Prezidentka Zuzana Čaputová v exkluzívnom rozhovore: Ľudia si pýtajú zmeny, chcem pre ne získať aj politikov

rozhovor, Zuzana Čaputová, SITA, WebNoviny.sk
Prezidentka Zuzana Čaputová počas rozhovoru pre agentúru SITA a portál WebNoviny.sk. Bratislava, 18. jún 2019. Foto: SITA/Branislav Bibel.

Agentúra SITA a jej portál WebNoviny.sk sú prvé slovenské médiá, ktorým prezidentka Zuzana Čaputová poskytla exkluzívny rozhovor. Vysvetľuje v ňom potrebu zmien na prokuratúre, súdoch a v polícii, ktoré chce osobne iniciovať, a chce pre ne získať aj podporu politikov.

Verí v to, že Slovensko by po budúcoročných voľbách mohlo mať proeurópskeho a proaliančného premiéra. Garantuje, že nikdy nepodpíše žiadny zákon, ktorý by akýmkoľvek spôsobom obmedzoval práva a slobody ľudí. Práve ľudí považuje za najväčšiu devízu našej krajiny.

Slováci a Slovenky podľa nej dokázali prejsť zložitými zlomovými situáciami v dejinách krajiny spôsobom, ktorý je veľmi zrelý, kultivovaný a slušný. Na svojich spoluobčanov je úprimne hrdá.

rozhovor, Zuzana Čaputová, SITA, WebNoviny.sk
Prezidentka Zuzana Čaputová počas rozhovoru pre agentúru SITA a portál WebNoviny.sk. Bratislava, 18. jún 2019. Foto: SITA/Branislav Bibel.

O domácej politike

Politickí analytici sa pri názoroch na zloženie politickej scény rôznia. Časť z nich upozorňuje na absenciu štandardných politických strán, časť víta nové politické subjekty bez širších regionálnych štruktúr. Aký je váš pohľad?

Ja to vnímam tak, že životná realita ukazuje, čo si ľudia prajú. Evidentne je tu do istej miery aj objednávka po nových subjektoch. Niektoré nové subjekty majú a niektoré nemajú regionálne štruktúry. Keď sú nové, neznamená, že nie sú aj štandardné. Registrujem aj nové subjekty, ktoré sa vytvárajú štandardným spôsobom a majú ambíciu byť štandardnými politickými stranami. Určite som aj za istú stabilitu politického systému v zmysle systému politických strán, ktoré by prežili dlhšie ako pár volebných období. Ale opäť hovorím, životná realita ukazuje, že ľudia si pýtajú zmenu. Tak ako napríklad dopadli posledné voľby do europarlamentu, kde sa do popredia dostali aj nové politické subjekty, asi je to vec ponovembrového vývoja. Ešte sme mladá demokracia a zrejme túžba časti voličského spektra po zmene a po nových subjektoch je odpoveďou na akademickú otázku, čo si ľudia pýtajú a čo si želajú.

„Ešte sme mladá demokracia a zrejme túžba časti voličského spektra po zmene a po nových subjektoch je odpoveďou na akademickú otázku, čo si ľudia pýtajú a čo si želajú.“

Aké je podľa Vás miesto prezidenta v slovenskej politike? Akú funkciu by v nej mal plniť? Kde je Vaša osobná profesionálna hranica zasahovania do domácej politiky?

Mantinely pre výkon prezidentského mandátu sú stanovené ústavou. Prezident vstupuje do aktívneho politického života v istých okamihoch, napríklad keď poveruje osobu zostavením vlády, čo je významná právomoc alebo môže vplývať na personálne obsadenie justičných orgánov tým, že má silné menovacie právomoci či už vo vzťahu k prokuratúre alebo k súdom. Takže tam je to vymedzenie pomerne jednoznačné. Tam nemôže ísť prezident alebo prezidentka nad rámec kompetencií, ktoré sú stanovené ústavou. Samozrejme, že prezident môže svojím pôsobením otvárať určité témy aj v rámci politického života, ale je dobré, a o to sa budem aj ja usilovať, ak prezident zostáva nadstranícky, ak je skôr zástupcom občanov. Je to priamo volená funkcia, čo je veľmi silná legitimita a mal by byť reprezentantom občanov, všetkých voličov, byť nad delením na politické subjekty.

rozhovor, Zuzana Čaputová, SITA, WebNoviny.sk
Prezidentka Zuzana Čaputová počas rozhovoru pre agentúru SITA a portál WebNoviny.sk. Bratislava, 18. jún 2019. Foto: SITA/Branislav Bibel.

V prípade destabilizácie politickej scény ste aj za aktívnejší prístup prezidentky?

Určite áno, ak by sa otriasla klasická štruktúra orgánov verejnej moci a jeden z mála stabilných prvkov, ktorý by tu bol, by bol práve prezident republiky. Vzhľadom na to, že má nesmierne silnú legitimitu. Je to tá najväčšia legitimita, ktorú v demokracii politik alebo predstaviteľ verejnej moci môže mať. Podľa ústavy prezident má zabezpečiť riadny chod ústavných orgánov, takže to môže mať podobu napríklad aj aktívnejšieho vstupu do politického prostredia a zastabilizovania politickej scény.

Ak by ste mali označiť najväčšie pozitívum v slovenskej politike za uplynulých 25 rokov, čo by ním bolo (politici, reformy, udalosti)? 

Začnem zlomovým okamihom, a to bol pád režimu. Bol to predpoklad toho, že máme dnes priamo voleného prezidenta a predpoklad všetkých ďalších demokratických zmien. Že ľudia môžu demonštrovať na námestiach slobodne bez následkov a podobne. Potom to bola cesta vzniku samostatnej Slovenskej republiky a konštituovanie jej orgánov. Vôbec to nebolo jednoduché, vytvoriť samotný úrad prezidenta a ďalšie inštitúcie vrátane samostatného súdnictva alebo budovania nezávislej súdnej moci a ďalších inštitúcií. Samozrejme to bol aj vstup do EÚ a do NATO z hľadiska medzinárodného kontextu. Toto sú zlomové míľniky v novodobej histórii Slovenska.

Boli ste členkou Progresívneho Slovenska. Už ste verejne deklarovali, že sa budete snažiť byť nadstraníckou. Ako to chcete dosiahnuť?

Konkrétnymi krokmi, ktoré odmerajú, či môj zámer byť nadstraníckou prezidentkou je naozaj v súlade s realitou. Je to vec skôr osobného pohľadu alebo nastavenia, či človek dokáže byť nezávislý. Vôbec sa netajím tým a nebolo by to pravdivé, keby som hovorila, že všetky politické strany sú mi rovnako hodnotovo blízke. Určite nie sú.

Samozrejme, že s niektorými hodnotami sa stotožňujem viac, s niektorými politikmi sa poznám bližšie a dlhšie aj na osobnej úrovni, to je jednoducho pravda. Ale budem sa veľmi usilovať, v konkrétnych krokoch, rozhodnutiach a komunikácii, aby tá blízkosť nebola rozhodujúca. Napríklad pred voľbami, keď som vyzývala ľudí, aby prišli voliť vo voľbách do európskeho parlamentu, bola to príležitosť zísť z cesty a podporiť konkrétne strany alebo naopak, hovoriť o tom, že príďte voliť a voľte toho, koho sami uznáte za vhodného.

Váš predchodca využíval právomoc nepodpísať zákony. Ste právnička. Pod aký zákon sa najbližších 5 rokov určite nepodpíšete, aké budete vracať na prepracovanie?

Budeme prísne sledovať nové zákony, či sú v súlade s ústavou. Ak by sme mali pochybnosť, že idú do kolízie so základným zákonom nášho štátu, že by mohli popierať základné ľudské práva a slobody, tak toto je línia, ktorú by som určite neprekročila a využila by som svoje vetovacie právo. Úzko to súvisí aj s hodnotami, vstupovala som do politického sveta s istým hodnotovým presvedčením, ale vo väzbe na ústavné práva by som videla predovšetkým tú ústavnu líniu. Nemám to rozdelené podľa tém, aj keď na niektoré témy budem prirodzene citlivejšia.

Pod aký zákon by ste sa teda určite nepodpísali?

Pod zákon, ktorý by akokoľvek obmedzoval práva a slobody ľudí.

Výber budúceho slovenského premiéra môžete ovplyvniť aj vy. Plánujete sa aktívne zapojiť do vyjednávaní? Aký musí mať morálny a profesionálny profil človek, ktorý po budúcich voľbách zasadne do premiérskeho kresla s vaším požehnaním?

