Putin s Obamom hovorili o Sýrii, CIA školí povstalcov

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Syria
Foto: SITA/AP

PETROHRAD 6. septembra (WEBNOVINY) – V ruskom Petrohrade pokračuje v piatok druhým dňom summit dvadsiatich najbohatších krajín sveta združených v skupine G20.

Schôdzka je síce zameraná na ekonomické témy vrátane globálnej finančnej krízy, bankovej reformy a boja proti daňovým rajom, túto agendu však zatieňuje konflikt v Sýrii.

Lídri G20 vrátane amerického prezidenta Baracka Obamu a hostiteľa stretnutia Vladimira Putina mali príležitosť debatovať o Sýrii už na štvrtkovej večeri za zatvorenými dverami.

Ruský prezident počas noci zo štvrtka na piatok prediskutoval sýrsku otázku aj s britským premiérom Davidom Cameronom.

Ruské tlačové agentúry o tom informoval hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, podľa ktorého „si strany ešte raz vymenili názory týkajúce sa situácie v Sýrii“. Rozhovor sa uskutočnil po debate s ostatnými lídrami G20 a následnom kultúrnom programe trvajúcom zhruba do druhej hodiny nadránom (0:00 SELČ).

Obrazom: Masaker v Sýrii, jedovatý plyn zabíjal aj deti

(zábery nevhodné pre citlivé povahy)

Sýrska armáda útočila chemickými zbraňami
Podľa vyhlásenia koordinačných výborov útok viedol k uduseniu detí a preplneniu poľných nemocníc stovkami obetí za mimoriadneho nedostatku zdravotníckeho materiálu. Aktivisti dodávajú, že oblasť po chemickom útoku ostreľovali z lietadiel a medzi obeťami sú celé rodiny. Foto: SITA/AP

Sýrska armáda útočila chemickými zbraňami
Podľa vyhlásenia koordinačných výborov útok viedol k uduseniu detí a preplneniu poľných nemocníc stovkami obetí za mimoriadneho nedostatku zdravotníckeho materiálu. Aktivisti dodávajú, že oblasť po chemickom útoku ostreľovali z lietadiel a medzi obeťami sú celé rodiny. Foto: SITA/AP
Sýrska armáda útočila chemickými zbraňami
Podľa vyhlásenia koordinačných výborov útok viedol k uduseniu detí a preplneniu poľných nemocníc stovkami obetí za mimoriadneho nedostatku zdravotníckeho materiálu. Aktivisti dodávajú, že oblasť po chemickom útoku ostreľovali z lietadiel a medzi obeťami sú celé rodiny. Foto: SITA/AP
Sýrska armáda útočila chemickými zbraňami
Podľa vyhlásenia koordinačných výborov útok viedol k uduseniu detí a preplneniu poľných nemocníc stovkami obetí za mimoriadneho nedostatku zdravotníckeho materiálu. Aktivisti dodávajú, že oblasť po chemickom útoku ostreľovali z lietadiel a medzi obeťami sú celé rodiny. Foto: SITA/AP
Sýrska armáda útočila chemickými zbraňami
Podľa vyhlásenia koordinačných výborov útok viedol k uduseniu detí a preplneniu poľných nemocníc stovkami obetí za mimoriadneho nedostatku zdravotníckeho materiálu. Aktivisti dodávajú, že oblasť po chemickom útoku ostreľovali z lietadiel a medzi obeťami sú celé rodiny. Foto: SITA/AP

Zatiaľ sa nedohodli

Summit G20
Foto: SITA/AP

Podľa diplomatov sa im ale nepodarilo prekonať rozdielne pohľady na riešenie konfliktu, čo potvrdil okrem iných aj taliansky premiér Enrico Letta.

Rusko ako spojenec Damasku americké plány nepodporuje, zatiaľ čo Cameronova snaha podieľať sa na prípadnej intervencii stroskotala na odmietnutí britským parlamentom.

Cameron pred odchodom na summit v Petrohrade oznámil, že Británia má nové dôkazy o použití chemických zbraní v Sýrii, na ktoré chce Západ vojensky odpovedať.

Washington naďalej presadzuje vojenský zásah v Sýrii, ktorej vládny režim obviňuje z použitia chemických zbraní proti civilistom. Väčšina európskych krajín ako aj Rusko sú však proti a akúkoľvek intervenciu podmieňujú rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN.

