Prvých sto dní štvrtej vlády Roberta Fica (Smer-SD) sa jednoznačne spájajú s dôrazom, akým chce koalícia prijať novelu Trestného zákona. Tá okrem iného ruší Úrad špeciálnej prokuratúry, znižuje trestné sadzby a parlament ju prijíma v skrátenom legislatívnom konaní.
Ako ďalej uviedol politológ Tomáš Koziak pre agentúru SITA, spomínaný dôraz ho prekvapil a zdá sa, že zmena trestného práva má pre vládu väčšiu prioritu ako závažnejšie problémy, ktoré na Slovensku prevládajú.
Okrem opozície je proti prijatiu trestných kódexov aj takmer 70 percent voličov koaličných strán. Podľa Koziaka je zvláštne, že Ficova vláda ide, aj napriek odporu verejnej mienky, znižovať tresty a meniť príslušný zákon.
Do ulíc vychádzajú tisícky ľudí
V histórii našej krajiny je podľa politológa zároveň nevídané, že za pomerne krátku dobu od vymenovania členov vlády do funkcií je takmer 30-tisíc ľudí v uliciach protestujúcich proti koaličným rozhodnutiam. Demonštrácie sa konajú už tretí mesiac a v poslednej dobe sa opakujú v týždňových intervaloch.
Ľudia však neprotestujú len proti reforme Trestného zákona, ale aj proti „problematickým vládnym nomináciám“, ktoré politológ prirovnal k „absurdnej komédii“.
Je to babráctvo a premárnená šanca, reaguje odborník na opozíciu, ktorá nevedela dodať podpisy na odvolanie Šimkovičovej
Námestia podľa Koziaka pomohla zaplniť aj ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) pre svoje homofóbne a nenávistné prejavy, šéf Tatranského národného parku Peter Olexa, ktorý je usvedčeným pytliakom či podpredseda parlamentu Andrej Danko (SNS), ktorý mal dopravnú nehodu.
„Je obrovskou politickou hanbou, že ušiel z miesta nehody. Máme tu nejasnosti okolo dychovej skúšky, ktorá bola vykonaná po 15 hodinách. Je to jednoducho niečo, čo je pre bežného človeka neakceptovateľné a vládna koalícia to takú dlhú dobu jednoducho nevie objasniť a vyšetriť. Ako keby sa to snažili ututlať,“ uviedol politológ.
Laik na poste ministra zahraničných vecí
Politológa súčasne prekvapila aj nominácia Juraja Blanára (Smer-SD) za ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí.
„Prvýkrát vo Ficových vládach máme človeka na poste ministra zahraničných vecí, ktorý nemá s diplomaciou absolútne nič spoločné. V minulosti túto funkciu zastávali napr. Ján Kubiš či Miroslav Lajčák, čo boli renomovaní experti a uznávaní odborníci s fantastickou praxou v zahraničných vzťahoch,“ povedal a dodal, že spomínaní nominanti sa vyznali v tzv. tajomnom svete diplomacie.
Zastávanie postu diplomata si podľa politológa vyžaduje aj disponovať osobnými kontaktmi na neformálnej báze. „Blanár je v tomto absolútny laik,“ doplnil.
Pozitívne veci nie je príliš vidieť
Koziak tvrdí, že so súčasnou vládou sa spája aj arogancia moci. „To, akým spôsobom nastúpil minister Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) do úradu a akým spôsobom zbavil funkcie policajného prezidenta Štefana Hamrana, je niečo, čo je záležitosťou skôr veľmi arogantného prístupu k vládnutiu, než snahy o slušné vládnutie, ktoré vláda proklamovala, že chce dosiahnuť,“ povedal politológ. Je podľa neho očividné, že sa vládnej garnitúre vôbec nedarí ukončiť chaos či vládnuť slušne.
Po prvých sto dňoch úradovania Ficovej štvrtej vlády nie je podľa Koziaka pozitívne veci príliš vidieť. „Je ťažké z toho niečo vypichnúť,“ povedal.
Mesežnikov: Žiadna iná predošlá vláda nespôsobila toľko škody ako táto za 100 dní. O chvíľu to „roztočia“ naplno
Za pozitívnu nomináciu však koniec koncov považuje Michala Kaliňáka (Hlas-SD), ktorý sa stal štátnym tajomníkom na ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. „Dostal sa tam človek, ktorý je top expertom na samosprávu. Toto mnohých ľudí veľmi pozitívne prekvapilo,“ uviedol.
Taktiež spomenul ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže. Tvrdí, že šéf rezortu Tomáš Drucker (Hlas-SD) nie je spájaný so žiadnymi škandálmi.
„Je známy svojím kultivovaným a diplomatickým vyjadrovaním. Vo všeobecnosti sa považuje za človeka, pre ktorého slušnosť nie je cudzia. Ale uvidíme v budúcnosti, čo v rezorte dokáže urobiť,“ uzavrel.