Vstup bývalého dôstojníka Vojenského spravodajstva Petra Pukana do hnutia Republika, ktoré založili exkotlebovci, vyvoláva otázku, ako ovplyvnilo vnímanie politiky jeho výkon v službách Slovenskej republiky. Pre agentúru SITA to povedal bezpečnostný analytik a bývalý šéf Vojenskej spravodajskej služby ČR Andor Šándor.
Viac o téme: Očkovanie proti koronavírusu na Slovensku
Hnutie Republika predstavilo 8. januára tohto roka Pukana ako novú posilu. Pukan podľa vlastných slov pôsobil v Ozbrojených silách SR vyše 28 rokov, z toho 15 rokov vo Vojenskom spravodajstve. Na konci kariéry zastával pozíciu zástupcu riaditeľa úradu vojenskej kontrarozviedky.
Mimo misiu
Generál vo výslužbe Šándor nevidí problém v tom, že sa bývalí vojaci alebo policajti politicky angažujú. Problematické môže byť podľa neho to, že sa angažujú v stranách, o ktorých povahe a prospešnosti pre krajinu možno úspešne pochybovať.
Maďarská Aliancia je zrejme najpočetnejšou stranou a predbehla Ficov Smer, Hnutiu Republika sa kopia žiadosti o členstvo
Podľa Šándora človek, ktorý bol zástupcom riaditeľa úradu kontrarozviedky a ktorý vstúpi vo svojej podstate medzi kotlebovcov, ukazuje, aké má nazeranie na dianie v spoločnosti. „Vzbudzuje teda otázku, do akej miery jeho vnímanie politiky a záujmov SR v dobe, keď bol v službe, ovplyvnilo jeho výkon zástupcu riaditeľa úradu kontrarozviedky,“ zhodnotil Šándor. Dodal, že ťažko možno zabrániť niekomu, aby sa angažoval v organizáciách či stranách, ktoré nestoja mimo zákon.
Ako ďalej Šándor povedal, videl filmy z prípravy kotlebovcov a je pre neho „mimo misu“, keď chcú nahrádzať inštitúcie štátu. „Môžeme povedať, že ide o zlyhanie štátnych inštitúcií, pokiaľ im ľudia neveria a snažia sa vytvárať si vlastné inštitúcie na ochranu. To sme videli v 20. rokoch minulého storočia v Nemecku,“ poznamenal analytik.
Nepríde sa na každého
Otázkou je, koľko ľudí je v silových a bezpečnostných zložkách, ktorí majú blízko k subjektom s extrémistickými názormi. Podľa Šándora v Českej republike bol prípad, keď mal jeden vojak mal na ramene vytetované insígnie brigády SS Oskar Dirlewanger.
„Bola to banda vrahov, zlodejov a pytliakov, ktorí likvidovali rôzne partizánske hnutia a podobne. Keď si niekto ako vojak niečo také vytetuje na rameno, o niečom to vypovedá. Nevytetuje si to len tak pre nič za nič. Je otázka, koľko ľudí takto zmýšľa v armáde a v polícii,“ povedal Šándor. Podľa neho by sa mali takéto názory v silových zložkách sledovať. „Robili sa prieskumy, šetrenia. Nie som však naivný, že sa na každého príde,“ dodal analytik.
Odmieta očkovanie
Pukan tvrdil, že k jeho rozhodnutiu odísť z ministerstva obrany prispela očkovacia kampaň súčasnej vlády. Vyhlásil, že nesúhlasí s pripravovaným povinným očkovaním vojakov proti COVID-19. Sám nie je očkovaný a očkovať sa nechce. Povedal tiež, že nemôže súhlasiť so zámerom vlády „zriadiť americké vojenské základne na Slovensku“.
Naď pohrozil odstúpením z funkcie, urobí tak v prípade vzniku americkej vojenskej základne na Slovensku
Poznamenal, že dohodu s Američanmi sa pokúšala vláda pretlačiť už v roku 2019, „ale na ministerstve obrany sme ju vtedy dokázali zablokovať“. Doplnil, že teraz ju ako vojak nedokáže zastaviť, preto sa rozhodol vyzliecť uniformu a svoju energiu a skúsenosť venovať hnutiu Republika.