Putin hovoril s Obamom

Putin, obama
Foto: SITA/AP
Putin obvinil povstalcov

Údajné chemické zbrane, ktorými mali zatiaľ neznámi páchatelia minulý mesiac zaútočili na okraji sýrskej metropoly Damask, použili povstalci. V piatok to na summite G20 v Petrohrade vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin.

Rebeli podľa neho ich použitím sledovali „vyprovokovanie“ medzinárodnej vojenskej intervencie, ktorej výsledkom by malo byť zosadenie prezidenta Baššára al-Asada.

Putin ďalej prisľúbil, že v prípade útoku na Sýriu je Moskva pripravená tamojšiemu režimu aj vojensky „pomôcť“. „Či pomôžeme Sýrii? Pomôžeme. A už teraz pomáhame, posielame zbrane, spolupracujeme v hospodárskej oblasti a dúfame, že rozšírime aj našu spoluprácu v humanitárnej oblasti,“ cituje Putina spravodajský portál ruskej spravodajskej stanice Russia Today.

Ruský prezident Vladimir Putin a jeho americký náprotivok Barack Obama napriek očakávaniam využili summit skupiny G20 v Petrohrade aj na samostatné rokovanie o Sýrii, rozdiely v postojoch k zamýšľanej intervencii proti Damasku však nedokázali prekonať.

Podľa Putinovho vyjadrenia pre médiá bola približne polhodinový rozhovor „konštruktívny, zmysluplný a srdečný“, obaja lídri však „zotrvali pri vlastnom názore“.

Pretrvávajúce rozpory potvrdil aj poradca ruského prezidenta pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov. Výsledok predznamenala i najnovšia kritika Ruska zo strany Bieleho domu, ktorý dal v piatok najavo, že neráta s jeho podporou na pôde Bezpečnostnej rady OSN a proti sýrskemu režimu zakročí aj bez medzinárodného mandátu.

Putin pred summitom upozornil, že takýto krok by bol z pohľadu medzinárodného práva hodnotený ako „agresia“, zatiaľ čo podporu zásahu podmienil predložením presvedčivejších dôkazov o použití chemických zbraní sýrskou armádou.

Rusko je jedným z piatich stálych členov rady s právom veta, ktoré využilo pri hlasovaní o predošlých návrhoch rezolúcií namierených proti režimu sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada.

Vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom v auguste poznačilo aj udelenie azylu bývalému spolupracovníkovi amerických tajných služieb Edwardovi Snowdenovi, ktorý sa útekom vyhol postihu za prezradenie špionážnych programov. Obama následne oznámil, že plánované rokovanie s Putinom v Petrohrade sa rozhodol zrušiť.

Rusi varujú

Peniaze na pomoc obetiam

Zatiaľ čo sa svetové mocnosti nevedia dohodnúť na ukončení sýrskej občianskej vojny, britský premiér David Cameron a generálny tajomník Organizácie Spojených národov Pan Ki-mun sa snažia presvedčiť bohaté krajiny, aby poskytli viac finančných prostriedkov na pomoc obetiam.

Cameron zorganizoval v piatok v Petrohrade na okraj summitu krajín G20 stretnutie darcovských krajín, na ktorom oznámil, že Británia poskytne dodatočných približne 62 miliónov eur najmä na výcvik zdravotníkov a zariadenie na ošetrenie ľudí postihnutých chemickým útokom.

Zatiaľ nie sú nijaké informácie o ďalších darcoch. Stretnutie je súčasťou úsilia dosiahnuť prostredníctvom Valného zhromaždenia OSN pomoc utečencom a civilistom postihnutým vojnou v čase, keď sa USA a jeho spojenci a spojenci Sýrie nevedia zhodnúť, či by malo medzinárodné spoločenstvo v Sýrii zasiahnuť.

Ruská vláda varovala Spojené štáty pred útokmi na objekty využívané v súvislosti s chemickým arzenálom Sýrie, keďže takýto krok by mohol mať „nebezpečné“ dôsledky.

Podľa vyhlásenia ministerstva zahraničných vecí Moskva „vníma ako obzvlášť znepokojujúcu skutočnosť, že zariadenia vojenskej infraštruktúry zabezpečujúce celistvosť a bezpečnosť sýrskeho chemického arzenálu sú medzi možnými cieľmi vojenských útokov“.

Reaguje tak na zámer Spojených štátov zasiahnuť proti silám sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada.

