Sabo, Baška či Majerský. Viacerí poslanci parlamentu sú multifunkcionári, zarobia tak viac ako premiér

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Baška, majerský
Milan Majerský, predseda kresťanskodemokratického hnutia (KDH) a Predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška. Foto: koláž SITA Wbn, Jakub Julény
Tento článok pre vás načítala AI.

Viacerí poslanci Národnej rady (NR) SR zastávajú aj funkcie v mestách, obciach a samosprávnych krajoch. Plnú výšku platu však dostanú len za výkon funkcie poslanca parlamentu a za ďalšie funkcie v samospráve majú nárok maximálne na minimálnu mzdu, teda 700 eur.

Takéto obmedzenie platí od roku 2015, kedy bola schválená novela zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR. Napriek tomu si multifunkcionári zarobia kráľovsky.

Niektorí majú aj tri – štyri funkcie v samosprávach a keď sa k tomu pripočíta plat poslanca parlamentu, zarobia podstatne viac ako premiér, ktorého plat je 6 528 eur.

Zárobky poslancov

Poslanci Národnej rady SR majú pre rok 2023 určený plat vo výške 3 912 eur. K platu ešte prináležia paušálne náhrady, ktorých výška sa odvíja od toho, či je poslanec z Bratislavského kraja alebo z iného.

Poslanec z Bratislavského kraja mesačne dostáva ešte 2 348 eur, poslanec z iného kraja má paušálne náhrady vo výške 2 739 eur. Mimobratislavskí poslanci tak zarábajú 6 651 eur.

Ďalšie príplatky sú za funkcie v parlamentných výboroch. Ak ešte navyše pôsobia aj v samosprávach, sú to ďalšie stovky eur. Odmena za výkon funkcie poslanca mestského zastupiteľstva v Bratislave je aktuálne vo výške 432 eur.

Vlastné odmeňovanie majú aj niektoré miestne zastupiteľstvá jednotlivých mestských častí. Viac ako tisíc eur mesačne si zarobia poslanci Bratislavského samosprávneho kraja.

Funkcie v samosprávach sú navyše náročné aj na čas, pretože so sebou prinášajú aj ďalšie pridružené pozície, a to v mestských či župných radách, komisiách a dozorných radách.

Dvořák sedí tiež v župnom zastupiteľstve

Napríklad poslanec NR SR za Progresívne Slovensko Michal Sabo je bratislavským vicežupanom, krajským poslancom, mestským poslancom a aj poslancom miestneho zastupiteľstva Petržalka.

Jeho spolustraníčka Simona Petrík je okrem poslankyne NR SR aj vicežupankou Bratislavského samosprávneho kraja, krajskou poslankyňou a poslankyňou miestneho zastupiteľstva Karlova Ves.

Podpredsedníčka hnutia Lucia Plaváková je bratislavskou mestskou poslankyňou. Bola aj krajskou poslankyňou, mandátu sa však 9. novembra vzdala.

Dávid Dej, Oskar Dvořák a Dana Kleinert sú bratislavskí mestskí poslanci, pričom Kleinert je aj vicestarostkou Starého mesta Bratislavy a Dvořák sedí aj v župnom zastupiteľstve.

Majerský aj prešovským županom

V Smere-SD sú multifunkcionármi napríklad trenčiansky župan Jaroslav Baška alebo aj Ján Podmanický, ktorý je starostom obce Stará Bystrica a tiež poslancom Žilinského samosprávneho kraja. Marián Kéry je zároveň poslancom Nitrianskeho samosprávneho kraja a František Petro je starostom obce Ploské.

Ani v KDH nie sú kumulované funkcie ničím neobvyklým. Predseda hnutia Milan Majerský je zároveň aj prešovským županom, podpredsedníčka KDH Martina Holečková je podpredsedníčkou Nitrianskeho samosprávneho kraja a krajskou poslankyňou. Ani v Hlase-SD nemajú núdzu o multifunkcionárov.

Gašparovič ako starosta v Chorvátskom Grobe

Karol Janas chce zvládať okrem parlamentu aj svoju funkciu primátora Považskej Bystrice a poslanca Trenčianskeho samosprávneho kraja. Nitriansky župan Branislav Becík tvrdí, že pôsobenie v Národnej rade SR posilní jeho mandát župana a bude môcť ľahšie presadzovať záujmy kraja aj na štátnej úrovni. Krajský predseda Hlasu-SD Štefan Gašparovič sa bude okrem parlamentu venovať aj starostovaniu v obci Chorvátsky Grob.

Do parlamentu sa okrem Becíka, Majerského a Bašku dostali aj ďalší traja predsedovia samosprávnych krajov. Za SaS úspešne kandidoval do NR SR bratislavský župan Juraj Droba a za koalíciu OĽANO, Za ľudí, Kresťanská únia trnavský župan Jozef Viskupič a žilinská županka Erika Jurinová. Títo traja sa však vzdali poslaneckého mandátu a rozhodli sa venovať len kraju.

V roku 2013 chcel Igor Matovič ako opozičný poslanec za OĽANO presadiť zmenu ústavy, ktorá by zakázala kumulovanie funkcií. Zdôvodňoval to tým, že verejný funkcionár sa má plnohodnotne venovať jednej pozícii. Na kandidátku vo voľbách 2020 však už postavil deväť starostov alebo primátorov. V roku 2017 prišla s podobným návrhom SaS. Navrhla zamedziť kumulácii exekutívnych funkcií v samospráve a štatutárnych funkcií vo verejnoprávnych inštitúciách s mandátom poslanca Národnej rady SR. Návrh však neprešiel. Poslanec za SaS Peter Cmorej je aktuálne zároveň aj poslancom Bratislavského samosprávneho kraja.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Branislav BecíkErika JurinováJán PodmanickýJaroslav BaškaJozef ViskupičJuraj DrobaLucia PlavákováMichal SaboMilan MajerskýSimona PetríkŠtefan Gašparovič
Firmy a inštitúcie Hlas - sociálna demokraciaKDH Kresťanskodemokratické hnutieMatovičovo hnutie SlovenskoPS Progresívne SlovenskoSmer - SSDÚstavnoprávny výbor NRSR