčasných 12,5 na úroveň OECD – 14,4 detí na učiteľa.

Podľa správy by sa mala zvážiť možnosť zavedenia pravidla, aby deti chodili do spádovej základnej školy podľa trvalého bydliska.

V oblasti vysokého školstva správa navrhuje zrušenie vedecko-pedagogických titulov profesor a docent. Ponechali by sa len príslušné funkčné miesta. Rezort chce podporovať aj optimalizáciu siete vysokých škôl. Treba zvážiť, či je efektívna existencia samostatných vysokých škôl s rovnakými alebo podobnými profilmi, ktoré sú geograficky blízko seba. Správa spomína napríklad dve verejné školy v Trnave.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Dušan Čaplovič