Po udalostiach v auguste 1968 odišlo z Československa množstvo odborníkov, vedcov a umelcov

August 1968
Bratislava, Námestie SNP, 21 august 1968. Pred 49. rokmi napadli členovia Varšavskej zmluvy Československo. Po okupácii nastalo dlhé obdobie tvrdej "normalizácie" spoločnosti. Foto: Ján Lörincz/SITA

BRATISLAVA 19. augusta (WebNoviny.sk) – Podľa odhadov opustilo Československo po invázii v auguste 1968 do začiatku roku 1970 zhruba 80 000 osôb, pričom zo Slovenska ich v rámci tohto počtu bolo okolo 11 000.

„V porovnaní 300 000 Maďarmi, ktorí opustili svoju vlasť po potlačení protikomunistického povstania v roku 1956, sa to nezdá až tak veľa. Dôležitejší ako počet však bolo, kto utiekol. Medzi utečencami z Československa boli nadpriemerne zastúpení vysokokvalifikovaní odborníci, vedci, umelci a mladí, vysokoškolsky vzdelaní ľudia,“ povedal pre agentúru SITA historik z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied Adam Hudek.

Mňačko, Kundera, Kryl, Forman

Najznámejší spomedzi emigrantov boli podľa historika napríklad spisovatelia Ladislav Mňačko a Milan Kundera, spevák Karel Kryl alebo režisér Miloš Forman.

„Málo kto však vie, že Československo v rokoch 1968 – 1970 opustilo takmer 10 percent vedcov, celkom logicky tých najlepších, s dobrými kontaktmi v zahraničí,“ zdôraznil Hudek s tým, že z tohto dôvodu nemali problém sa v zahraničí uplatniť. Normalizačný režim si podľa historika dobre uvedomoval, kto tvoril väčšinu emigrantov po roku 1968.

„Podmienkou na vrátenie československého občianstva, ktoré utečenci automaticky stratili, bolo totiž zaplatenie nákladov na štúdiá absolvované v Československu,“ dodal.

Nástup politiky normalizácie

V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy bez Rumunska do Československej socialistickej republiky. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR sa neskôr stiahli, no ZSSR rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa nakoniec stiahli až v roku 1991.

Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom ÚV KSČ Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie. Za prvého, neskôr generálneho tajomníka ÚV KSČ bol na jar 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom.

Zničené cesty, rozstrieľané fasády

Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala v septembri 1968 od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov.

Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním sovietskych vojsk do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Gustáv HusákMiloš Forman