BRATISLAVA 6. júla (WEBNOVINY) – Nástup do čela Európskej únie pre Poľsko znamená symbolické zavŕšenie prechodu od totality k demokracii a považuje ho za dôkaz svojej rovnocennosti s ostatnými členskými krajinami. Veľvyslanec Poľskej republiky v SR Andrzej Krawczyk to vyhlásil počas stredajšej tlačovej konferencii v Bratislave spojenej s prezentáciou programu poľského a nadchádzajúcich dvoch predsedníctiev Rady Európskej únie. Poľsko podľa neho vo viacerých oblastiach nadviaže na aktivity Maďarska, od ktorého prevzalo úlohy predsedníckej krajiny 1. júla.
„Poľsko sa hlási Európe k službám,“ charakterizoval Krawczyk spôsob, akým Poliaci vnímajú možnosť prvýkrát v histórii šéfovať európskej dvadsaťsedmičke. Podľa veľvyslanca je začiatok predsedníctva pre Poľsko zároveň „ukončením cesty systémovej transformácie od totality k suverenite, demokracii a prosperite“ a okamihom, od ktorého je krajina „normálnym členom Európskej únie“. Ako ďalej povedal, prípravy Varšave zabrali okolo dvoch rokov a výsledkom je program založený na troch prioritách. Tie majú zabezpečiť splnenie hlavného cieľa predsedníctva, ktorým je nasmerovanie únie k rýchlejšiemu hospodárskemu rastu a „posilnenie politického spoločenstva“.
Svoju najvyššiu prioritu Poľsko prezentuje pod heslom Európska integrácia ako zdroj rastu. Varšava chce posilniť hospodársky rast a konkurencieschopnosť Európy prostredníctvom rozvíjania vnútorného trhu a využívania spoločných finančných zdrojov v súlade s kohéznou politikou únie. Dôležitým prostriedkom má byť nový rámcový rozpočet EÚ na roky 2014 až 2020, pri ktorého zostavovaní by malo Poľsko zohrať významnú úlohu. V záujme presadzovania ekonomických cieľov si Varšava zabezpečila aj účasť na zasadnutiach Euroskupiny, hoci nepatrí medzi členov eurozóny.
TUSK: Odpoveďou na krízu je viac Európy
Poľský premiér Donald Tusk v stredu predstavil program európskeho predsedníctva svojej krajiny na pôde Európskeho parlamentu (EP), kde pri tejto príležitosti vyzýval na posilnenie súdržnosti 27-členného bloku. Ako uvádza parlament vo svojej tlačovej správe, stredopravicový líder sa vo svojom prejave sústredil na spoločné hodnoty a budúcnosť Európskej únie, pričom sa taktiež zamýšľal nad „odpoveďou na krízu“. Tou je podľa neho „viac Európy“, čo by malo obyvateľom priniesť „viac slobody, blahobytu, bezpečnosti a solidarity“. Táto myšlienka si však vyžaduje silné inštitúcie, myslí si Tusk.
„Čo je odpoveďou na krízu? Vzďaľovanie sa od Európy alebo pridŕžanie sa niečoho, čo fungovalo dobre mnoho rokov? Odpoveďou na krízu je viac Európy,“ cituje EP Tuska, pričom nevysvetľuje, čo konkrétne mal na mysli. „S našim predsedníctvom prinesieme veľa poľského optimizmu, entuziazmu a energie, pretože my veríme v Európu,“ pokračoval premiér. Prítomný predseda Európskej komisie José Manuel Barroso ubezpečil, že Brusel bude Poľsko „plne podporovať“ v jeho snahe dosiahnuť dohodu v otázke spoločného ekonomického riadenia.
Tuskove vyjadrenia v prospech posilnenia európskej integrácie privítali lídri viacerých politických skupín, pričom predseda parlamentných socialistov Martin Schulz v ňom našiel „predsedu, ktorý hovorí, že Európa je súčasťou riešenia, a nie problém“.
„Európa trpí. Domnievajú sa, že problémy môžu vyriešiť opatreniami na úrovni štátov,“ posťažoval si Schulz na jednotlivé vlády. Tie podľa neho „obviňujú (európske) inštitúcie, hoci sú to práve ony, kto prijíma rozhodnutia“, dodal nemecký europoslanec s tým, že súčasný stav poukazuje na „rozpor medzi skutočnosťou a politickou rétorikou“.
Krawczyk počas konferencie v bratislavskom Európskom informačnom centre taktiež ocenil aktivity predchádzajúceho maďarského predsedníctva, ktoré podľa neho Poľsku „postavilo vysokú latku“. Maďarský veľvyslanec v SR Antal Heizer predtým účastníkom poskytol stručný prehľad výsledkov polročného pôsobenia Budapešti na čele EÚ, pričom hneď na úvod vyzdvihol intenzívnu spoluprácu s partnerskými krajinami v rámci Visegrádskej štvorky vrátane Slovenska. Okrem bežnej agendy podľa neho Maďarsko muselo reagovať na „neočakávané udalosti“ v podobe nových problémov eurozóny, revolúcií v severnej Afrike, marcovej katastrofy v Japonsku alebo krízy vyvolanej baktériou Escherichia coli (E. coli). Maďari napriek tomu dokázali splniť vytýčené úlohy a úspešne tak zavŕšiť prvú trojicu predsedníctiev po začiatku platnosti Lisabonskej zmluvy (Španielsko, Belgicko, Maďarsko). Celkovú úspešnosť však podľa Heizera bude možné hodnotiť až po určitom čase.
Poľsko sa ujalo predsedníctva ako prvá z troch krajín tvoriacich takzvané predsednícke trio, ktorého vlády svoje aktivity vzájomne koordinujú. Na stredajšej prezentácii sa preto zúčastnili aj veľvyslanci Dánska a Cypru ako zástupcovia krajín preberajúcich povinnosti po Varšave. Hoci sú konkrétne programy nasledujúcich predsedníctiev ešte len v štádiu príprav, trio plánuje nadviazať na základné priority svojich predchodcov.