Perly Pacifiku

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Foto: SITA/AP

Nie náhodou sa zvykne táto reťaz vulkanických ostrovov označovať za perly Pacifiku. Nájdete tu činné sopky, dramatické vodopády, úžasné koralové útesy, hlboké dažďové pralesy, hýrivé farby flóry, neuveriteľne bohatú faunu, ale aj nekonečné pláže s palmami a bielym pieskom. Ak táto nádhera obklopuje desiatky prekrásnych golfových ihrísk, každému sa musí zdať, že prekročil bránu raja. Ani my sme neboli výnimkou.

Ťažká voľba

Už pri plánovaní cesty sme sa museli rozhodnúť, ktorý z obývaných ostrovov navštívime. Do úvahy pripadalo päť: najnavštevovanejší Oahu s hlavným mestom ostrovov Honolulu a so svetoznámou plážou Waikiki i zátokou Pearl Harbour. Oahu sa – okrem iného – pýši skutočnosťou, že sa tam narodil prezident Barack Obama. Príťažlivý je aj Havaj, tzv. Veľký ostrov, kde môžete obdivovať pobrežie s čiernymi plážami a valiacou sa lávou do morských vĺn, ale aj „kúpele pre kráľovnú“, kam sa kedysi chodievali vznešené Polynézanky kúpať nahé. Dnes tam stretnete mladé turistky s tradičnými orchideami za uchom. Zadané za ľavým, slobodné za pravým…

Foto: SITA/AP

Lákajú aj ďalšie ostrovy. Sú síce menšie, ale každý s osobitým čarom a neopakovateľnou atmosférou a exotickým menom. Kauai, Lanai, Molokai. A Maui. Naša voľba napokon padla práve na tento ostrov. Možno preto, lebo je údajne miestom najmilovanejšieho boha Polynézanov Mauiho. Asi by nebolo od veci práve na tomto mieste pripomenúť, že hoci je dnes Havaj päťdesiatym štátom americkej únie, Polynézania boli asi prvými obyvateľmi na tunajších ostrovoch. Priplávali sem údajne už tristo rokov pred Kristom. Ešte koncom osemnásteho storočia ich tu žilo zhruba tristotisíc, no vojny a styk s prišelcami spôsobili, že netvoria viac ako pätinu z 1,3 milióna obyvateľov. Prví belosi na ostrovoch boli námorníci kapitána Jamesa Cooka. Naša voľba teda padla na Maui, azda aj preto, lebo tam si – okrem iného – môžete zahrať na osemnástich golfových ihriskách.

Marilyn Monroe a lietajúci tanier

S menom Franka Lloyda Wrighta, podľa Amerického inštitútu architektov najväčším architektom Ameriky všetkých čias, som sa po prvý raz stretol v Guggenheimovom múzeu v New Yorku. Netušil som, že ho po rokoch objavím na golfovom ihrisku uprostred Pacifiku na ostrove Maui. Nebol golfistom, no práve on sa stal hlavným inšpirátorom stavby klubového domu na ihrisku King Kamehameha Golf Club. Budova patrí dnes medzi najatraktívnejšie objekty na ostrovoch. Objavili sme ju cestou z Makena Beach do Kaanapali, ktoré leží na severozápadnom pobreží ostrova. Už na prvý pohľad máte dojem, akoby tam pristál lietajúci tanier z inej galaxie. „Pôvodne Wright v roku 1949 projektoval luxusný dom Crownfield pre manželov Windfohrovcov z Texasu, ale k realizácii nedošlo. O tri roky neskôr požiadal člen mexickej vlády Raul Bailleres, či by pre neho nenaprojektoval dom, ktorý by mal stáť nad zálivom Acapulco. Keď však syn investora náhle zahynul pri automobilovej nehode, R. Bailleres svoje plány zrušil,“ vysvetľoval nám počas návštevy generálny manažér King Kamehameha Golf Clubu, sympatický Rick Castillo, a pokračoval: „Keď sa Marilyn Monroe vydala za spisovateľa Arthura Millera, v roku 1957 stretli v New Yorku F. L. Wrighta a požiadali ho, či by im nenaprojektoval dom, ktorý si chceli postaviť v Roxbury, v štáte Connecticut.“ F. L. Wright si podľa všetkého spomenul na svoj projekt Crownfield a pokúsil sa ho opäť modifikovať podľa požiadaviek svetoznámeho páru. No ani tentoraz k realizácii nedošlo. Ako je známe, Marilyn a Arthur Miller sa veľmi rýchlo rozišli a F. L. Wright v roku 1959 zomrel. Unikátny projekt zostal na papieri ďalších tridsať rokov.