Rusi varujú „americké orgány a ich spojencov pred napadnutím akýchkoľvek chemických zariadení a priľahlých území“ a upozorňujú, že „takéto konanie by predstavovalo nebezpečný zvrat v tragickom vývoji sýrskej krízy“.

Okrem uvoľnenia vysoko jedovatých látok sa Moskva obáva, že v dôsledku „bezohľadného“ zásahu by sa mohli chemické zbrane dostať do rúk militantov a teroristov. „Bombardovanie chemického skladu v irackej al-Muthanne Spojenými štátmi v roku 1991 viedlo k vážnej kontaminácii priľahlého územia,“ pripomína ministerstvo s tým, že „pre mierumilovných obyvateľov Sýrie a iných krajín regiónu môžu byť následky ešte vážnejšie“.

Vyhlásenie zverejnili počas dvojdňového summitu skupiny G20 v Petrohrade, kde otázka reakcie na údajný chemický útok v Sýrii z 21. augusta zatienila tradičnú ekonomickú agendu. Hovorca rezortu zahraničia ešte v stredu varoval taktiež pred útokom na jadrový reaktor nachádzajúci sa blízko Damasku.

CIA začala školiť povstalcov

Cia
Foto: flickr.com

Administratíva prezidenta USA Baracka Obamu zvažuje rozšírenie výcviku poskytovaného protivládnym povstalcom v Sýrii, aby pomohla zvýšiť ich schopnosti. Vo štvrtok o tom informovali nemenovaní predstavitelia, na ktorých sa odvoláva tlačová agentúra AP.

Príslušné rozhodnutie podľa nich zatiaľ nepadlo, nasadením vojenských školiteľov by však Washington vypočul výzvy niektorých amerických zákonodarcov na zvýšenie objemu pomoci poskytovanej sýrskej opozícii.

Akýkoľvek výcvik by mali vykonávať mimo územia Sýrie, a to napríklad v Jordánsku.

Americká Ústredná spravodajská služba (CIA) už začala v krajine školiť vybrané povstalecké skupiny zo Sýrie, ktoré sa učia používať komunikačné zariadenie či niektoré druhy zbraní poskytnuté krajinami Perzského zálivu. Terajšia debata sa sústreďuje na otázku, či by nemala kurzy prevziať armáda, čo by umožnilo zvýšiť počet účastníkov z desiatok na stovky alebo dokonca tisíce.

Okolo 40 percent detí nechodí do školy

Počet sýrskych detí, ktoré napriek svojmu veku nechodia do školy, od vypuknutia občianskej vojny v roku 2011 stúpol na takmer dva milióny, čo predstavuje približne 40 percent.

Novinárov v Ženeve o tom v piatok informovala hovorkyňa Detského fondu OSN (UNICEF) Marixie Mercadová, podľa ktorej ide o „zarážajúce čísla“ vzhľadom na skutočnosť, že krajina bola pred vypuknutím konfliktu „na pokraji dosiahnutia“ všeobecného pokrytia základného vzdelania.

Vyše 3000 škôl na území Sýrie je dnes poškodených alebo zničených, zatiaľ čo takmer 900 z nich slúži na ubytovanie rodín prinútených vojnovými udalosťami opustiť svoje domovy.

Zariadenia, kde sa naďalej vyučuje, podľa Mercadovej zápasia s nedostatkom učiteľov, priestoru a zdrojov na prevádzku.

Situácia je obzvlášť nepriaznivá v prípade zhruba milióna detí žijúcich ako utečenci v susedných krajinách. Ako príklad spomenula hovorkyňa Libanon, kde môžu verejné školy prijať okolo 300-tisíc žiakov, vláda však odhaduje, že počet Sýrčanov v školskom veku do konca roka v krajine dosiahne takmer 550-tisíc.

V prvej polovici roka 2013 pritom na území Libanonu získalo prístup k formálnemu či neformálnemu vzdelávaniu len 15 percent utečeneckých detí zo Sýrie. UNICEF sa snaží pomáhať v celom regióne prostredníctvom programov domácej výučby či mobilných škôl. Mercadová v tejto súvislosti upozornila, že takáto činnosť trpí hlbokým podfinancovaním.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Barack ObamaDavid CameronDmitrij PeskovEnrico LettaPan Ki-munVladimir Putin
Firmy a inštitúcie G20