BRATISLAVA 28. februára (WEBNOVINY) – Spoločná európska mena pomohla Slovensku zmierniť dopady hospodárskej krízy podľa viac ako dvoch tretín slovenských občanov. Názor Slovákov na úlohu eura pri zmierňovaní dopadov krízy sa pritom výrazne odlišuje od európskeho priemeru. S názorom, že euro zmiernilo negatívny dopad ekonomickej krízy, podľa záverov jesenného prieskumu Eurobarometer rozhodne súhlasí alebo skôr súhlasí 68 % slovenských občanov. Naopak, s takýmto názorom skôr nesúhlasí alebo rozhodne nesúhlasí iba 27 % Slovákov, kým v Európskej únii je pomer opačný.
„Iba 39 % občanov EÚ27 súhlasí s názorom, že euro zmiernilo negatívny dopad ekonomickej krízy a až 48 % občanov EÚ27 s týmto názorom nesúhlasí,“ uvádza Zastúpenie EK na Slovensku v správe z prieskumu. V eurozóne pritom s názorom, že spoločná európska mena zmiernila negatívne dopady krízy, súhlasí 43 % občanov a až 48 % občanov s týmto názorom nesúhlasí. Slováci podľa komisie v oveľa väčšej miere hodnotia pozitívne európske politiky a opatrenia, čo sa odrazilo aj pri hodnotení vplyvu eura. „Napriek problémom, ktorými v roku 2010 prechádzala eurozóna je potešujúce, že Slováci aj naďalej prechovávajú vysokú dôveru k euru,“ konštatuje vedúca Zastúpenia EK na Slovensku Andrea Elscheková – Matisová.
Spoločná európska mena euro sa stala oficiálnym platidlom na Slovensku od začiatku roka 2009, keď sa Slovensko stalo 16. členom eurozóny. Cesta SR k spoločnej európskej mene sa začala už 1. mája 2004 vstupom do Európskej únie. Podľa prístupových zmlúv totiž všetky nové členské krajiny musia euro prijať, aj keď v nich nie je presne stanovený termín, dokedy tak majú urobiť.
Slováci vnímajú stav domácej ekonomiky výrazne negatívne
Slováci vnímajú stav ekonomiky krajiny výrazne negatívne. Vyplýva to z jesenného kola prieskumu Európskej komisie Eurobarometer, v ktorom stav slovenskej ekonomiky za skôr zlý alebo veľmi zlý označilo až 82 % Slovákov. Slovenská ekonomika je na tom veľmi dobre alebo skôr dobre iba podľa 17 % opýtaných. Ešte negatívnejšie Slováci vnímajú stav zamestnanosti, ktorý dobre hodnotí iba 10 % respondentov, kým zvyšných 90 % ho považuje za zlý alebo veľmi zlý.
Stav ekonomiky hodnotia pritom podobne negatívne aj obyvatelia ostatných krajín Európskej únie. Rozdiel je však v miere negatívneho hodnotenia jednotlivých ekonomík. Najviac Slovákov hodnotí ako zlý stav domácej ekonomiky, o niečo menej stav svetovej ekonomiky a stav európskej ekonomiky považuje za zlý najmenší počet slovenských respondentov. „Naopak, v celoeurópskom priemere najviac občanov považuje za zlý stav svetovej ekonomiky, o niečo menej stav európskej ekonomiky a najmenej občanov EÚ27 považuje za zlý stav ekonomiky ich vlastnej krajiny,“ uvádza sa v Eurobarometri.
Očakávania na najbližších 12 mesiacov sa výrazne neodlišujú od európskeho priemeru a sú prevažne neutrálne, či skôr mierne pesimistickejšie. „V porovnaní so situáciou na jeseň 2009 však na jeseň 2010 môžeme pozorovať výrazný pokles pesimizmu a mierny nárast optimizmu v pohľade na blízku budúcnosť,“ uvádza sa vo výsledkoch prieskumu.
Pokiaľ ide o očakávania týkajúce sa ekonomickej situácie vo svojej krajine, najviac Slovákov, 41 %, neočakáva žiadnu zmenu, 34 % očakáva zhoršenie a iba 23 % očakáva zlepšenie. V porovnaní s prieskumom realizovaným na jeseň 2009 však počet Slovákov očakávajúcich zhoršenie klesol o 6 percentuálnych bodov a mierne narástol ako počet tých, ktorí neočakávali žiadnu zmenu, tak aj tých, ktorí očakávali zlepšenie ekonomickej situácie na Slovensku.
V prípade očakávaní týkajúcich sa finančnej situácie domácností občanov Slovenska sa dokonca väčšina, 59 %, prikláňa k tomu, že neočakávajú žiadnu zmenu a vyrovnané sú očakávania zhoršenia, resp. zlepšenia situácie. Zhoršenie očakáva 20 % opýtaných a zlepšenie naopak 19 % respondentov.
Pesimistickejšie sú očakávania týkajúce sa možnosti zamestnania vo svojej krajine. Aj tu síce najviac občanov Slovenska, 41 %, neočakáva žiadnu zmenu, ale až 36 % Slovákov očakáva ešte ďalšie zhoršenie situácie, kým zlepšenie očakáva iba 22 % opýtaných. „Ak sa však na očakávania týkajúce sa možnosti zamestnania na Slovensku pozrieme z pohľadu trendov, je vidieť markantný pokles očakávaní zhoršenia tejto situácie až o 15 percentuálnych bodov a výrazný nárast očakávaní o 12 percentuálnych bodov, že v tejto oblasti nedôjde v najbližších dvanástich mesiacoch k žiadnej zmene a môžeme dokonca pozorovať aj nezanedbateľný nárast očakávaní zlepšenia možnosti zamestnania na Slovensku o 5 percentuálnych bodov,“ uvádza sa v Eurobarometri.
Najdôležitejšími problémami, ktorým musí ich krajina čeliť sú, ako podľa občanov Slovenska, tak aj podľa občanov Európskej únie, nezamestnanosť a ekonomická situácia. Na tretie miesto zaradili respondenti rastúce ceny/infláciu. Nezamestnanosť považuje za jeden z najdôležitejších problémov, ktorým musí ich krajina čeliť, 54 % slovenských občanov, ekonomickú situáciu takto vníma 43 % Slovákov a rastúce ceny 26 % občanov SR. „Vo všetkých troch prípadoch pociťuje tieto oblasti ako problematické oveľa viac Slovákov ako občanov EÚ27,“ konštatuje sa v prieskume.
Z hľadiska trendov však môžeme podľa Európskej komisie na jeseň 2010, v porovnaní s jeseňou 2009, pozorovať pokles vnímania nezamestnanosti ako jedného z najdôležitejších problémov až o 10 percentuálnych bodov a nárast vnímania inflácie ako jedného z najdôležitejších problémov, ktorým musí Slovenská republika čeliť o 8 percentuálnych bodov. „Takýto trend bol na Slovensku naposledy v období od jesene 2006 do jesene 2008, teda v období, keď slovenská ekonomika zaznamenávala nebývalý rast,“ píše sa v Eurobarometri.
Prieskum verejnej mienky Eurobarometer sa uskutočňuje dvakrát ročne zvyčajne na jar a na jeseň a týka sa širokého spektra otázok súvisiacich s európskou integráciou v členských a kandidátskych krajinách EÚ. Prieskum sa na Slovensku uskutočnil od 12. novembra do 28. novembra 2010 na reprezentatívnej vzorke 1 031 respondentov. Celkovo sa Slovensko zúčastnilo už 13. prieskumu od vstupu do EÚ.