BRATISLAVA 3. apríla (WEBNOVINY) – Sprísnenie úradných kontrol potravín, rokovania o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) EÚ alebo úpadok rastlinnej a živočíšnej výroby.
To bola len časť tém, ktorými sa v prvom roku od nástupu súčasnej vlády zaoberalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR na čele s Ľubomírom Jahnátkom.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) pri hodnotení prvého roka činnosti MPRV ocenila, že sa minister osobne zasadil za zintenzívnenie kontrolnej činnosti orgánov potravinového dozoru, ktoré najmä v prípade dovozu zahraničných potravín zistili mnohé nedostatky.
Výhrady mala voči nekoordinovanému postupu Slovenska a nových členských krajín EÚ pri presadzovaní svojich záujmov v rámci reformy CAP. „Doterajšie rokovania o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ potvrdili, že staré členské krajiny nie sú naklonené úplnému vonkajšiemu vyrovnaniu priamych platieb v spoločenstve,“ uviedol hovorca SPPK Stanislav Nemec.
Podľa jeho slov sa ukazuje, že to, čo bolo považované za vyriešené (napríklad dobrovoľné zavedenie stropov priamych platieb pre veľké podniky), môže poľnohospodárom predsa len skomplikovať život.
„Jednoznačnejšie hodnotenia bude možné urobiť až po schválení reformy, ale ani jedna východisková pozícia troch kľúčových partnerov (Európska rada, Európska Komisia a Európsky parlament pozn. red.), ktorí o nej rozhodnú, nie je pre Slovensko a ani ďalšie nové členské krajiny EÚ príliš priaznivá. Objavujú sa v nich prvky, ktoré sme od začiatku označovali za neakceptovateľné a znevýhodňujúce našich roľníkov na spoločnom európskom trhu,“ vysvetľuje Nemec.
V hodnotení činnosti ministra v tejto oblasti je preto SPPK zdržanlivá. „Je zložité povedať, či sa v tomto smere dalo urobiť viac, keď najväčšie západoeurópske krajiny mali o reforme iné predstavy ako my,“ dodal. Podľa SPPK však politické reprezentácie Slovenska a ďalších členských štátov nepostupovali pri presadzovaní svojich záujmov koordinovane, nehľadali dôsledne ich spoločné prieniky a ani ich spoločne nepresadzovali.
Sprísnenie potravinového dozoru hodnotí SPPK pozitívne. „Dovoz a predaj nekvality na vnútornom trhu SR začínal totiž nadobúdať neúnosné rozmery, preto je nevyhnutné zintenzívniť boj s nepoctivosťou a nedodržiavaním hygienických a kvalitatívnych štandardov potravinárskeho tovaru,“ uviedol Nemec.
Novela zákona o potravinách a ďalšie právne úpravy môžu byť podľa SPPK v tomto smere prínosom. „Podmienkou však bude ich dôsledná aplikácia, bez ktorej sa výraznejšie zlepšenie situácie nemôže dostaviť,“ konštatoval Nemec.
Poľnohospodári ocenili aj to, že minister rozvíja dialóg s agropotravinárskou samosprávou a je ochotný diskutovať s podnikateľskou sférou. Kladne hodnotia aj jeho zámer zvyšovať podiel domácich potravinárskych výrobkov na vnútornom trhu.
Ministerstvo hospodárstva sa zameralo na podnikateľské prostredie
Ministerstvo hospodárstva SR (MH) sa počas prvého roka vlády Roberta Fica zameralo najmä na zlepšovanie podnikateľského prostredia a energetiku. “V oblasti zlepšovania podnikateľského prostredia, ktorá je prierezová a sú do nej zapojené aj ostatné rezorty, sa nám podarilo presadiť 24 opatrení, ktoré by mali odstrániť administratívnu záťaž,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca ministra hospodárstva Stanislav Jurikovič.
