Bratislavčan Richard Nagy (22 rokov) v auguste 2014 prekvapil plaveckú verejnosť tromi finálovými účasťami na ME v dlhom bazéne v Berlíne. Reprezentant SR a člen klubu J&T Sport Team Bratislava zvládol bazénový maratón na 1500 m voľný spôsob za 15:07,29 min, čím prekonal vlastný národný rekord 15:22,20 z MS 2013 v Barcelone o neuveriteľných takmer 15 sekúnd a postúpil zo 6. priečky do 8-členného finále. To isté sa mu podarilo aj v disciplíne 800 m voľný spôsob, keď do finále ho posunul čas 7:56,74. Na MS 2014 v katarskej Dauhe v krátkom bazéne v decembri vytvoril národný rekord na 1500 m voľný spôsob. Aj z tohto výpočtu vidieť, že rok 2014 ho zastihol v top forme.
Richard, minulý rok ste na veľkých plaveckých podujatiach udivovali svojich priaznivcov výbornými výkonmi predovšetkým na dlhých vytrvaleckých tratiach. Takže aká bola uplynulá sezóna 2014 z vášho pohľadu? Ako ste s ňou spokojný?
Fantázia! Budem sa na ňu stále rád pozerať (krátka odmlka). K uplynulej sezóne sa budem v myšlienkach stále vracať. Nemám si čo vyčítať. Budem z nej čerpať do mojej ďalšej športovej kariéry. Je to pre mňa najvydarenejší súťažný ročník v mojej doterajšej športovej kariére. Tak mám na čo stavať (krátka odmlka). A zároveň budem dúfať, že tá budúca, na ktorú sa teraz chystám, bude ešte úspešnejšia (smiech). Ak by to tak vyšlo, bol by som veľmi rád.
Mali ste v priebehu minulého roka aj také preteky, na ktoré by ste najradšej zabudli, respektíve ktoré by ste si už ako špičkový plavec nechceli nikdy zopakovať?
Nie. Asi nie. Také preteky som nemal… Je síce pravda, že súťaže na Slovensku a v Čechách, ktoré som ´išiel´ niekedy uprostred sezóny, nedopadli presne podľa mojich predpokladov, no v duchu som rátal s tým, že na nich neurobím veľké výkony a rýchle časy (krátka odmlka). To by vtedy ani nebolo treba. Ale inak, čo som na veľkých a významných plaveckých akciách chcel, to sa mi všetko podarilo. Takže ja som z tohto hľadiska s celou sezónou 2014 spokojný.
Aký máte za sebou športový životopis? Venovali ste sa v minulosti aktívne aj iným športom? Prečo ste si z celej plejády športových možností vybrali práve plávanie?
Čo ja viem? Vybrali to za mňa rodičia. Keď som mal asi štyri roky. Chytilo ma to… Nejako mi to išlo. A ide mi to doteraz. Aspoň si myslím, že hej (smiech). Neviem, zostal som pri tom. Baví ma to. Je to pekný šport… Aj keď naň každé ráno poriadne nadávam, keď musím ísť trénovať. Ale zvykol som si už na tie ranné rituály. Plávanie sa mi stále páči (smiech).
Vašim trénerom v klube je Gabriel Baran, bývalý dlhoročný slovenský reprezentant v triatlone. Po jeho vzore nekoketovali ste niekedy aj s tým, že si vyskúšate aj triatlon?
Koketoval. Hlavne vtedy, keď som bol mladší. A potom ešte aj v roku 2012, keď som mal voľné leto. Keď bola olympiáda v Londýne. Skúšal som rôzne súťaže v triatlone. Testoval som v ňom svoju výkonnosť. Ale triatlon, to nie je moja šálka kávy. Na bicykli som antitalent. A behať tiež treba vedieť. Treba sa tomu venovať a trénovať. Plávanie je moja doména. S plávaním som dobrý kamarát. Takže, ja asi už zostanem verný iba plávaniu.
Hovoríte, že s plávaním ste celkom dobrý kamarát… Bodaj by nie, keď ste aktuálnym mnohonásobným slovenským rekordérom na dlhých tratiach. Čo vlastne v tomto športe chcete dokázať? Kam chceme slovenské plávanie vo vašich disciplínach posunúť?
