ONDERKA: V Sudáne chceme rozlúštiť merojské písmo

Pavel Onderka
Pavel Onderka Foto: SITA

Lokalitu ste zmapovali v roku 2009, vo väčšom rozsahu sa výskum začne tento rok. Čo bolo cieľom prvej výskumnej sezóny?

Jej cieľom bolo zoznámenie sa s lokalitou Wad Ben Naga ako takou, keďže odborná literatúra sa zmieňuje len o jej centrálnej časti. Zistili sme jej celkový rozsah a nad očakávania Sudánskej pamiatkovej správy sa nám podarilo tiež začať výkopové práce. Lokalita má rozlohu štyri kilometre štvorcové.

Čo všetko sa na nálezisku nachádza?

Je tu kráľovský palác, dve pohrebiská s asi dvesto hrobmi, kruhová stavba, ktorá zrejme slúžila ako svätyňa. Doložené sú štyri chrámy a zdá sa, že sme boli schopní identifikovať piaty malý chrám, ktorý sa nachádza na samom okraji severných pohrebísk. Wad Ben Naga je veľmi dobrou lokalitou, pretože musím povedať, že v minulosti ktokoľvek tam kopal, tak nebol sklamaný a vždy urobil nejaké zásadné objavy, ktoré posunuli znalosti o dejinách merojského kráľovstva zase o kus ďalej.

Kedy bola lokalita objavená pre archeológiu?

Začiatok záujmu Európanov o lokalitu môžeme datovať do roku 1821. Pred 50-timi rokmi na lokalite pôsobila expedícia Sudánskej pamiatkovej správy, ktorá tu bola dve výkopové sezóny medzi rokmi 1958 až 1960. Od tej doby ju navštevovali odborníci a pokiaľ viem, tak tu v minulosti zamýšľal robiť výskum i parížsky Louvre, ale na základe našej žiadosti bola potom pridelená nám.

Lokalita Wad Ben Naga
Foto: archív

Na kedy je naplánovaná tohtoročná výskumná expedícia?

Tento rok by mala byť expedícia medzi 10. novembrom a 20. decembrom, čiže bude trvať podobne ako tá minulá – približne 40 dní.

Na čo sa zameriate pri výskume tento rok?

Ja by som tu citoval doktora Hassana Husseina Idrisa, čo je generálny riaditeľ Sudánskej pamiatkovej správy, ktorý v rozhovore pre Českú televíziu povedal, že našou úlohou bude objaviť dvojjazyčný nápis, ktorý by viedol k rozlúšteniu merojského písma. Čiže nápis v merojskom písme a jazyku doprevádzaný nápisom v egyptských hieroglyfoch. Egyptčina bola úradným jazykom predchodkyne Merojského kráľovstva. Na počiatku Merojského kráľovstva v 3. storočí pred naším letopočtom, snáď aj v súvislosti s výstavbou knižnice v Alexandrii, dochádza k vytvoreniu merojského písma. Tým sa písalo až do vlády kráľa Natakamaniho, ktorý sa rozhodol opäť písať kráľovské nápisy v egyptských hieroglyfoch. Očakávame teda, že nájdeme egyptsko – merojský text.

Boli už predtým pokusy rozlúštiť merojské písmo?

Tie pokusy sú pomerne dlhodobé, trvajú od roku 1911, odkedy poznáme približne 50 slov. Boli do toho nasadené aj počítače, ale všetky pokusy zlyhali. Vieme prečítať obetné formuly, ktoré sa nachádzajú na špecifických oltároch, ale žiaľ nám tie texty zatiaľ nedávajú zmysel, pretože máme len útržkové informácie a chýbajú nám logické súvislosti. Napríklad v dobe, kedy rozkvitala naša lokalita, došlo k vojenskému konfliktu medzi Merojským kráľovstvom a Rímskou ríšou. Máme stélu (starogrécky stĺpový náhrobok s plastickou výzdobou, pozn. portálu Webnoviny), kde je meno Merojského kráľovstva a máme tam slovo Rím, takže vieme, že je to o tomto konflikte, ale bohužiaľ nemôžeme prečítať detaily, ktoré tam sú.

