Poslanci neschválili novelu zákona o stavebnom sporení

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
ľudia, rodina
Foto: Ilustračné foto SITA/AP

BRATISLAVA 19. októbra (WEBNOVINY) – Parlament v stredu po opätovnom prerokovaní nakoniec neschválil prezidentom vrátenú novelu zákona o stavebnom sporení. Na schválenie novely chýbalo päť hlasov poslancov zo strany SaS. Proti tomuto návrhu zahlasoval Stanislav Fořt, Juraj Droba a zdržali sa Martin Fecko, Peter Kalist a Erika Jurinová.

Počas náročných politických rokovaní o budúcej podobe štátnej podpory stavebného sporenia strana SaS podľa hovorcu ministra financií Martina Jaroša opakovane otvárala otázku úplného zrušenia dotovania tohto biznisu. „Hlasovanie v parlamente, keď kvôli niekoľkým poslancom tejto strany nebolo prelomené prezidentské veto, ukazuje, ako to SaS skutočne myslí so svojou principiálnosťou,“ povedal Jaroš.

Predsedu SaS to mrzí

Predsedu strany SaS Richarda Sulíka mrzí, že kvôli poslancom SaS novela neprešla. „Budeme hľadať s ministrom financií dohodu, ako vyriešiť tým spôsobený výpadok. Nestihli sme sa dostatočne rýchlo skoordinovať. Hlasovaní je veľa. Mrzí ma to. Chcem ubezpečiť, že to nebol zámer. O spôsobených výpadkoch budeme rokovať s ministrom financií,“ povedal Sulík. Podľa neho v posledných dňoch bolo vidno, že SaS je konštruktívny partner, aj keď na bývalých koaličných partnerov má ťažké srdce, ale SaS si je vedomá zodpovednosti a hlasuje za tie veci, na ktorých dlho pracovali.

Prvá stavebná sporiteľna víta

Prvá stavebná sporiteľňa v záujme viac ako milióna stavebných sporiteľov privítala, že sa parlamentní poslanci rozhodli nepodporiť návrh novely zákona o stavebnom sporení z dielne rezortu financií. Podľa predsedu predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne Imricha Béreša im to umožnilo rozhodnutie prezidenta SR Ivana Gašparoviča, ktorý vrátil novelu do parlamentu na opätovné prerokovanie a vďaka tomu viacerí poslanci svoj pôvodný postoj prehodnotili. „Občania určite privítajú, že výhody stavebného sporenia zostávajú nezmenené,“ povedal Béreš.

Rezort financií niekoľkokrát avizoval, že problémom stavebného sporenia je nízka efektívnosť štátnej podpory a problémom boli podľa rezortu aj vysoké poplatky. Problémom pre rezort financií bolo aj to, že objem medziúverov výrazne prevyšuje objem zvýhodnených stavebných úverov a štát tak prostredníctvom prémie prevažne podporuje poskytovanie komerčných úverov na bývanie.

Prezident SR Ivan Gašparovič 7. októbra vrátil novelu s tým, že novela zasahuje spätne do už uzatvorených zmlúv, keď by klienti splácajúci medziúver od nového roka nemali mať nárok na štátnu prémiu bez ohľadu na to, či ide o nových klientov alebo tých, ktorí čerpajú medziúvery už teraz. S tým nesúhlasili ani stavebné sporiteľne. Ak raz totiž klient podpíše zmluvu za vopred dohodnutých podmienok, nemali by sa podľa sporiteľní meniť pravidlá počas trvania platnosti tejto zmluvy.
Premiérka riešila krízu s prezidentom
Foto: SITA/Jozef Jakubčo

Novela zároveň mala meniť to, že od 1. januára 2012 výpočet nároku na štátnu prémiu podľa toho, v akom termíne je zmluva uzavretá.

Na celú prémiu by mali od budúceho roka v prvom roku sporenia nárok len tí noví sporitelia, ktorí by na svoje účty vložili potrebnú sumu do konca marca.

Ak by tak neurobili do konca júna, mali by nárok na tri štvrtiny štátnej prémie, ak do konca septembra, tak na polovicu a ak k poslednému dňu roka, tak len na štvrtinu štátnej prémie. Toto obmedzenie by sa však netýkalo súčasných a ani nových stavebných sporiteľov v druhom a ďalšom roku sporenia. Návrh zároveň menil aj spôsob výpočtu výšky štátnej prémie, ktorú by po novom určoval zákon o štátnom rozpočte.

Rezort financií dokonca uvažoval aj o tom, že kvôli úspore v štátnej kase zníži výšku štátnej prémie na 15 eur zo súčasných 66,39 eura. Štátna prémia má podľa stavebných sporiteľní motivačný charakter. Ak by ministerstvo znížilo štátnu prémiu, odrazilo by sa to v objeme prostriedkov, ktoré budú stavební sporitelia sporiť a samozrejme aj v objeme financií, ktoré stavebné sporiteľne každoročne formou úverov uvoľňujú do financovania bývania.

No želaná úspora by sa podľa nich nedostavila, pretože pokles objemu stavebnej výroby a zamestnanosti v sektore výstavby a obnovy bývania spôsobí oveľa vyšší pokles príjmov štátneho rozpočtu, ako bude úspora z neposkytnutej štátnej prémie.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Erika JurinováIvan GašparovičJuraj DrobaMartin Fecko