Pred 72 rokmi podpísali kódex, ktorý zbavil Židov práv a cti

Rumuni si pripomenuli holokaust
Niekoľko desiatok rumunských Rómov a Židov si v utorok pripomenulo 70. výročie začiatku holokaustu, ktorý si v krajine vyžiadal niekoľko stotisíc obetí. Spomienkový obrad pri pamätníku v Bukurešti otvorili deti označené žltou Dávidovou hviezdou ukazujúce zábery z pogromov, ktoré sa v roku 1941 odohrali v mnohých rumunských mestách a predznamenali obdobie masových deportácií a vyhladzovania. Foto: SITA/AP

BRATISLAVA 9. septembra (WEBNOVINY) – V roku 1941 v deviaty septembrový deň začal v slovenskom štáte platiť Židovský kódex.

Nazývalo sa tak vládne nariadenie o právnom postavení Židov, ktoré obsahovalo množstvo protižidovských predpisov.

V pondelok – Deň obetí holokaustu a rasového násilia – sa preto pripomínajú zločiny holokaustu a rasovej diskriminácie.

Historik Milan Zemko tvrdí, že holokaust si treba pripomínať dlhodobo, pretože šlo o zločin nevídaných rozmerov. Na fyzickej likvidácii Židov sa podieľala aj slovenská politická reprezentácia, dopĺňa Zemko.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky schválili 31. októbra 2001 zákon, ktorým stanovili 9. september ako spomienku na obete holokaustu a vyzýva k zápasu proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek formy útlaku a diskriminácie.

Slovensko sa s holokaustom podľa historika nevyrovnáva horšie ako iné krajiny, stále však na tom nie sme najlepšie, aj čo sa týka ďalších historických udalostí. „Historické povedomie by malo byť na Slovensku dôkladnejšie a systematickejšie pestované,“ hovorí Zemko.

Nariadenie číslo 189

Židovský kódex sa nazývalo vládne nariadenie číslo 189 o právnom postavení Židov, ktoré obsahovalo množstvo protižidovských predpisov. Kódex nekompromisne definoval jedincov etnicky a nábožensky, nevyhýbal sa ani slovnému vymedzeniu „židovského miešanca“.

Zbavil Židov na Slovensku základných občianskych a ľudských práv a nehnuteľného či veľkej časti hnuteľného majetku. Podľa neskoršie vydanej vyhlášky museli nosiť od šiestich rokov žltú šesťcípu hviezdu.

Za deportáciu každého Žida zaplatili Slováci 500 ríšskych mariek

Väčšinu nariadení prebrala vtedajšia vláda z nacistického Nemecka. V dôsledku opatrení sužovali už krátko po schválení zákona dve tretiny zasiahnutých Židov ťažké sociálne podmienky. Štát sa situáciu rozhodol riešiť ich deportáciou zo Slovenska.

Prvých tisíc žien vypravili 25. marca 1942 z Popradu, posledný transport vyviezol celé rodiny 20. októbra v tom istom roku. Slovenská vláda za deportáciu každého Žida zaplatila 500 ríšskych mariek, tak ako to požadovalo Nemecko. Päťdesiatsedem transportov smerovalo do oblasti Lublinu a do Osvienčimu, do koncentračných táborov vyviezli 58-tisíc Židov, z ktorých prežilo len niekoľko sto. Druhá vlna deportácií od jesene 1944 zasiahla približne 13-tisíc ľudí.

V súvislosti s pamätným dňom sa na Slovensku organizuje niekoľko podujatí. O 15:30 si na Rybnom námestí v Bratislave tento deň uctia kladením vencov prezident SR Ivan Gašparovič, predseda vlády SR Robert Fico, arcibiskup – metropolita Bratislavskej arcidiecézy Stanislav Zvolenský, bratislavský rabín Baruch Myers a veľvyslanci. O 16:00 sa občania Košíc stretnú na pietnej spomienke.

Obete holokaustu si pripomenú v Mestskom divadle

Salnerova
Foto: SITA/Gabriel Kuchta

Obete holokaustu a rasové násilia si v pondelok pripomenú v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava v Bratislave. V priestoroch divadla budú od 17:00 známe osobnosti čítať mená obetí deportovaných do koncentračného tábora.

Informovala o tom v pondelok na tlačovej besede Eva Salnerová, predsedníčka neziskovej organizácie B´nai B´rith Tolerancia, ktorá podujatie spolu s bratislavským magistrátom organizuje.

Podujatie, ktoré si pripomína obete holokaustu, v Bratislave pripravujú už po štvrtýkrát, informovala novinárka Ľuba Lesná. Ako dodala, každý rok prečítajú mená z jedného transportného listu. Tento rok venujú pozornosť 999 ľuďom zo 4. transportu, ktorých zo Serede do koncentračného tábora Sobibor v Poľsku transportovali 30. marca 1942.

Podľa Lesnej je dôležité si túto smutnú časť dejín pripomínať, pretože obeťami neboli len ľudia deportovaní do koncentračných táborov, ale celá spoločnosť. „My všetci sme boli obeťami holokaustu a fašizmu, preto si treba históriu pripomínať, aby sa to nikdy nezopakovalo,“ uviedla Lesná.

K Ľube Lesnej sa pridala i Salnerová, ktorá pokračovanie podujatia považuje za nesmierne dôležité. „A to nielen pre židovských obyvateľov, ale pre všetkých, ktorí prídu, aby videli aká hrozná vec sa stala jednej časti slovenského obyvateľstva,“ dodala Salnerová.

Mená ľudí deportovaných 4. transportom do Sobiboru v pondelok podvečer v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava v Bratislave prečítajú napríklad Szidi Tobias, František Kovár, Ján Budaj či Soňa Valentová. V minulosti sa na podujatí zúčastnili i herečky Milka Vášáryová či Božidara Turzonovová a spevák Peter Lipa. Po prečítaní mien obetí holokaustu organizátori pripravili krátke diskusie s tými, ktorí prežili. Porozprávať o holokauste i o tom, prečo sa venuje tým, čo ho prežili, príde aj básnik Daniel Hevier.

Do organizácie podujatia, ktoré je súčasťou Európskeho dňa židovskej kultúry, sa tento rok po prvýkrát zapojil i bratislavský magistrát. Ako uviedol námestník primátora Ján Budaj, mesto poskytlo priestory v Divadle P. O. Hviezdoslava a pokrýva i náklady s tým spojené. “Je to tradícia, ktorú si vážime, je to tradícia, ktorá je zameraná najmä na školy a tie budú aj veľkou časťou hostí dnes v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava,“ uviedol k podujatiu Budaj. Práve školáci budú dnes pri spomienke na obete holokaustu sedieť v hľadisku divadla. Podľa Ľuby Lesnej by chceli do projektu žiakov škôl zapojiť ešte viac. Dosiahnuť by chceli, aby školáci za menami deportovaných hľadali aj ich príbehy a osudy.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Daniel HevierIvan GašparovičJán BudajPeter LipaRobert FicoStanislav ZvolenskýSzidi Tobias