Opäť sa budem odvolávať na ústavu a na medze, ktoré mi ústava umožňuje pri výkone menovacích právomocí. Predtým, ako je poverená konkrétna osoba zostavením vlády, má prezidentka širší vyjednávací priestor v podobe konzultácií konkrétnych mien na obsadenie jednotlivých rezortov. Po vymenovaní, resp. po poverení konkrétnej osoby premiéra zostavením vlády, alebo keď dochádza k výmene ministra počas vlády, tam ten priestor z hľadiska výkonu prezidentských právomocí už vnímam zúženejší.

Vzhľadom na to, že pri zostavenej vláde premiér zodpovedá národnej rade za výkon právomocí, v súvislosti s menovaním alebo nemenovaním ministra by som videla skôr reštriktívnejší alebo zúženejší výklad právomocí prezidenta. Opäť, dá sa tam vyjednávať v neformálnej rovine, ale tvrdý vstup z hľadiska výkonu právomocí – tam by som bola skôr opatrnejšia. Pokiaľ ide o kritériá pri poverovaní konkrétnej osoby zostavovaním vlády, prvý princíp, ktorý určite budem ctiť je, že víťaz volieb, víťazná politická strana bude schopná zabezpečiť pre danú koalíciu väčšinu v parlamente. To je štandardná legitimita pre zostavovanie vlády. Niekedy to môže byť komplikovanejší obraz, lebo aj tá väčšina v parlamente nemusí byť dostatočne zastabilizovaná. V každom prípade by som si veľmi priala, aby som poverovala zostavením vlády osobu, ktorá bude schopná viesť túto krajinu smerovaním, ktoré je proeurópske, proaliančné, prodemokratické a bude schopná krajinu stabilizovať a prispieť k zlepšeniu politickej kultúry a k akémusi zmieru rozhádaných fragmentovaných skupín v našej krajine.

Veríte tomu, že sa Vám to podarí?

Verím tomu, že áno. Možno som ovplyvnená aj reflexiou zo zahraničia, keď teraz cestujem a som v kontakte aj s ľuďmi mimo Slovenska. Tam je vývoj na Slovensku vnímaný ďaleko optimistickejšie ako tu u nás. Je vnímaný s veľkou úctou a rešpektom k obyvateľom. Posledné voľby, aj európske, aj prezidentské dopadli veľmi v prospech proeurópskych kandidátov a menej v prospech populistických strán. Toto sú signály, napríklad v krajinách ako V4, ktoré sú vnímané veľmi pozitívne. Takže z tohto hľadiska, máme zrelú občiansku spoločnosť. Áno, máme aj ľudí, ktorí sú frustrovaní a chcú voliť radikálnejšiu cestu nášho vývoja. Naša práca je osloviť ich pre možno iné videnie riešení. Ale ja som optimista a vidím, že máme šancu ísť dobrým vývojom.

Ako sa dajú osloviť ľudia, ktorí smerujú k radikálnym riešeniam?

Je to niečo, čím sa intenzívne zaoberám aj s mojimi poradcami. Lebo riešenie nie je jednoduché a myslím, že neexistuje niečo univerzálne a že to rieši v istom zmysle každá európska krajina, pretože ten faktor je novým v každej krajine. Ja si viem predstaviť porozumenie s voličmi takejto strany v rovine popisu problému, v ktorom sa oni nachádzajú, alebo v ktorom sa nachádza krajina. Na to nadväzuje potom ich iné riešenie,tým, že by volili radikálnejšiu cestu. Našou snahou musí byť komunikovať s týmito ľuďmi, osloviť ich, nezavrhnúť ich a byť k ním empatický. Aspoň k tej skupine, ktorá ich volí z dôvodu frustrácie. Sme povinní ponúknuť im iné relevantné riešenie.

Budete chodiť za takýmito voličmi do regiónov, kde majú radikálne strany vyššiu podporu?

Áno, budem.

Počas zlomových udalostí v dejinách SR sa už niekoľkokrát otvorila otázka revízie ústavy. Je potrebné o takejto revízii začať hovoriť a smerovať k nej?

