BRATISLAVA 1. mája (WEBNOVINY) – Vďaka prieskumu volebných programov politických strán Nadácie Pontis sa aj do programu strany Sloboda a Solidarita (SaS) dostala rozvojová pomoc, pochválil sa riaditeľ rozvoja Pontisu Milan Nič. Práve SaS v prieskume programov z hľadiska rozvojovej pomoci vystupovala najostrejšie proti nej, šéf strany Richard Sulík dokonca vyhlásil, že je to „zbytočný luxus“ a že „sami máme problém (s demokratizáciou, pozn. redakcie) v SR, v tejto oblasti naše inštitúcie doma zlyhávajú. Ako legitímni môžeme byť v zahraničí?“. Ku skeptikom sa zaradila aj SNS, ktorá rozvojovú problematiku nemala ani vo svojom poslednom programe z roku 2006. Všetky ostatné strany ju plánovali do programov zahrnúť. Prieskum robil Pontis v rámci projektu Slovak Aid Rozvojová pomoc sa nás týka, dotazník dostali od jedenástich politikov zo siedmich strán.
K pozitívnemu pólu patria napríklad Kresťanskodemokratické hnutie, Slovenská demokratická a kresťanská únia-Demokratická strana (SDKÚ-DS) a Smer-Sociálna demokracia (Smer-SD). Predseda KDH Ján Figeľ tvrdí, že rozvojová pomoc je dôležitým vyjadrením solidarity a spolupatričnosti, zahraničnopolitický expert Milan Ježovica z SDKÚ-DS a poslanec za Smer-SD Juraj Horváth ju zase považujú za dôležitý a moderný nástroj zahraničnej politiky.
Pontis zistil aj to, že politici majú o slovenskej rozvojovej pomoci približnú predstavu, no chýbajú im hlbšie vedomosti. Ako hlavné smery pomoci väčšina správne uviedla západný Balkán a Afriku, zväčša vedeli uviesť aj programové krajiny, ktorými sú Srbsko, Keňa a Afganistan. Krajinu, ktorá dostáva najviac, však už určiť nevedeli. Je ňou Srbsko. Práve toto by chceli zmeniť. To, že Srbsko by už nemalo byť rozvojovou krajinou, tvrdí zahraničnopolitický tajomník KDH Martin Dilong, bývalá poslankyňa za Ľudovú stranu-Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) Zdenka Kramplová a poslanec za Stranu maďarskej koalície (SMK) József Berényi. Takmer všetci politici sú za redukciu počtu krajín. Zamerali by sa najmä na sociálny rozvoj, až potom na ekonomický rozvoj a demokratizáciu. V prípade zvyšovania objemu peňazí by dali viac na bilaterálne projekty.
Najväčší záujem o problematiku má KDH, jasnú predstavu ukázali Figeľ a Berényi. Problematika rozvojovej pomoci však na Slovensku zatiaľ nie je dostatočne spracovaná a sledovaná.
SITA