Za svoj úspech považuje rezort napríklad vznik internetového portálu, kde by mali podnikatelia upozorňovať na administratívne duplicity. “V oblasti vnútorného trhu sa naše ministerstvo podieľalo na vytvorení elektronického jednotného kontaktného miesta, ktoré umožňuje podnikateľom začať podnikať elektronicky bez nutnosti osobne navštíviť akýkoľvek úrad,“ doplnil Jurikovič. Podľa ministerstva sa v súčasnosti mimoriadne priaznivo vyvíja obchodná bilancia, ktorá by mala vykázať historicky najvyšší prebytok viac ako 3 mld. eur.
Ministerstvo je pyšné na čerpanie štrukturálnych fondov, ktoré má na starosti. “Spolu s Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania sme rozbehli pre malých podnikateľov mikropôžičkový program. Náš operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast je v čerpaní finančných prostriedkov vyhodnocovaný ako jeden z najlepších,“ dodal Jurikovič. Podľa rezortu hospodárstva zvyšovanie konkurencieschopnosti Slovenska má zabezpečiť aj pripravený návrh Inovačnej stratégie SR na roky 2014 až 2020 a slovenská platforma pre rozvoj elektromobility.
Dopad nie je citeľný, tvrdí PAS
Výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Róbert Kičina ale upozorňuje, že reálny dopad aktivít ministerstva v oblasti zlepšovania podnikateľského prostredia zatiaľ nie je citeľný, nakoľko k praktickej implementácii drvivej väčšiny opatrení sa ešte nepristúpilo. „Aktivity v oblasti znižovania administratívneho zaťaženia alebo financovania podnikov cez mikropôžičky však môže v nasledujúcom období podnikateľom mierne pomôcť,“ uviedol pre agentúru SITA Kičina.
Podnikatelia sa však obávajú, či pripravované opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia budú natoľko účinné, aby vyvážili negatívne dopady zmien v daňovo-odvodových zákonoch, ktoré prijala súčasná vláda kvôli konsolidácii verejných financií. “Na zásadné zlepšenie podnikateľského prostredia bude teda treba vyvinúť predovšetkým aktivity a reformy v iných rezortoch, čo však neznamená, že MH nemôže byť iniciátorom a spolutvorcom týchto reforiem,“ konštatoval Kičina, ktorý taktiež zastáva funkciu neplateného poradcu ministra hospodárstva.
Malatinský sa postaral o tisíce pracovných miest
Počas pôsobenia ministra Tomáša Malatinského v kresle šéfa MH podporila vláda schválením poskytnutia daňových úľav desať investičných projektov, ktoré udržia viac ako 1500 pracovných miest a vytvoria ďalších 2400 nových. Ministerstvo stihlo v tejto oblasti novelizovať zákon o poskytovaní investičnej pomoci. “Naša novela zákona o investičnej pomoci je zameraná na vytvárania nových pracovných miest na trvalo udržateľnom základe a vnímam či už z odbornej ale i laickej verejnosti veľmi pozitívne ohlasy,“ povedal Jurikovič.
V energetickej oblasti je ministerstvo hrdé na implementáciu tretieho energetického liberalizačného balíčka do slovenskej legislatívy, ktorá meškala vyše roka. “Tým sa výrazne posilnili práva odberateľov elektriny a plynu a posilnili sme tak energetickú bezpečnosť Slovenska,“ uviedol Jurikovič.
Ministerstvu sa podľa neho podarilo taktiež znížiť podporu obnoviteľných zdrojov energií, čím sa utlmí rast koncových cien elektriny pre spotrebiteľov. “Novelou zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie sa taktiež zaviedla vyššia flexibilita Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pri znižovaní cien,“ dodal Jurikovič. Ministerstvo v súčasnosti už pripravuje ďalšiu novelizáciu tohto zákona, ktorou sa okrem iného zavedie jednotný výkupca elektriny s cieľom transparentného nakladania s vykupovanou elektrinou.
“V každom prípade sa naďalej budeme zameriavať na podporu zamestnanosti, stabilitu a zlepšovanie podnikateľského prostredia a samozrejme aj na energetickú bezpečnosť Slovenska,“ uzavrel Jurikovič.