To je veľmi zaujímavá téma, ktorá ma zaujíma aj profesijne ako právničku. Otvoriť kompetencie prezidenta znamená otvoriť ústavu a k tomu ja mám veľký rešpekt a úctu. Možno by som zvažovala otvoriť odbornú, veľmi kvalifikovanú debatu s ústavnými právnikmi na tému možného otvorenia ústavy, nielen z dôvodu kompetencií, ale skôr takej poslednej veľkej revízie našej ústavy, kde by vlajkovou loďou všetkých zmien mala byť úprava zaručujúca to, aby sa ústava nedala tak ľahko meniť. Lebo máme dvojnásobný počet zmien ústavy v porovnaní s ČR za rovnaké obdobie.

Ústava je u nás menená nesmierne ľahko a často. A tomu by sme vedeli zabrániť jedine ústavným spôsobom. A ak by sme ju otvárali aj z tohto dôvodu, nebránila by som sa tomu, aby právomoci prezidenta boli špecifickejšie zadefinované. Lebo to, s čím máme problém v poslednom období, je interpretácia napríklad menovacích právomocí prezidenta. Judikatúra ústavného súdu, ktorú som sledovala, úplne k tomu neprispela, sú tam aj protichodné stanoviská na výklad jednotlivých právomocí. Pokiaľ ide o samotné rozširovanie kompetencií, tak to skôr pripraviť pre prezidenta v ďalšom funkčnom období, aby to nebolo vnímané, že ja pre seba si chcem rozšíriť právomoci. A možno, ale s rešpektom k tomu, že sme parlamentnou demokraciou a nie prezidentskou republikou, by som si vedela predstaviť zefektívnenie veta v niektorých oblastiach.

Možno túto problematiku do budúcna vnímať ako súčasť Vašej agendy? Chcete byť koordinátorkou takýchto odborných diskusií?

Je to veľmi pravdepodobné. Mám za sebou prvé stretnutia so špičkami nášho justičného stavu alebo právnických profesií. Zatiaľ, keď som to otvorila na niektorých fórach, tak sa to stretlo s veľkým záujmom. Je to citlivá vec, lebo otvoriť ústavu je vždy veľká výzva, môže sa to posunúť aj negatívnym, nielen pozitívnym smerom. Ale keby sa to podarilo, možno z mojej strany iba moderovať, odbornú debatu o tom, ktoré veci ešte potrebujeme vyčíriť z hľadiska interpretácie a dostať tam inštitúty, ktoré by zabránili ľahkej zmene ústavy, toto by mohlo byť zaujímavé. A samozrejme potom na to musí nadväzovať získanie politickej podpory.

Prezident zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov. Za akých okolností by ste si túto kompetenciu zobrali späť od vlády, resp. ministra zahraničných vecí?

Zatiaľ plánujem rešpektovať delegovanie reálneho výkonu právomocí zahraničnej politiky na vládu, aj keď sa to dá kedykoľvek zmeniť. Vláda disponuje väčším výkonným aparátom a ten výkon právomoci považujem nateraz za dobrý.

Prevzatie právomoci by som urobila iba v prípade, ak by SR a predstavitelia vlády išli do rozporu s deklarovaným zámerom, ktorý je v programovom vyhlásení vlády. Oživili sme ho vo štvrtok (27. júna, pozn. SITA) prihlásením sa k deklarácii troch ústavných činiteľov, čo znamená proeurópsku, proaliančnú orientáciu.

O zahraničnej politike

O Ukrajine sa hovorí, že je obilnicou Európy, o Fínsku ako o krajine tisícich jazier. Akú výstižnú skratku by ste priradili Slovensku?

Na účely tohto rozhovoru budem improvizovať, ale určite by som si to pripravila poctivejšie. Prvé, čo mi napadlo, sú ľudia a potenciál ľudí. Ja som hrdá na ľudí na Slovensku, akú mieru zrelosti ukazujú. Či to bol pád režimu, rozdelenie republiky, či to boli protesty Za slušné Slovensko, mečiarizmus a vysporiadanie sa s ním. Ja mám pocit, že Slováci a Slovenky tým vedia prejsť spôsobom, ktorý je veľmi zrelý, kultivovaný a slušný. Toto je niečo, na čo som úprimne hrdá. Okrem toho, že sme krajina so skvelými tradíciami, nádhernou prírodou, darí sa nám ekonomicky. Možno nemáme charakteristiku zhutnenú do jednej vety, ktorá by bola marketingovo zaujímavá. Možno je to výzva, o tom pouvažovať.

