BARCELONA 19. decembra (WebNoviny.sk) – Podľa posledných prieskumov pred štvrtkovými regionálnymi voľbami v Katalánsku sa nedá určiť, či vyhrajú strany podporujúce odčlenenie tohto regiónu od Španielska, alebo strany podporujúce zachovanie spoločného štátu.
Na prvých troch miestach sú s veľmi tesnými rozostupmi strana Spoločne pre Katalánsko vedená Madridom zosadeným katalánskym prezidentom Carlesom Puigdemontom, Katalánska republikánska ľavica a strana Ciutadans (Občania), čo je katalánska pobočka celošpanielskej strany Ciudadanos. Prvé dve strany podporujú nezávislosť regiónu, tretia nie.
Spoločne pre Katalánsko
Ešte komplikovanejšia situácia vzniká, keď sa zarátajú aj štyri menšie strany, ktoré by sa tiež mali dostať do katalánskeho regionálneho parlamentu. Z nich sú naopak tri za zotrvanie Katalánska v Španielsku a len jedna, ľavicová Kandidátka ľudovej jednoty, za samostatnosť regiónu.
Podľa katalánskych médií je zatiaľ úplne nevyspytateľné, ako voľby dopadnú. Najtesnejšiu možnú väčšinu 68 poslancov v 135-člennom katalánskom regionálnom parlamente môže približne rovnako dobre dosiahnuť tábor za zotrvanie v Španielsku, ako aj tábor za nezávislosť.
Katalánske regionálne voľby sú výrazne poznačené nedávnymi nepokojmi medzi regionálnymi predstaviteľmi a vládou v Madride. Predseda strany Spoločne pre Katalánsko Puigdemont vedie predvolebnú kampaň z Bruselu, pretože v Katalánsku by ho španielska polícia zatkla. Predsedu Katalánskej republikánskej ľavice Oriola Junquerasa dokonca aj pred voľbami držia vo väzení neďaleko Madridu.
Samostatnosť alebo nie
V rámci predvolebných prieskumov sa Kataláncov pýtali aj na ich názory na aktuálne politické otázky. Zistilo sa, že veľká väčšina opýtaných je za to, aby o budúcom smerovaní Katalánska, teda o tom, či má byť súčasťou Španielska, alebo samostatnou krajinou, mali právo rozhodovať samotní Katalánci bez zásahov zo strany centrálnej vlády. V samotnej otázke, či má byť Katalánsko samostatné alebo nie, sú však respondenti rozdelení približne pol na pol.
Predčasné voľby v Katalánsku vyhlásil španielsky premiér Mariano Rajoy po tom, ako rozhodol o rozpustení doterajšieho katalánskeho zákonodarného zboru. Týmito krokmi reagoval na katalánske referendum o samostatnosti, ktoré sa konalo 1. októbra, a na následné vyhlásenie nezávislosti katalánskym parlamentom. Referendum aj vyhlásenie parlamentu Madrid označil za nelegálne a neplatné.
Proti účastníkom katalánskeho referenda nečakane tvrdo zasiahli španielski policajti, ktorí následne pozatýkali aj najvýznamnejších politických predstaviteľov Katalánska, okrem tých, ktorým sa podarilo utiecť do Belgicka.