Dostať sa na olympiádu. To je môj hlavný cieľ. A tam zaplávať čo najlepší výkon. Keby to bolo niekedy pod pätnásť minút, bolo by to veľmi dobré. Zdolať tých mojich1500 metrov v čase pod pätnásť minút. Ten čas pre mňa veľa znamená. Bolo by bolo splnenie môjho detského sna. A kam chcem slovenské plávanie posunúť? Neviem to presne definovať. Budem plávať až dovtedy, dokedy mi to pôjde. A pokúsim sa plávať čo najlepšie a najrýchlejšie (smiech). Nejaké extra ciele a méty si pred seba nekladiem. Budem spokojný, keď dokážem na úrovni plávať ešte niekoľko rokov. Potom uvidím, čo budem robiť (smiech).
Richard, v minulosti ste sa preslávili rôznymi stávkami, ktoré ste pred veľkými šampionátmi uzatvárali. Akú ste mali najkrajšiu reakciu na tie úspechy, ktoré ste dosiahli na veľkých plaveckých podujatiach?
Reakcia z okolia. Neviem (krátka odmlka). Potešilo ma, keď mi tréner napísal, že to bolo dobré (smiech). Poslal mi správu, že to bolo dobre… Povzbudilo ma to! Najmä, keď mi pripísal, že treba na tom výkone ešte trochu potrénovať. To ma tak potešilo (smiech). Ja som sa vždy viac orientoval na seba, na svoje pocity. Vždy som vedel, čo môžem od seba očakávať. Keď som na veľkých pretekoch prekonal svoje očakávania, bol som rád. Ale
okolie som nejako extra neriešil. Keď mi úspech priali, tak bolo dobre. Keď nie.. Čo už… Samozrejme, rozhodujúce boli moje pocity z toho, čo robím, čo som na pretekoch dokázal.
Mali ste niekedy nejaký športový vzor? Obdivovali ste športovca, ktorému by ste sa chceli v niečom vyrovnať, napodobniť ho?
Samozrejme, že som mal a stále aj mám. Granta Hacketta z Austrálie. Kedysi ešte držal svetový rekord na 800 a na 1500 m Toho som obdivoval ako dieťa. On bol mojim veľkým vzorom. Z takých športovcov, ktorých všetci poznáme, tak je to určite Rišo Varga. Náš špičkový triatlonista. Olympionik. Čo sa tréningov týka, tak určite on (krátka odmlka). To je obdivuhodný človek. Fakt. Pri tréningu toho zvláda veľmi veľa. Zažil som tréningy s ním, viem, o čom hovorím. Rišo je neuveriteľný poctivec a fantastický ´dríč´.
Zažili ste jeho tréningy? Chystali ste sa na niektoré svoje súťaže niekedy spolu?
Áno, trénovali sme spolu. Dokonca dva – tri roky. Keď bol Rišo na Slovensku. Boli sme spolu v rovnakom klube. Pomáhal nám rovnaký tréner. Mali sme spolu v podstate skoro všetky plavecké tréningy vo vode. On však okrem našich spoločných tréningov si stále pridával niečo navyše. Chodil ešte behať, plávať, bicyklovať… On je v tomto smere neskutočný… Je to obdivuhodný človek (krátka odmlka). Vždy som ho obdivoval
Zvykli ste spolu oslavovať aj svoje meniny? Zvykli ste si navzájom gratulovať?
Nejako extra sme to neprežívali (smiech). Vždy si na meniny aspoň napíšeme. On si aspoň spomenie, že má…
Že má medzi športovcami a bývalými kolegami z klubu menovca…
Ale nie. Že má v ten deň meniny (smiech). Spomenie si na to… Ja si to tiež nepamätám (smiech). Ja takéto veci v hlave nenosím… Tiež často na svoje meniny zabudnem (smiech).
Dá sa to? Zabudnúť na vlastné meniny?
Dá. Ráno, keď sa zobudím, ani neviem, aký je vlastne dátum. Až postupne sa v tom všetkom zorientujem (smiech).
Na ktoré podujatie zo súťažného kalendára sezóny 2015 zameriate svoju pozornosť? Ktoré preteky z celej tohoročnej hlavnej sezóny budú pre vás kľúčové?