„Ja som hrdá na ľudí na Slovensku, akú mieru zrelosti ukazujú.“

Sú krajiny, ktoré majú veľké medzery v dodržiavaní ľudských práv. Mali by sme sa voči takýmto krajinám viac vymedzovať, upozorňovať na neprávosti, ktoré sa u nich dejú?

Áno. Lebo agenda ľudských práv je tá najdôležitejšia. Keď sú porušované ľudské práva, tak je to výzva pre všetkých. Oni nemajú iba teritoriálny význam. Je to mimoriadne citlivá otázka, pokiaľ sa vyjadrujete k vnútroštátnym veciam inej krajiny z pozície prezidentky SR. Nehovorím názor sama za seba, ale hovorím názor za krajinu. Je to citlivá oblasť. V každom prípade si myslím, že hodnoty ako ľudské práva sú absolútne a treba mať k ním rešpekt a treba nájsť spôsob ako to urobiť kultivovane a diplomaticky. Ako trvať na tom, že aj s krajinami, ktoré majú inú prax v dodržiavaní ľudských práv, môžeme mať dobré obchodné vzťahy, najmä v rámci súkromného sektora, ale nikdy to nesmie ísť na úkor porušovania hodnôt, ku ktorým sme sa prihlásili a ktorými chceme žiť.

Môžeme teda očakávať, že na Grassalkovichovom paláci bude napríklad viať aj tibetská vlajka?

Nie. Ja si ale dalajlámu vážim ako duchovnú autoritu, intelektuálnu autoritu, ktorá ovplyvňuje množstvo ľudí.

Máte medzi úradujúcimi svetovými politikmi vzor? 

Áno. Ale keďže sú to moji budúci partneri, nerada by som menovala niektorých a iných opomenula. Mnohí z nich, ktorí reprezentujú rovnaké hodnoty ako ja, sú mi aj inšpiráciou. Z tých, ktorých menovať môžem, lebo už nie sú medzi nami, sú to Václav Havel a Mahatma Gándhí.

Na stretnutie s ktorým politikom sa ľudsky tešíte, od ktorého veľa očakávate?

Teším sa na každú návštevu, lebo mám rada pestrosť tých skúseností. Aj keď je to politik, ktorý žije inými hodnotami, je to pre mňa zaujímavé stretnutie. S plným rešpektom k tomu, že je to legitímne zvolený prezident alebo reprezentant krajiny.

rozhovor, Zuzana Čaputová, SITA, WebNoviny.sk
Prezidentka Zuzana Čaputová počas rozhovoru pre agentúru SITA a portál WebNoviny.sk. Bratislava, 18. jún 2019. Foto: SITA/Branislav Bibel.

O ľuďoch a komunikácii s nimi

Ako plánujete komunikovať s občanmi? Niektorí z vašich predchodcov mali vlastné relácie. Plánujete tlačové besedy, komunikáciu cez sociálne siete? Ako chcete komunikovať?

Čo najintenzívnejšie ako sa len dá. Každý jeden bod programu sa snažíme aktívne komunikovať, či už prostredníctvom médií alebo sociálnych médií. Dnes je to veľmi silný komunikačný nástroj. V tomto sa doba nesmierne mení a myslím, že sme veľmi živí na všetkých sociálnych sieťach, čo je veľmi dôležité. Samozrejme, komunikácia s novinármi v miere, ktorú mi čas dovolí, to je jediný limitujúci faktor. Program a nástup do funkcie bol svižný a nápor bol obrovský. Je to len otázka kapacít a možností. Médiá sú prítomné pri každých menovacích úkonoch, pri mojich verejných podujatiach, kde komunikujem prostredníctvom prejavov svoje posolstvá k verejnosti. Aj toto je spôsob komunikácie. Určite to budú aj správy o stave republiky a štandardné nástroje komunikácie, kde prezident reflektuje situáciu. Tieto tiež budú patriť k výkonu môjho mandátu.

Pokiaľ to čas dovolí, otázkam novinárov sa teda vyhýbať nebudete?

Myslím, že už aj teraz tých desať dní vo funkcii komunikácia s médiami funguje maximálne. Samozrejme v kapacitných možnostiach, ktoré máme.