Úspešný tretí pokus

Foto: SITA/AP

Až v roku 1988 pricestovala do Taliesin West, zimného sídla F. L. Wrighta v Scottsdale, skupina japonských investorov. Zaumienili si kúpiť projekt na golfový klub z dielne skvelého architekta, ktorý by mal stáť na ostrove Maui. No takýto projekt neexistoval. Poznamenal svojho času John Rattenbury, ktorý v päťdesiatych rokoch pracoval pre Wrightovu nadáciu v Taliesin West. Ponúkol teda Japoncom projekt, ktorý Wright urobil pre MM. Trojica investorov oň vtedy prejavila eminentný záujem. A nielen to. Japonskí investori, ktorých viedol Takeši Sekiguči, postavili klubový dom za 27 miliónov dolárov, pričom práve Rattenbury bol zárukou integrity projektu a realizácie. Sekiguči vtedy údajne vyhlásil: „Ne majte strach o peniaze, dávajte pozor, aby ste presne dodržali projektovú dokumentáciu!“ Dve tretiny klubového domu, ktorý má kruhový pôdorys, sú na prízemí, pristavali sa dve poschodia, dámske a pánske šatne, priestory pre elektrické vozíky, techniku a obchod. No dominantou je určite reštaurácia s mimoriadne širokým výhľadom na oceán na obe strany ostrova. Počas jasných dní, v prípade priaznivých poveternostných podmienok, dovidieť až na vulkán Mt. Haleakala.

No v nasledujúcom období nebol tunajšiemu ihrisku osud veľmi naklonený a po ekonomickej kríze v Japonsku klub v roku 1999 zatvorili. V tom čase navštívil nefungujúci klub Makoto Kaneko, ďalší japonský magnát, ktorý bol golfistom a miloval ostrov Maui. V roku 2004 klub kúpil za 12,5 milióna dolárov. Na jeho renováciu doplatil ďalších 40 miliónov. Pôvodne ihrisko dizajnoval Ted Robinson starší, zmeny pri renovácii realizoval jeho syn. Ihrisko opäť otvorilo svoje brány návštevníkom v roku 2006. A my môžeme potvrdiť, že dodnes sú najkrajšie výhľady na klubový dom z osemnástej ferveje.

Privátny klub

Bez názvu
Foto: SITA

„Na Maui sa pokúšame o golfový experiment,“ povedal Rick Castillo, keď nás po skončení hry vítal na gríne osemnástky spoločne s obchodnou a marketingovou riaditeľkou Karen L. Gallagherovou. „Sme totiž súkromný klub, dnes máme stošesťdesiat členov, medzi nimi je napríklad aj Clint Eastwood. Sme hrdí, že v nádherných priestoroch klubového domu, ktorý projektoval Frank Lloyd Wright, rozvíjame havajské tradície a kultúru.“ A tak každá miestnosť v klubovom dome nesie meno niektorého zo slávnych havajských umelcov, pričom je vyzdobená jeho dielami. Iba na dvoch miestach sú iné fotografie. Jednak je to obraz F. L. Wrighta, ktorý visí nad schodiskom, a jednak fotografia Marilyn Monroe, ktorá zdobí dámsku šatňu. „Pri redizajnovaní ihriska sme museli vybudovať nový zavlažovací systém, zasiať novú trávu, obnoviť jamkoviská. Pridali sme nové pieskoviská a vysadili viac ako štyristo stromov,“ dodáva Rick Castillo.

Mimochodom – čie meno nosí tento unikátny súkromný klub? Kráľ Kamehameha I. je považovaný za najvýznamnejšieho havajského kráľa. Už v roku 1810 zjednotil ostrovy a stal sa najváženejším Havajčanom všetkých čias. To bol dôvod, prečo sa japonský magnát rozhodol dať klubu jeho meno.

Filozofia tvorcov ihriska

Ted Robinson starší založil dizajn ihriska na troch pilieroch. Prvým bola flexibilita, teda schopnosť ihriska umožniť plnohodnotnú hru všetkým výkonnostným kategóriám. Druhým pilierom, o ktorý sa opieral, bol nezabudnuteľný dizajn, skrátka snažil sa vytvoriť také dráhy a zákutia, na ktoré už nikdy nezabudnete. A po tretie – spojenie s prírodou. V klube po odohratí 18. jamky sme sa zhodli, že všetky atribúty sa autorovi a následne jeho synovi podarilo doviesť takmer k dokonalosti. Nedá sa zabudnúť na výhľady na oceán, stojíme na úzkej šiji ostrova a vpravo aj vľavo vidieť lesknúcu sa hladinu Pacifiku. Pred nami leží ihrisko a Mt. Haleakala, nekonečné plantáže cukrovej trstiny, za nami pohorie West Maui…

