Odsúdený Karadžič sa cíti ako tiger v klietke, žiada slobodu

Radovan Karadžič
Haagsky tribunál uznal Radavana Karadžiča za vinného v desiatich z 11 bodov obžaloby vrátane genocídy v súvislosti s masakrom bosnianskych Moslimov v meste Srebrenica. Foto: SITA/AP

HAAG 6. apríla (WebNoviny.sk) – Bývalý bosnianskosrbský vodca Radovan Karadžič, ktorého haagsky Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v marci odsúdil na 40 rokov väzenia za vojnové zločiny, požiadal o prepustenie na slobodu, kým nebude prejednané jeho odvolanie proti rozsudku. Agentúra AP o tom informuje s odvolaním sa na Karadžičovho amerického advokáta Petra Robinsona.

Robinson povedal sudcovi ICTY Theodorovi Meronovi, že jeho klient je po vynesení rozsudku z 24. marca rozrušený a cíti sa ako „tiger v klietke“. Samotný Karadžič sa vyjadril, že rozsudok, v ktorom je označený za vinného vo väčšine bodov obžaloby vrátane genocídy, v ňom vzbudzuje údiv a považuje ho za „obludný“. Tým, že ho tribunál nakoniec zbaví obvinení, si bol istý do takej miery, že pred vynesením rozsudku mal údajne už „zbalené svoje veci“, píše AP.

Počas prvého vystúpenia v súdenej sieni po tom, ako mu ICTY uložil prísny trest, sa Karadžič (70) taktiež sťažoval na „zhubné“ podmienky doterajšej väzby v Haagu a požiadal o pridelenie lepšieho počítača, aby sa mohol pripravovať na odvolacie konanie. V priestoroch väzenského zariadenia OSN žije odvtedy, ako ho pred necelými ôsmimi rokmi zatkli na území Srbska.

Sudca Meron povedal Karadžičovi, že jeho žiadosťou o nový laptop sa bude zaoberať, a čo sa týka žiadosti o prepustenie, vyzval ho, aby ju podal písomnou formou. Ubezpečil zároveň, že požiada súdnych predstaviteľov o preskúmanie údajných zdravotných problémov, ktoré sa vyskytujú v predmetnom väzenskom zariadení. Zdôraznil však, že „vo všeobecnosti je považované za zlatý štandard medzi väznicami“.

Haagsky tribunál uznal Karadžiča za vinného v desiatich z 11 bodov obžaloby vrátane genocídy v súvislosti s masakrom bosnianskych Moslimov v meste Srebrenica, kde bolo v júli 1995 zavraždených približne 8000 mužov a chlapcov. Uznal ho zodpovedným aj za vraždy, útoky na civilistov a iné hrôzy, ku ktorým došlo počas 44-mesačného obliehania metropoly Sarajevo v rámci bosnianskej vojny v rokoch 1992-1995.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Radovan Karadžič
Firmy a inštitúcie ICTY International Criminal Tribunal for the former Yugoslavia