Proruskí separatisti obsadili vládne budovy v Luhansku

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Rusko klamalo, armáda zostáva pri ukrajinských hraniciach
Prorusky orientovaný maskovaný muž stráži mestskú halu v Kostyantynivke na juhu Slovyansku na Ukrajine. Severoatlantická aliancia pokračuje v nátlaku na Rusko, aby dodržiavalo ženevskú dohodu a opustilo oblasť hraníc s Ukrajinou. Foto: SITA/AP

CHARKOV 29. apríla (WEBNOVINY) – Stovky proruských separatistov zaútočili na regionálne vládne budovy vo východoukrajinskom meste Luhansk, pričom polícia im v tom nezabránila. Ukrajinská vláda uviedla, že plánujú obsadiť aj miestne televízne stredisko.

„Regionálne vedenie nemá kontrolu nad svojimi policajnými silami,“ uviedol poradca ministra vnútra Stanislav Rečynský. Ako dodal, polícia v Luhansku „nespravila nič“ a ministerstvo má informácie, že najbližšie obsadia miestne televízne centrum. Separatisti okupovali v Luhansku zatiaľ len budovu bezpečnostných síl, ktorej sa zmocnili začiatkom apríla.

Rusko klamalo, armáda zostáva pri ukrajinských hraniciach

Rusko nemá v úmysle zabrať juhovýchodnú Ukrajinu podobne ako v prípade anexie Krymského polostrova. Serveru gazeta.ru to v utorok povedal námestník ruského ministerstva zahraničia Sergej Rjabkov.

Obrazom: Situácia na Ukrajine

„Musím zdôrazniť, že na juhovýchode Ukrajiny neplánujeme takzvaný krymský scenár,“ vyhlásil a dodal, že neexistujú žiadne dôvody na obavy. To, čo sa stalo na Kryme bolo podľa Rjabkova pre Západ „veľkým šokom“. „Nedokážu to prijať a obávajú sa toho istého scenára na juhovýchodnej Ukrajine,“ povedal.

Ukrajinská vláda by podľa jeho slov mala dať občanom možnosť podieľať sa na vytváraní vlastnej budúcnosti. „To je základ akéhokoľvek demokratického procesu,“ zdôraznil Rjabkov. Protestujúci vo východoukrajinských mestách nie sú podľa neho separatisti, ale len ľudia, ktorí bránia svoje práva.

Rusko inváziu východnej Ukrajiny popiera

Ruská vláda viackrát poprela, že by chystala inváziu východnej Ukrajiny a popiera tiež poskytovanie podpory tamojším proruským separatistom. Na druhej strane, prezident Vladimir Putin opakovane pripomenul, že ruský parlament mu dal právo vojensky zasiahnuť v prípade ohrozenia ruskej menšiny v susedných krajinách.

Severoatlantická aliancia v utorok informovala, že nie sú žiadne náznaky ich sťahovania napriek tomu, že Rusko oznámilo ich návrat do základní. Desaťtisíce ruských vojakov sa stále nachádzajú v blízkosti ukrajinských hraníc.

„Momentálne nemáme informácie, ktoré by naznačovali stiahnutie ruských jednotiek od ukrajinských hraníc,“ povedal v utorok nemenovaný predstaviteľ NATO. Dodal, že aliancia pokračuje v nátlaku na Rusko, aby dodržiavalo ženevskú dohodu a v záujme diplomatického riešenia krízy opustilo oblasť hraníc s Ukrajinou.

Ruská vláda v pondelok vo vyhlásení informovala, že jej minister obrany Sergej Šojgu svojmu americkému partnerovi Chuckovi Hagelovi telefonicky oznámil, že ruské jednotky sa po ukončení cvičení vrátili od ukrajinských hraníc na svoje stále pozície.

NATO predtým informovalo, že Rusko má pri hraniciach s Ukrajinou až 40-tisíc vojakov. Ich prítomnosť spôsobuje obavy Ukrajiny aj medzinárodného spoločenstva zo zopakovania krymského scenára na východnej Ukrajine, kde sa proruskí separatisti domáhajú odtrhnutia od Ukrajiny.

Súčasná kríza medzi Západom a Ruskom je najhoršia od studenej vojny. USA a EÚ v pondelok z tohto dôvodu opäť rozšírili sankcie voči ruským predstaviteľom.

Nové sankcie Únie sa dotkli vicepremiéra i šéfa armády

Európska únia v utorok zverejnila mená 15 politikov a vojenských lídrov postihnutých sankciami za angažovanie sa v dianí na východe Ukrajiny.