Všetko moje úsilie zameriam na MS v ruskej Kazani v dlhom bazéne. Už teraz od marca sa dajú plniť limity pre účasť na budúcoročnej olympiáde v Rio de Janeiro. Ak sa mi počas tejto sezóny podarí zaplávať minimálne také časy, aké som zaplával minulý rok, bolo by to dobré. Ak by som zopakoval lanské výkony, mal by som už istú účasť v Brazílii. Štart na olympiáde by bol pre mňa ďalší významný krok v mojej kariére. Čiže práve svetový šampionát v dlhom bazéne v Kazani bude pre mňa aj z tohto hľadiska veľmi dôležitý.
Minulý rok ste na viacerých veľkých podujatiach prekvapili výbornými výkonmi. Ako sa tieto vaše úspechy premietli do priazne potenciálnych sponzorov. Po ME v Berlíne vám sponzori pribudli, alebo nebodaj ubudli?
Ak mám byť úprimný, ja som doteraz nemal žiadnych sponzorov. Pravda, ak nepočítam trénera a otca (smiech). Takže v mojom prípade môžu iba pribúdať. Takže teraz pribúdajú… Samozrejme, je to lepšie. Predovšetkým po finančnej stránke. Som už známejší športovec. Mám viac peňazí. Od Slovenského olympijského výboru a od Národného športového centra. Myslím viac peňazí na sústredenia. Môžem si dovoliť aj dlhšie a väčšie sústredenia. Môžem sa kvalitnejšie pripraviť na tie preteky, na ktorých chcem podať čo najlepší výkon.
Keď spomínate naplánované domáce a zahraničné sústredenia. Kde všade sa budete chystať na nový súťažný ročník? Čo všetko počas prípravy na novú sezóna chcete stihnúť?
Teraz v marci ideme na dlhší tréningový tábor do Sierra Nevady. Na vysokohorské sústredenie. Budem tam trénovať. Po návrate pôjdeme na ďalšie dva týždne na Malorku. Potom medzitým musím spraviť bakalára. Pravda, ak tých päť týždňov mojej neprítomnosti nebude v škole nejako extra chýbať. A medzi tým všetkým mám v pláne ešte aj nejaké kratšie sústredenia a tréningové pobyty na Slovensku. Keď sa tak na to pozriem, musím povedať, že tento rok ma čaká dosť veľa roboty…
Čo študujete?
Psychológiu.
Ktorý ročník?
Tretí ročník.
Dá sa špičkový vrcholový šport zosúladiť s vysokoškolskými povinnosťami?
Nedá.
Tak ako to robíte, že popri špičkovom športovaní stíhate aj vysokoškolské štúdium psychológie?
No, aby som bol úprimný, musím sa trochu opraviť. Dá sa to nejako spolu zladiť. Lebo škola ma baví. Išiel som to študovať najmä preto, aby som sa nejako vyznal v športovej psychológii. To bola moja hlavná motivácia (krátka odmlka). Chcel som sa naučiť byť dobrým motivátorom, dobrým športovým psychológom a manažérom. O tom som sa síce na vysokej škole veľa nedozvedel, ale viem veľa iných vecí. Spoznal som bližšie psychológiu vo všeobecnosti. Aj to sa mi v živote zíde (krátka odmlka). Veľa zo školy však vymeškávam… Mám v nej absencie. Zatiaľ som sa však – až na jednu výnimku – stretol s ústretovým prístupom. Naozaj. Škola mi po všetkých stránkach vychádza v ústrety. Takže na vysokú školu sa nemôžem sťažovať. Pravda, až na drobné detaily, ale tie tiež patria k môjmu životu..
Spomínate mentálnu prípravu športovcov a základy športovej psychológie. Aké máte ambície, povedzme, v tomto smere? Čo je vlastne vašou ambíciou v tejto oblasti života? Čomu sa chcete venovať, keď raz skončíte so súťažným plávaním?
Moja ambícia bola, byť raz čo najďalej od plávania (smiech). Ale športová psychológia sa mi celkom páči. Tak isto aj pozícia personálneho poradcu a v podstate akéhosi vyhľadáča vhodných adeptov do zamestnania by sa mi páčila. Aj takto vysokoškolsky vzdelaní odborníci vraj fungujú v niektorých veľkých firmách. To som sa dozvedel teraz na psychológii. Že by som raz robil niečo z tejto personálnej oblasti by som si vedel predstaviť (krátka odmlka). A keď nie, tak budem tréner plavcov (smiech). Nakoniec, keď sa to tak zoberie, trénovať plávanie, to predsa nie je tá najhoršia práca na svete (smiech).
Zhováral sa Štefan Žilka