Spomínali ste, že vo Wad Ben Naga sa nachádza niekoľko chrámov. Akému božstvu boli tieto chrámy zasvätené?

Lokalita Wad Ben Naga je krásna tým, že sa tam nachádzajú obidva typy núbijských chrámov. Jedna skupina má pomerne komplikovanú vnútornú štruktúru a tieto bývajú väčšinou zasvätené egyptskému bohu Amonovi. Druhou skupinou sú chrámy s jednoduchou vnútornou štruktúrou, ktoré spravidla bývajú zasvätené miestnym pôvodným núbijským božstvám ako je boh Apedemak. V našom prípade sa zdá, že hlavným božstvom toho piateho malého chrámu bol boh Sebiomeker. Špecifickou stavbou náleziska je Dom zrodenia, ktorý je egyptskou stavbou sakrálnej architektúry, ktorá sa nie veľmi často objavuje v Sudáne, resp. historickej Núbii. Je to najväčší Dom zrodenia, aký vôbec poznám, pretože jeho dĺžka dosahovala viac ako 60 metrov. Táto stavba je v súčasnosti žiaľ zaviata. Jedná sa o stavbu, nad ktorou musíme trošku krútiť hlavou, pretože nikde inde v Núbii ju nemáme a nevieme dôvody, prečo tam bol ten chrám postavený. Pracovná hypotéza je, že jeho staviteľ kráľ Natakamani sa narodil v onom hlavnom paláci, ktorý tam stojí a že teda k tomuto starovekému mestu mal nejaký osobný vzťah. Domy zrodenia oslavujú zrodenie Boha – Dieťaťa, resp. zrodenie panovníka. Pravdepodobne ústrednou sakrálnou stavbou celej lokality bol tzv. Esetin chrám, ktorý bol nazvaný podľa slávneho nálezu, ktorý sa tu našiel – oltáru, resp. stojanu na posvätnú bárku, ktorý zobrazuje egyptskú bohyňu Eset. Oltár sa našiel v postrannej miestnosti. Chrám bol preskúmaný v roku 1844 len na 40 percent a vtedajšia expedícia nedosiahla hlavnú svätyňu. Dá sa teda predpokladať, že ten veľký, niekoľko ton vážiaci oltár, bude stále na mieste.

Lokalita Wad Ben Naga
Foto: archív

Koľko rokov potrvá výskum v Sudáne?

Zmluvu máme na roky 2009 až 2015. Lokalitu však treba skúmať oveľa dlhšie. Pôjde o desaťročia, pretože je tam množstvo archeologickej práce. Okrem Wad Ben Naga budeme skúmať už tento rok aj ďalšiu lokalitu, kde došlo k porušeniu hrobov a bude tam treba spraviť aspoň základný záchranný výskum.

Ako to vyzerá s ochranou archeologických pamiatok v Sudáne?

Pamiatky sa ničia jednak pôsobením klímy, potom ľudí a zvierat. S tou klímou nič moc neurobíme, my sa môžeme pokúsiť zastaviť alebo spomaliť deštruktívny proces zo strany ľudí a zvierat. Napríklad kruhová sakrálna stavba, ktorá sa tu nachádza, siahala v roku 1960, kedy skončili archeologické práce, do výšky piatich metrov a v súčasnosti je jej najvyšší bod 2,7 metrov, čiže skaza tam prebieha pomerne rýchlym tempom. Čo sa týka ľudí, máme veľmi dobré vzťahy s miestnymi a vychádzajú nám v ústrety aj miestne autority z mešity, ktoré majú občas preslovy v piatok večer k ľuďom, že nám to tam nemajú ničiť, pretože je to aj ich dedičstvo. Na zvieratá zaberie ostnatý drôt.

Zhovárala sa Mária Pietová

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom