Symbolické šetrenie
Politológ Miroslav Kusý pre agentúru SITA povedal, že zníženie počtu poslancov na sto by bolo len symbolickým riešením. Na argument, že menej poslancov by znamenalo úsporu poznamenal, že „šetriť sa dá všade, ale tu ide skôr o symboliku“.
Na margo „mlčanlivých“ poslancov uviedol, že to je o vôli a rozhodnutí voličov, akého poslanca si zvolia. Kusý tému znižovania počtu poslancov uzavrel s tým, že si nemyslí, že tento návrh má šancu na úspech.
Za novelu hlasovalo iba 18 poslancov – všetci jedenásti z klubu SaS a sedem poslancov z klubu OĽaNO.
Smer-SD, KDH a Most-Híd boli proti, členovia SDKÚ-DS nehlasovali alebo sa zdržali. Na schválenie ústavnej zmeny je pritom potrebných 90 hlasov. Liberáli chceli, aby mal parlament 100 poslancov od parlamentných volieb v roku 2016.
Predseda SaS Richard Sulík pri predstavovaní návrhu v parlamente argumentoval tým, že za zníženie počtu poslancov v referende v roku 2010 hlasovalo 926-tisíc voličov. „Stopäťdesiat poslancov národnej rady ignoruje vôľu jedného milióna voličov,“ povedal.
Sulík sa nazdáva, že 150 poslancov je na krajinu, akou je Slovensko, priveľa. Uvedomuje si, že po schválení novely by bolo potrebné zmeniť aj volebný zákon, zdôraznil však, že na to je do volieb ešte dostatok času.
Poslanec za Most-Híd Andrej Hrnčiar vo svojom parlamentnom vystúpení k tomuto návrhu pripustil, že za návrh by hlasoval jedine v prípade, ak by sa zároveň zmenil politický systém tak, aby mal každý región v parlamente svojho zástupcu.
Ďalší z členov SaS Ľubomír Galko sa nazdával, že až polovica poslancov je v parlamente len do počtu, nevedia kde je sever a ich jedinou agendou je stláčanie tlačidiel. „Považujem za absolútnu drzosť, keď vôľu takmer milióna občanov označíte za prázdne politické gesto,“ zaznelo vzápätí z úst Lucie Nicholsonovej, rovnako z klubu SaS.
Kritické slová prerušil až Gábor Gál (Most-Híd). „Vitaj v slovenskej opozícii, to je názorná ukážka, ako to funguje a ako to fungovalo aj vo vládnej koalícii,“ oslovil Hrnčiara.
Video: Richard Sulík je sklamaná z prístupu Smeru
Ak by novela prešla, ročne by Slovensko usporilo približne 3,6 milióna eur. Predkladatelia upozornili, že úspora by bola v prípade okresania parlamentu zrejme ešte vyššia, pretože možno očakávať rast priemernej mzdy v národnom hospodárstve, od ktorej sa odvíjajú platy poslancov, výška ich paušálnych náhrad, úhrada nákladov na poslanecké kancelárie, aj odmeny pre asistentov.
„Ako nepriame úspory by sa mohli sem zahrnúť aj príspevky na chod poslaneckých klubov odvíjajúcich sa od počtu poslancov, príspevky na mandát poslanca a sumy uhrádzané Kanceláriou NR SR pre poslancov na kancelárske účely,“ uviedli poslanci.
Krátko po tomto hlasovaní plénum odobrilo na vymenovanie vedúcich a členov stálych delegácií parlamentu do medzinárodných parlamentných organizácií, čím sa program 2. schôdze parlamentu vyčerpal a predseda parlamentu Pavol Paška schôdzu ukončil.