BRATISLAVA 8. decembra (WEBNOVINY) – Národná rada SR v stredu schválila návrh rozpočtu na budúci rok. Za návrh hlasovalo 78 poslancov, proti bolo 69 zákonodarcov zo 147 prítomných. Za návrh zákona roka tak hlasovali všetci prítomní koaliční poslanci, proti boli zase všetci prítomní opoziční. Parlament pritom odsúhlasil iba jeden pozmeňujúci návrh, a to z dielne koaličných poslancov. Ten reflektoval všetky aktuálne dohody vládnej koalície. Po zohľadnení tohto pozmeňujúceho návrhu by mal štát v budúcom roku hospodáriť s príjmami 13,148 mld. eur a výdavkami 16,958 mld. eur. Deficit štátneho rozpočtu na budúci rok je tak rozpočtovaný v objeme 3,81 mld. eur. Deficit verejných financií sa rozpočtuje na úrovni 4,9 % hrubého domáceho produktu.
Plánované znižovanie schodku verejných financií považujú analytici za pozitívum. „Hlavným pozitívom je, že rozpočet ráta s ambicióznym znižovaním deficitu verejných financií už v budúcom roku. Na druhej strane by som uvítal, ak by bolo konsolidačné úsilie ešte viac sústredené na škrty vo výdavkoch,“ uviedol pre agentúru SITA analytik ING Bank Eduard Hagara. Ako doplnil Michal Mušák zo Slovenskej sporiteľne, zníženie schodku je dôležité, aby sa Slovensko nemuselo obávať, že si v budúcnosti nebude vedieť požičať na trhu. „Tento rok sa urobilo málo a o to výraznejšie musí byť šetrenie počas budúceho roka. Konsolidácia sa však nekončí a ak budeme chcieť do roku 2013 znížiť schodok na udržateľnejšiu úroveň 3 % hrubého domáceho produktu, vláda bude musieť v ďalších rokoch urobiť ešte dodatočné opatrenia, hoci v menšom rozsahu,“ konštatoval Mušák.
Riziko parlamentom schváleného rozpočtu môže byť podľa Hagaru na jeho príjmovej strane ohľadom budúceho ekonomického vývoja, úspešnosti čerpania eurofondov a hospodárenia samospráv. „Pre mňa je dôležité, že súčasná vláda riziká nezamlčuje, takže je pravdepodobnejšie, že by na prípadný nepriaznivý vývoj príjmov reagovala. Aj preto vidím ambiciózny rozpočtový cieľ znížiť deficit v roku 2011 na 4,9 % hrubého domáceho produktu ako dosiahnuteľný,“ dodal Hagara.
Z deviatich predložených pozmeňujúcich návrhov rozpočtu bolo pritom osem z dielne opozičných poslancov. Koaliční poslanci pripravili iba jeden komplexný pozmeňujúci návrh, v ktorom sú zahrnuté všetky aktuálne dohody koaličných partnerov, vrátane financovania výpadku vplyvom neschválenia zvýšenia spotrebnej dane z piva. O vyše 8 mil. eur menej tak bude rozpočtovaných na výstavbu cestnej infraštruktúry. Tento návrh počíta už aj s príjmami zo zavedenia dane z emisií. Pozmeňujúci návrh počíta s čistými príjmami zo zavedenia tejto dane na úrovni 9,5 mil. eur s možnými vyššími príjmami až do 70 mil. eur. Návrh tiež zahŕňa navýšenie výdavkov pre Národnú radu SR, Kanceláriu prezidenta SR a ďalšie položky, na ktorých sa dohodla vládna koalícia.
V rámci opozičných pozmeňujúcich návrhov, o ktoré sa postarali výlučne poslanci za Smer-SD a z ktorých žiaden neprešiel, napríklad Marian Záhumenský navrhol presunúť 50 mil. eur z rezortu obrany na rezort pôdohospodárstva, jeho stranícky kolega Ľubomír Vážny zase navrhol presunúť prostriedky na cesty prvej triedy. Branislav Ondruš zase navrhol navýšiť zdroje na detské domovy a na dofinancovanie niektorých sociálnych dávok, Ľubomír Petrák navrhol presunúť zdroje v sume vyše 500 tis. eur z Všeobecnej pokladničnej správy na Najvyšší súd SR. Dušan Galis navrhol zase navýšiť zdroje na podporu športu na miestnej a regionálnej úrovni. Dušan Čaplovič zase navrhol presunúť zdroje z rezortu obrany v prospech ministerstva školstva a Slovenskej akadémie vied.
Podľa vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte má v budúcom roku s najväčším rozpočtom zo všetkých ministerstiev hospodáriť spolu so zdrojmi z eurofondov rezort školstva s 2,337 mld. eur. Nasleduje ministerstvo práce s rozpočtom 2,01 mld. eur a rezort dopravy s výdavkami rozpočtovanými na úrovni 1,89 mld. eur. V rozprave opoziční poslanci kritizovali najmä skutočnosť, že vláda znižuje deficit rozpočtu na úkor ľudí a bude to znamenať zvyšovanie daní a znižovanie ich príjmov. Koaliční poslanci oponovali, že opatrenia na príjmovej aj výdavkovej stránke rozpočtu sú nevyhnutné kvôli spôsobu hospodárenia predchádzajúcej vlády.
V tomto roku mal podľa pôvodného rozpočtu schváleného ešte predchádzajúcou vládou štát hospodáriť s deficitom 3,746 mld. eur. Súčasná vláda však tento rozpočet označila za nereálny a v parlamente presadila aj jeho novelu s navýšením deficitu na 4,54 mld. eur. Deficit rozpočtu celej verejnej správy, ktorého je štátny rozpočet významnou súčasťou, by tak mal v tomto roku dosiahnuť vyše 7,8 % výkonu ekonomiky.