Na osoby uvedené v oficiálnom vestníku únie sa bude vzťahovať zákaz cestovať do EÚ a zmrazenie majetku. Európska únia už pritom potrestala za marcové pripojenie Krymu 33 Rusov a Ukrajincov.

Najnovšie reštriktívne opatrenia sa dotkli aj ruského vicepremiéra Dmitrija Kozaka zodpovedného za anexiu Krymu, náčelníka generálneho štábu ruskej armády Valerija Gerasimova zodpovedného za cvičenia pri ukrajinských hraniciach či šéfa vojenskej tajnej služby GRU Igora Serguna, ktorý stojí za nasadením svojich ľudí na Ukrajine.

Rusko klamalo, armáda zostáva pri ukrajinských hraniciach
Foto: SITA/AP

Nechýbajú ani vodcovia proruských separatistických skupín, vedúci predstavitelia Štátnej dumy či aktuálny guvernér anektovaného Sevastopoľu. Oficiálnym dôvodom potrestania zmienených osôb je „podrývanie územnej celistvosti Ukrajiny“. Rozhodli o ňom ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ na svojom pondelňajšom zasadnutí v Bruseli.

Spojené štáty v pondelok rovnako zaviedli sankcie proti ďalším siedmim ruským vládnym predstaviteľom a 17 spoločnostiam napojeným na prezidenta Vladimira Putina. Americký prezident Barack Obama oznámil, že sankcie sa zatiaľ nedotknú ekonomických, finančných a priemyselných rezortov ani prezidenta Putina osobne.

Únia by sa mala za sankcie hanbiť, hnevá sa Rusko

Rusko uviedlo, že Únia by sa mala hanbiť za to, že „vykonáva príkazy Washingtonu“. „Namiesto toho, aby prinútili kyjevskú kliku, aby si sadla za stôl s juhovýchodnou Ukrajinou a rokovala o budúcej štruktúre krajiny, naši partneri poslúchajú príkazy Washingtonu,“ uviedlo ministerstvo zahraničia a označilo sankcie za nové nepriateľské gesto zamerané proti Rusku.

„Pokiaľ toto je spôsob, akým niekto v Bruseli dúfa stabilizovať situáciu, tak je to očividne úplná absencia porozumenia vnútornej politickej situácie Ukrajiny“.

Podľa ministerstva ide o priame pozvanie miestnych neonacistov na šírenie neprávosti a represálií proti mierovému obyvateľstvu na juhovýchode. „Nehanbia sa?“ uvádza sa ďalej v stanovisku Moskvy.

Napriek zadržaným vyšle OBSE ďalších pozorovateľov na Ukrajinu

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vyšle na Ukrajinu desiatky ďalších pozorovateľov. OBSE má momentálne na Ukrajine 154 pozorovateľov, ich počet by sa však mal postupne vyšplhať na 500. Ich úlohou je monitorovať vývoj situácie s cieľom uvoľnenia napätia.

Hovorca organizácie Roland Bless v utorok oznámil, že OBSE odštartovala konkurz na skoro 400 pozorovateľov, ktorých pošle na Ukrajinu. „Vývoj ukazuje, že je potrebné zvýšiť monitorovaciu kapacitu,“ vyhlásil.

Vodca proruských ozbrojencov vo východoukrajinskom Slovjansku Vjačeslav Ponomarjov je ochotný rokovať o prepustení zadržaných pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ak Západ zruší sankcie voči separatistom. Povedal to pre agentúru Interfax v reakcii na rozšírenie zoznamu sankcionovaných osôb zo strany Európskej únie. Patrí medzi nich aj Denis Pušilin, líder samozvanej Ľudovodemokratickej republiky Doneck.

Zadržaných členov OBSE pritom Ponomarjov označil za „vojnových väzňov“.Proruskí povstalci už cez víkend prepustili jedného z pozorovateľov OBSE, ktorého minulý týždeň zadržali spolu s jeho ďalšími kolegami. Išlo o občana Švédska. Dôvodom jeho prepustenia sú podľa povstalcov bližšie nešpecifikované zdravotné problémy. Ďalší pozorovatelia pochádzajú z Nemecka, Česka, Dánska, Poľska a Švédska. Proruskí ozbrojenci zadržali členov pozorovacej misie v piatok. Ukrajinské ministerstvo vnútra už rokuje o ich prepustení.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Barack ObamaSergej ŠojguVladimir Putin