BRATISLAVA 3. decembra (WEBNOVINY) – Hrubý domáci produkt Slovenska v treťom štvrťroku tohto roka medziročne klesol v stálych cenách o 4,8 %. Informoval o tom Štatistický úrad SR, ktorý tak mierne zrevidoval svoj rýchly odhad z polovice novembra, ktorý hovoril o poklese hospodárstva o 4,9 %. Na Slovensku sa pritom v treťom štvrťroku vytvoril hrubý domáci produkt v objeme 16,586 mld. eur. V bežných cenách klesol o 5,7 %. Medzikvartálne však slovenské hospodárstvo reálne vzrástlo o 1,6 %.
Za celé prvé tri štvrťroky tak dosiahla tvorba hrubého domáceho produktu na Slovensku 46,828 mld. eur. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku bol hrubý domáci produkt nižší v stálych cenách o 5,3 % a v bežných cenách klesol o 6,7 %.
„Dobrou správou zverejnenej štruktúry hrubého domáceho produktu za tretí štvrťrok je zmiernenie medziročného poklesu vývozu, zmiernenie medziročného oslabenia tvorby hrubého fixného kapitálu, teda investícií, ale aj len veľmi mierny pokles konečnej spotreby domácností,“ konštatoval analytik Volksbank Slovensko.
Trend postupného zlepšenia vývozu aj investícií je podľa neho nádejnou správou pre budúce vyhliadky. Okrem toho výsledky konečnej spotreby domácností naznačujú, že Slovensko uplynulý rok globálnej recesie ustálo s relatívne miernym negatívnym vplyvom na životnú úroveň.
Čo sa týka ďalšieho vývoja, podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Márie Valachyovej postupné oživovanie v eurozóne by malo pomôcť slovenskej ekonomike. „Očakávame pokračovanie medzikvartálnych rastov v ďalších štvrťrokoch, avšak nižších ako v treťom kvartáli,“ dodala analytička.
Do medziročného pozitívneho rastu by sa tak slovenské hospodárstvo, najmä vďaka výraznému poklesu z minulého roka, malo dostať už v prvom štvrťroku 2010. „Určité riziká vidíme v tom, čo sa bude diať po vyprchaní efektu opatrení, ktoré uskutočnili vlády veľkých ekonomík v boji proti kríze,“ doplnila Eva Sadovská z Poštovej banky.
Z hľadiska použitia vplýval podľa štatistikov na ekonomický vývoj v treťom kvartáli pokles zahraničného i domáceho dopytu. Vývoz výrobkov a služieb sa znížil o 15 % pri súčasnom poklese dovozu výrobkov a služieb o 17 %. Domáci dopyt bol nižší o 6,2 %. V rámci neho sa znížila tvorba hrubého kapitálu o 19,4 %, v rámci ktorého tvorba hrubého fixného kapitálu klesla o 11,4 %. Spotreba neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam bola nižšia o 1,5 %, konečná spotreba verejnej správy o 0,8 % a konečná spotreba domácností o 0,3 %.
Z vytvoreného hrubého domáceho produktu tvorila pridaná hodnota 15,074 mld. eur. Medziročne klesla o 4,6 %. Vývoj ovplyvnila nižšia pridaná hodnota v obchode, hoteloch a reštauráciách a doprave o 16,5 %, vo finančnom sprostredkovaní a nehnuteľnostiach o 8,8 % a vo verejnej správe, školstve, zdravotníctve a ostatných službách o 0,5 %. Pridaná hodnota vzrástla v pôdohospodárstve a rybolove o 27,3 % a v stavebníctve o 5 %. V priemysle zostala na minuloročnej úrovni. Tvorbu hrubého domáceho produktu ovplyvnil aj nižší výber daní z produktov znížených o subvencie o 6,9 %.
Z vytvoreného hrubého domáceho produktu z pohľadu tvorby dôchodkov tvoril hrubý prevádzkový prebytok a zmiešané dôchodky 9,266 mld. eur, čo znamenalo pokles o 8,9 %. Odmeny zamestnancov v objeme 5,81 mld. eur klesli o 1,2 %. Objem vybraných daní z produkcie a dovozu dosiahol hodnotu 1,784 mld. eur pri poklese o 3,6 % a objem subvencií klesol o 13,2 % na 273,2 mil. eur.
Slovensko tak po rokoch vysokých ekonomických rastov zažíva v tomto roku pravý opak. V dôsledku svetovej hospodárskej krízy a rapídneho poklesu zahraničného dopytu totiž otvorená ekonomika krajiny vykazuje rekordné medziročné prepady hrubého domáceho produktu. Kým vlani hospodárstvo Slovenska ešte medziročne stúplo o 6,2 %, už v prvom kvartáli tohto roka sa hrubý domáci produkt medziročne prepadol o 5,7 %. V druhom štvrťroku ekonomika klesla o 5,5 %.
SITA