„Robiť veci čo najlepšie v prostredí, v ktorom sa človek pohybuje. Nestratiť dôveru, že zmena k lepšiemu je možná.“

Veľa Slovákov je frustrovaných z vývoja v krajine, ale nechcú sa angažovať politicky. Čo by ste im odkázali, ako oni môžu pomôcť svojej krajine.

Robiť veci čo najlepšie v prostredí, v ktorom sa človek pohybuje. Nestratiť dôveru, že zmena k lepšiemu je možná a aj ja, človek jeden z piatich miliónov, ju môžem ovplyvniť k lepšiemu. Dnes sme boli na jednej základnej škole v Smoleniciach. Poviete si, malá základná škola, ale tí ľudia tam robia skvelé veci a ovplyvňujú životy stoviek detí, ďalšie generácie.

Je to inkluzívna škola a je to príklad o tom, že jedna pani učiteľka dostane ideu, presvedčí riaditeľku, zmení sa vedenie školy a zavedie sa to ako systém, ktorý úspešne niekoľko rokov funguje a je aj inšpiráciou aj pre ďalšie školy. A tento typ zázrakov sa na Slovensku už deje. Sú tu úžasní ľudia, ktorí robia perfektné veci, pilotné projekty na celosvetovej úrovni, len sa o tom možno nevie. Ak takíto ľudia budú inšpiráciou pre ďalších, tak to je tá dôvera, ktorú mám v našu krajinu, pretože ľudia sú u nás skvelí.

„U nás ale máme problém, že sa nie vždy dokážeme vysporiadať s excesom. Keď sa stane chyba, keď sa poruší zákon, tak vyvodenie zodpovednosti je u nás buď na dlhé lakte alebo sa to vôbec neudeje.“

Headlinom vašej kampane bolo odhodlanie postaviť sa zlu. Ak zlo identifikujeme, personalizujeme, vieme sa mu postaviť zoči voči, vieme ho pomenovať a zrejme aj proti nemu bojovať. Ako sa podľa vás dá postaviť systémovému zlu? Zmenou správania jednotlivcov? Alebo systémovým reštartom spoločnosti?

Myslím si, že je to kombinácia toho prístupu. Že je to o ľuďoch, aj o systéme. Systém vytvára predpoklady a keď je dobre nastavený, môže očistiť prostredie od ľudí, ktorí zlyhávajú, prostredníctvom zodpovednostných mechanizmov. A tu máme, myslím si, veľký dlh. Myslím si, že máme kvalitných dobrých ľudí ale máme aj isté percento ľudí, ktorí zídu z cesty. To majú aj rozvinuté demokracie.

U nás ale máme problém, že sa nie vždy dokážeme vysporiadať s excesom. Keď sa stane chyba, keď sa poruší zákon, tak vyvodenie zodpovednosti je u nás buď na dlhé lakte alebo sa to vôbec neudeje. A to má vplyv jednak na to, že v systéme zotrváva aj človek, ktorý zlyháva (či je to korupčné správanie alebo zneužívanie právomocí), ale má to ešte sekundárny efekt na ľudí, ktorí si povedia, že tu neplatia pravidlá pre všetkých rovnako. Keď hovoríme o personálnom obsadení, tam cez svoje menovacie právomoci budem robiť čo najlepšie menovania, či už to budú sudcovia alebo generálny prokurátor na budúci rok. A pokiaľ ide o systémové nastavenie, mám ambíciu presvedčiť politické strany, ktoré sú a budú po parlamentných voľbách pri moci, aby sme spolu pripravili kvalitnú zmenu napríklad nastavenia prokuratúry. Už samotná voľba generálneho prokurátora by mohla prebehnúť so širším návrhovým oprávnením. Prispeli by sme k transparentnosti a zvýšeniu zodpovednosti. Takto by som mohla pokračovať aj pokiaľ ide o policajný zbor alebo policajnú inšpekciu a súdnu moc.

Máme v týchto zložkách dostatok progresívnych a proreformných ľudí na to, aby sa to podarilo?

Viem, že máme kvalitných sudcov, prokurátorov a policajtov. Ten pomer si netrúfam odhadnúť, ja dúfam, že to je väčšina. Ale systém musí byť nastavený tak, aby bol schopný vysporiadať sa aj s niekým, kto mu robí zlé meno. A toto zatiaľ nefunguje. Myslím tým napríklad disciplinárnu zodpovednosť.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Zuzana Čaputová