King Kamehameha Golf Course

Foto: SITA/AP

Sme na prvej jamke dlhej 505 metrov s parom 5. Hráme z modrých odpalísk, vyhneme sa bankru, ktorý je vpravo asi 220 metrov. Ešte pred grínom sú pieskové lapače, ale štvrtou ranou som neďaleko vlajky, potom dva paty a píšem šesť. Dobrý začiatok, pomyslím si. Druhá dráha má 340 metrov a par 4, zdá sa, že nič komplikované, ale podľa skórkarty má HCP 1, vľavo vidím aleju stromov, vpravo najskôr jeden, neskôr ešte dva bankre. Druhá rana z ferveje pokazená a po dvoch patoch knihujem opäť 6. Na trojparovej trojke zahrám par a som šťastný ako malý chlapec. Štvorka meria 380 metrov a má par 4. Žiadne mimoriadne komplikácie, dráha jasne čitateľná, lemovaná vľavo aj vpravo krásnym stromoradím, vyhnúť sa musíme pieskom vľavo vedľa jamkoviska. Podarí sa, ale tri paty a opäť zahrám dabláč. Päťku par 4 (330 m) pokazím, nevyhol som sa pieskom, ktoré sú vľavo aj vpravo asi 180 metrov od odpaliska. A to napriek tomu, že je fervej dostatočne široká. Čo narobíš. Taký je golf, zvyknú vravieť kamaráti. A tak mi skóre narástlo o ďalšie tri rany. Šiesta dráha je nádherná. Má 325 metrov, par 4 a lemujú ju záhony ružových kvetov, vpravo nás čakajú kamenné kaskády, po ktorých skáče živá voda. Rozprávka. Keďže som sa dvoma ranami dostal priamo pred priečnu vodu, ďalšou ranou som úspešne atakoval grín. No tri paty ma pripravili o lepší výsledok. Ďalšia rozprávka nás čakala na deviatke. Nádherne tvarovaná dráha, nijaké prekvapenia, iba pieskoviská mäkko položené v zelenom koberci. A vpravo od jamkoviska opäť jazierko s čarokrásnymi kaskádami. Nech žije Maui, nech žije golf, chce sa mi kričať, ale nevydám ani hláska, iba sa usmievame a nechávame sa unášať silnými emóciami…

Druhú deviatku otvára dráha dlhá 175 metrov, par 3, vpravo krásne dvojičky košatých stromov, ktoré ako živý otáznik lemujú grín. Hrám par a čo viac si môžem želať. Jedenástka patrí k dlhším dráham (500 m, par 5), je to vlastne ľavý dogleg s úzkou šijou tesne pred jamkoviskom. Som v pohode a zahrám jednu nad par. Dvanástku lemuje deväť pieskov, opäť je to mierny ľavý dogled, som spokojný aj s double bogey. Trinástka (par 4) má 380 metrov, pre zmenu je to pravý dogleg, na pravej strane ferveje je nebezpečný záhon kvetín s kamenným múrikom. Keď to ide, tak to ide. V regulácii na gríne a dva paty – par. Ďalšie tri jamky sú par 4 a zahrám double, tripple a bogey. Máme šťastie, vzápätí po odpálení loptičky na sedemnástke nám fervej skríži bernikla havajská, teda kŕdeľ havajských husí, ktoré tu volajú nene. Sú stálymi obyvateľkami ihriska. Osemnásta dráha (480 m, par 5) nám odkrýva ďalšie nezabudnuteľné výhľady. Predovšetkým na úžasnú architektúru klubového domu. Vľavo pred ním je jazierko, cesta k nemu vedie medzi dvoma rafinovane položenými pieskoviskami. Potom sa dráha uhýba vpravo a ak sme dostatočne presní a neskončíme vo vode vľavo, čaká nás grín a nad ním opäť voda s kaskádami. Slnko pomaly zapadá a „lietajúci tanier“ žiari do kraja krásnou staroružovou fasádou…

Aloha!

„Ako sa vám páčilo ihrisko? Ste spokojní?“ zasypala nás vzápätí po hre otázkami Karen a pozvala nás na prehliadku klubového domu. Vstupujeme do sveta luxusu. Šatne sú obložené mahagónom z Afriky, samozrejmosťou sú biele župany, plazmový televízor v saune, japonské o’furo, súkromná miestnosť vyhradená na masáže, exkluzívny klub a reštaurácia. King Kamehameha Golf Club je skutočne to najlepšie, čo na Maui nájdete. Skrátka kráľovské miesto na kráľovský golf.

Havaj v číslach:

104 golfových ihrísk

1 288 198 obyvateľov

2 450 km2

52 štátnych parkov a rezervácií

4 205 metrov meria najvyššia hora Mauna Kea

8 hlavných ostrovov

www.golfrevue.sk

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Clint EastwoodMarilyn Monroe