Branislav Gröhling ( facebook)
SPOMIENKY NA NOVEMBER 89 – ČASŤ 1. SLOBODA
Mal som 15 rokov a práve som nastúpil na obuvnícku priemyslovku. Všetci sme si vtedy asi mysleli, že v socializme budeme žiť večne. Predpokladal som, že na 99 % skončím pracovať vo fabrike, do zahraničia nevycestujem nikdy, maximálne do Juhoslávie a doma si budeme tajne hovoriť jednu vec a vonku sa tváriť, že podporujeme komunistov.
Rok 1989 úplne zamával mojim životom. Práve vďaka 17. novembru som mohol po doštudovaní slobodne vycestovať do Londýna, naučiť sa tam jazyk a pracovať tam. Slobodne som sa mohol vrátiť na Slovensko a začať podnikať. Slobodne som mohol vyštudovať vysokú školu, bez toho, aby niekto lustroval, kto sú moji rodičia a robil mi kádrový posudok. Slobodne som mohol cestovať po zahraničí bez špeciálnej doložky, vyjadriť svoj názor a voliť, koho chcem.
Nebolo to vždy jednoduché ani dokonalé. Sloboda so sebou prinášala aj zodpovednosť a možno aj akúsi neistotu. V začiatkoch som niekedy nevedel, či zarobím na jedlo a nájom. Práve tú neistotu by niekedy mnohí vymenili za istotu aj za cenu straty slobody. Lenže akú istotu ponúka režim, v ktorom neviete, kto vás kedy odpočúva? Komu sa znepáčite a dá vás do väzenia?
Preto vzdávam úctu všetkým, ktorí pred tridsiatimi rokmi vyšli na námestia, aby povedali dosť. Ďakujem Vám.