BRATISLAVA 20. januára (WEBNOVINY) – Počet prípadov žltačky typu A na Slovensku za ostatné dva roky prudko stúpol. V roku 2009 aj 2010 toto ochorenie dostalo viac ako 1450 ľudí. „Ide o druhé najvyššie číslo v priebehu 17 rokov,“ uviedla na dnešnej tlačovej besede epidemiologička Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v Bratislave Jarmila Pertináčová. V roku 2007 bola pritom chorobnosť za ostatné roky najnižšia. Výskyt hepatitídy typu A známej ako choroba špinavých rúk sa v roku 2009 začal zvyšovať v Prešovskom kraji a šíril sa ďalej do Košického kraja. V roku 2010 zaznamenali nárast výskytu aj v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. „Obyvateľstvo na západnom Slovensku chorobnosť už dlhšie nezaznamenalo, takže je veľmi vnímavé, čo je pre žltačku typu A v súčasnosti najlepšia pôda,“ povedala Pertináčová.
Najviac ohrozenou skupinou sú deti od jedného do deviatich rokov. „Vírus sa výborne šíri v detských kolektívoch. Nemajú totiž ešte zaužívané hygienické návyky, napijú sa zo spoločného hrnčeka alebo fľaše, oblizujú si prsty, dávajú si do úst rôzne predmety,“ vysvetlila epidemiologička. V týchto dňoch dostávajú riaditelia dvetisíc základných škôl na Slovensku informačný balíček obsahujúci základné informácie o žltačke typu A a prevencii proti tomuto ochoreniu. Ide o plagáty na nástenky a informačné letáky určené primárne rodičom detí, ktoré sa zapisujú do prvého ročníka. Tí sa tak dozvedia, ako sa choroba prenáša a že je možné chrániť sa pred ňou očkovaním.
Žltačka je vírusové ochorenie, ktoré má niekoľko typov. Najinfekčnejšou je hepatitída typu A, ktorá sa ľudovo nazýva aj choroba špinavých rúk. Nakaziť sa však možno aj pri dostatočnom dodržiavaní hygieny, pretože vírus sa dá prehltnúť spolu s potravinami, ktoré niekto iný kontaminoval znečistenými rukami. Ku kontaminácii rúk dôjde veľmi ľahko i po dotýkaní sa rôznych znečistených predmetov, infikované môžu byť aj kocky ľadu v nápojoch, zmrzlina, nedostatočne umyté či zmrazené ovocie a zelenina. Príznaky hepatitídy typu A môžu ostať aj dlhšiu dobu bez povšimnutia, pretože ochorenie sa prejavuje únavou, teplotami, bolesťami svalov. Až neskôr sa objavia zažívacie ťažkosti, môže sa objaviť aj tmavý moč, svetlá stolica či žlté sfarbenie kože. Od nakazenia po prejavy môže uplynúť 15 až 50 dní, nakazený tak môže v priebehu niekoľkých týždňov infikovať desiatky ďalších ľudí. Mimoriadne nebezpečná je aj hepatitída typu B, ktorou sa ľudia najčastejšie nakazia pri nechránenom pohlavnom styku, použití nesterilných ihiel, tetovaní, piercingu, či dokonca aj pri lekárskom ošetrení. Oba typy vírusov sú mimoriadne odolné a agresívne.
Celoplošne sa na Slovensku očkuje len proti žltačke typu B. Za vakcínu proti žltačke typu A alebo kombinovanú vakcínu proti obom typom si záujemcovia a záujemkyne musia zaplatiť. „Zavedenie povinného očkovanie proti žltačke typu A zatiaľ nie je v pláne. U nás totiž nejde o smrteľné ochorenie, má pokojný priebeh. Hepatitída typu B je však veľmi nebezpečná, deti sa pri hrách stretávali s ihlami nakazených narkomanov, preto je dôležité práve očkovanie proti tomuto typu ochorenia,“ uviedol hlavný hygienik SR Gabriel Šimko. Poisťovne preplácajú očkovanie proti žltačke typu A len v prípade detí vo veku dvoch rokov zo sociálne slabších rodín s nízkym hygienickým štandardom. „Upozorňujem, že nejde o diskrimináciu. Chceme len ochorenie zastaviť,“ povedala Pertináčová.