Politici sa môžu využitím práva na odpoveď aj zosmiešniť, tvrdí Múdry

Pavol Múdry
Člen Medzinárodného tlačového inštitútu (IPI) a Tlačovo-digitálnej rady SR Pavol Múdry (vpravo). Foto: archívne, SITA/Nina Bednáriková

Pri využívaní práva na odpoveď v periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve budú musieť politici veľmi dobre zvážiť to, „aby sa aj nezosmiešnili“, pre agentúru SITA to uviedol člen Medzinárodného tlačového inštitútu (IPI) a Tlačovo-digitálnej rady SR Pavol Múdry. Pochybenie médií totiž musia dokázať.

Odpoveď na hodnotiace úsudky

Reagoval tak na fakt, že parlament v utorok schválil novelu zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve. Novelu na rokovanie pléna ešte začiatkom roka predložili poslanci Smeru-SD Dušan Jarjabek a Miroslav Číž (Číž je už poslancom Európskeho parlamentu, pozn. redakcie).

Prijatými zmenami sa do tlačového zákona opätovne zavádza právo na odpoveď, ako aj pokuty v podobe, v akej boli v zákone v roku 2008 kritizovanom doma aj vo svete. Rovnako bol domácej i medzinárodnej kritike vystavený i aktuálny návrh.

Treba zdôrazniť, že predmetom práva na odpoveď je len skutkové tvrdenie. Vylučuje sa teda odpovedať na hodnotiace úsudky,“ uviedol predkladateľ novely, ktorá začne platiť 1. novembra.

Múdry zároveň upozorňuje, že prijatím novely tlačového zákona sa „nič vážne nestalo“. Podľa pozmeňovacieho návrhu k novele tlačového zákona totiž politici podľa člena IPI a Tlačovo-digitálnej rady SR „musia dokazovať, že médiá pochybili. Tým pádom majú také isté právo, ako majú teraz všetci občania“.

Sloboda prejavu a slova

V súvislosti s nedávnym výročím prijatia zákona o cenzúre 13. septembra 1968 sa k poslaneckému návrhu novelizovať tlačový zákon pre SITA vyjadrila aj Anna Sámelová z Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Podľa bývalej dlhoročnej novinárky a šéfredaktorky sa často mýli sloboda prejavu či sloboda slova a sloboda tlače či médií. Ide o dve rôzne slobody, na ktoré sa vzťahujú iné zákony a iná zodpovednosť.

Vyžadovať môžeme opravu iba v situácii, ak sa niekto naozaj pomýlil, úmyselne aj neúmyselne, čiže ak šíril nepravdivé informácie,“ upozornila Sámelová.

Podľa prijatej novelizácie „ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie, alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, má osoba, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru požiadala, právo na primeranú peňažnú náhradu od 1 660 eur do 4 980 eur. Nárok na primeranú peňažnú náhradu možno uplatniť na súde“.

Na novele pracuje aj ministerstvo

Na novele tlačového zákona zároveň pracuje aj Ministerstvo kultúry SR. Na ministerstve vznikla v lete 2018 na podnet ministerky kultúry SR Ľubice Laššákovej (Smer-SD). Dočasná pracovná skupina pre právnu ochranu novinárov pôsobí pod Radou vlády SR pre kultúru.

Jej členovia, medzi iným aj viacerí predstavitelia novinárskej obce, pracujú na novele tlačového zákona, ktorá by sa mala dostať do legislatívneho procesu tento rok. Pripravovaná novela má zohľadniť súčasné mediálne prostredie na Slovensku.

Medzi očakávané zmeny, ktoré má priniesť, patrí najmä vymedzenie pojmu novinár a všeobecne väčšia ochrana novinárov, napríklad pred nedôvodným trestným stíhaním za ohováranie alebo civilnými žalobami v súvislosti s výkonom ich práce.

Ako uviedol pre SITA Pavol Čorba z kancelárie ministerky kultúry, „jednou z tém, ktoré sú predmetom diskusie uvedenej pracovnej skupiny, je aj zahrnutie on-line médií do legislatívy tak, aby aj pre takéto médiá bola garantovaná ochrana zdroja, a aby aj v digitálnom prostredí médií platil základný princíp zodpovednosti za obsah.“ Skôr, ako svoj návrh úpravy tlačového zákona predstavil rezort kultúry, však poslanci NR SR za Smer-SD Dušan Jarjabek a Miroslav Číž prišli na začiatku tohto roka s vlastným návrhom novely.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Anna SámelováDušan JarjabekMiroslav ČížPavol Múdry