Platí cirkev dane z nehnuteľností?

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
peniaze, cirkev, kríž
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.

BRATISLAVA 6. mája (WebNoviny.sk) – Od dane z nehnuteľností sú oslobodené pozemky a stavby alebo ich časti vo vlastníctve cirkví a náboženských spoločností, ktoré slúžia na vzdelávanie, na vedeckovýskumné účely alebo na vykonávanie náboženských obradov.

Správca dane však môže dane znížiť alebo oslobodiť od dane z pozemkov, stavieb alebo bytov vo vlastníctve právnických osôb, ktoré nie sú založené na podnikanie kam patrí aj cirkev. Uplatňuje cirkev túto možnosť?

Podľa slov diecézneho ekonóma Nitrianskej diecézy Martina Štofka, Zákonom č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach, sú cirkvi oslobodené od platby dane z nehnuteľností za kostoly, kaplnky a zvyčajne za časť farskej budovy, ktorá slúži ako úrad.

Za všetky ostatné pozemky a stavby je cirkev povinná daň platiť. Teda aj za všetky poľnohospodárske pozemky, lesy aj budovy (okrem cirkevných škol).

Cirkvi zaplatili Bratislave takmer polmilióna

Diecézny ekonóm však nevedel posúdiť či mestá a obce všeobecným záväzným nariadením oslobodzujú jednotlivé farnosti od tejto daňovej povinnosti.

„Podľa mojich informácií je tento stav skôr výnimočný a už vôbec nie pravidlom. Biskupstvo Nitra a Sídelná kapitula, ktorá vlastni svoje nehnuteľnosti v mnohých kastastroch aj mimo Nitry túto výhodu nikde nemá. Biskupstvo Nitra (okrem mestských farností) len v meste Nitra zaplatí ročne cca 19 300 eur a Sídelná kapitula zhruba 2200 eur. Potom v každej ďalšej obci, kde vlastníme nejakú nehnuteľnosť, platíme za ne dane alebo ich zaplatí priamo obci náš nájomca,“ uviedol Štofko pre portál WebNoviny.sk.

Jeho slová potvrdili pre WebNoviny.sk aj v niektorých krajských mestách. Podľa slov hovorcu bratislavského magistrátu Petra Bublu hlavné mesto oslobodzuje od dane len registrované cirkvi a len v rozsahu, ktorý je určený zákonom.

„Ostatný majetok cirkvi (teda aj ten, ktorý možno prenajíma) je zdaňovaný v plnom rozsahu bez poskytovania úľav či oslobodení. Za rok 2018 bola pre všetky registrované cirkvi vyrubená daň z nehnuteľnosti na území Bratislavy vo výške 460 000 eur,“ dodal Bubla pre WebNoviny.sk.

Ako je to v Banskej Bystrici?

Rovnaká situácia je aj v Banskej Bystrici. Podľa hovorkyne primátora mesta Dominiky Mojžišovej, oslobodené od daní sú priamo zo zákona napr. kostoly, kaplnky a iné nehnuteľnosti, v ktorých prebieha napr. náboženský obrad.

„Mesto všeobecne záväzným nariadením môže, no nemusí poskytnúť oslobodenie alebo zníženie od dane z nehnuteľností pre právnické osoby, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie. Keďže v meste Banská Bystrica je väčší počet takýchto nehnuteľností vo vlastníctve osôb, ktoré nie sú zriadené na podnikanie, napr. súdov, úradov štátnej a verejnej správy, cirkví, občianskych združení, mesto Banská Bystrica neupravilo toto zníženie alebo oslobodenie od dane z nehnuteľností pre tieto osoby, nakoľko by došlo k značnému výpadku v rozpočte mesta. Podľa zákona sa takéto oslobodenie alebo zníženie nemôže uplatniť len na cirkev alebo na občianske združenie, ale pre celú skupinu právnických osôb, ktoré nie sú zriadené na podnikanie,“ uviedla pre WebNoviny.sk Mojžišová.

Podľa jej slov v roku 2019 cirkevné a náboženské spoločnosti, ktoré vlastnia nehnuteľnosť na území mesta Banská Bystrica zaplatia približne 54 000 eur za nehnuteľnosti, ktoré nie sú oslobodené v súlade s § 17 ods. 1 zákona. V roku 2018 bol tento príjem vo výške 54 077 eur.

Peniaze by obciam a mestám chýbali

Ani Štofko nemá vedomosti, že by niekde bola farnosť oslobodená od dane za nehnuteľnosti, ktoré prenajíma.

„Som si skoro istý, že kňazi o takúto možnosť úľavy ani nežiadajú, keďže by zvyčajne tieto financie obciam a mestám chýbali. Myslím si, že tieto výhody cirkev až na malé výnimky nemá, rovnako ako je cirkev aj platcom dane z príjmov, ktoré dosahuje z prenájmu nehnuteľnosti. Tam nás štát stavia na rovnakú úroveň s iným podnikateľským subjektom, dokonca je to ešte o trochu horšie, keďže je len malo položiek, ktoré si vieme dať do nákladov a tak legitímne znížiť daň z príjmov,“ uviedol pre WebNoviny.sk.

Ak napríklad farnosť podľa Štofka získa 3000 eur za prenájom 25 hektárov pôdy, musí najprv zaplatiť daň z príjmov, zostane jej zhruba 2400 eur. „Ak tieto peniaze dá do opravy kostola alebo farskej budovy, všetky tieto náklady sú nedaňovými, keďže nesúvisia s ‚podnikaním‘ Takže okrem dane z nehnuteľností platíme relatívne vysoké dane z príjmov a niektoré subjekty aj DPH,“ dodal pre WebNoviny.sk

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať