Rok 2011 poznačila Arabská jar, Breivik i rozzúrená príroda

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Zemetrasenie v Japonsku
Japonsko v piatok zasiahlo veľmi silné zemetrasenie a tsunami. Foto: SITA/AP

BRATISLAVA 29. decembra (WEBNOVINY) – Rok 2011 bol nabitý mnohými významnými udalosťami. Medzi najvýznamnejšie bezpochyby patrila tzv. Arabská jar, ktorá bola vo svojom zrode považovaná za zúfalé výkriky do tmy, ktoré sa zmenili na masovú silu, schopnú povaliť skostnatené režimy.

Nemožno zabudnúť ani na opätovné spojenie bosnianskosrbského trojzáprahu Karadzič-Mladič-Hadžič, ktorého sformovaním v Haagu sa skompletizovala zbierka hľadaných hrdlorezov z čias balkánskej vojny spred viac ako pätnástich rokov.

Rok 2011 bol aj svedkom mnohých tragédii. Slovensko najviac zasiahla septembrová nehoda lietadla s hokejistami Jaroslavľu. Japonsko sa zase dodnes spamätáva z marcových vĺn cunami, v Turecku a Novom Zélande smútia za obeťami ničivých zemetrasení.

Najkrutejšie však vyčíňal ľudský faktor a to v podobe osamelých vlkov – v januári to bol americký ostrostrelec Jared Loughner, v júli nórsky pištoľník Anders Breivik a v rovnaký decembrový deň aj belgický vrhač granátov Nordine Amrani a florentský radikál a autor fantasy hororov Gianluca Casseri.

Bezpochyby najhorúcejšie však po celý rok bolo v severnej Afrike a na Blízkom východe, kde sa vzduch rozpálil vášňami Arabskej jar.

JANUÁR

Rok 2011 sa začal oficiálnou zmenou na čele rotujúceho predsedníctva Európskej únie. Opraty prevzalo Maďarsko a do svetla reflektorov sa dostal premiér Viktor Orbán.
Bez názvu
Foto: SITA
Výbuch na letisku Domodedovo
Foto: SITA/AP

Hneď prvý týždeň nového roka naznačil, akým smerom sa bude celý rok 2011 uberať.

Šokujúci útok na americkú kongresmanku Gabrielle Giffordsovú neprežilo šesť ľudí, ona sama však s priestrelom hlavy akoby zázrakom áno, aby po niekoľkých mesiacoch inšpirujúcim spôsobom opustila nemocnicu. Po vlastných.

V polovici mesiaca začala Arabská jar prinášať prvé ovocie – po vytrvalých protestoch sa rozhodol opustiť Tunisko prezident Zajn al-Ábidín bin Alí.

Ten, ako sa neskôr ukázalo, správne vyhodnotil situáciu. Tunisania mohli oslavovať víťazstvo svojej Jazmínovej revolúcie.

Paradoxne jej svoje sympatie vtedy vyjadril aj diktátor zo susednej Líbye Muammar Kaddáfi. „Sme s tuniským ľuďom,“ povedal koncom januára – ako veľmi to potom ľutoval, nevedno.

Aj záver januára sa niesol v znamení tragédie – výbuchu bômb na moskovskom letisku Domodedovo.

Úradoval samovražedný islamský radikál. Svoju zlosť si vybil na desiatkach ľuďoch, spomedzi ktorých realizáciu jeho samovražedných úmyslov neprežilo takmer 40 z nich.

Výbuch na letisku Domodedovo
Pondelňajší výbuch na moskovskom medzinárodnom letisku Domodedovo usmrtil 35 ľudí a ďalších 180 zranil. Moskva, 24. január 2011. Foto: SITA/AP

Výbuch na letisku Domodedovo
Pondelňajší výbuch na moskovskom medzinárodnom letisku Domodedovo usmrtil 35 ľudí a ďalších 180 zranil. Moskva, 24. január 2011. Foto: SITA/AP
Výbuch na letisku Domodedovo
Pondelňajší výbuch na moskovskom medzinárodnom letisku Domodedovo usmrtil 35 ľudí a ďalších 180 zranil. Moskva, 24. január 2011. Foto: SITA/AP
Výbuch na letisku Domodedovo
Pondelňajší výbuch na moskovskom medzinárodnom letisku Domodedovo usmrtil 35 ľudí a ďalších 180 zranil. Moskva, 24. január 2011. Foto: SITA/AP
Výbuch na letisku Domodedovo
Pondelňajší výbuch na moskovskom medzinárodnom letisku Domodedovo usmrtil 35 ľudí a ďalších 180 zranil. Moskva, 24. január 2011. Foto: SITA/AP

FEBRUÁR

Bez názvu
Foto: SITA

Príchod mesiaca február zastihol pri plnej sile egyptských demonštrantov, ktorí sa inšpirovali susedným Tuniskom.

Prezident Husní Mubarak však ich nadšenie nezdieľal a rovnako tak nedisponoval odhadom vážnosti situácie, aký mal jeho tuniský náprotivok.

Mubarak, ktorý bol 30 rokov pri moci, nedbal na výzvy medzinárodného spoločenstva a demonštrantov sa rozhodol umlčať guľkami. Nepomohlo.

Jedenásteho februára rezignoval, odišiel do svojho prímorského sídla v Šarm al-Šajch, kam si poňho o niekoľko týždňov prišla polícia pre závažné obvinenia z korupcie, sprenevery a nariadenia streľby do demonštrantov. Mubarak skončil vo väzbe, následne v nemocnici a potom pred súdom. Za jeho zákroky voči demonštrantom mu aktuálne hrozí trest smrti, verdiktu sa však pre svoj zdravotný stav možno ani nedočká.

Egyptský prezident Husní Mubarak odstúpil
Egyptská búrka nevôle zmietla Mubarakov režim. Egypt, 11. február 20011. Foto: SITA/AP

Egyptský prezident Husní Mubarak odstúpil
Egyptská búrka nevôle zmietla Mubarakov režim. Egypt, 11. február 20011. Foto: SITA/AP
Egyptský prezident Husní Mubarak odstúpil
Egyptská búrka nevôle zmietla Mubarakov režim. Egypt, 11. február 20011. Foto: SITA/AP
Egyptský prezident Husní Mubarak odstúpil
Egyptská búrka nevôle zmietla Mubarakov režim. Egypt, 11. február 20011. Foto: SITA/AP
Egyptský prezident Husní Mubarak odstúpil
Egyptská búrka nevôle zmietla Mubarakov režim. Egypt, 11. február 20011. Foto: SITA/AP

MAREC

Občianska vojna v Líbyi
Foto: SITA/AP

Zľava Tunisko, sprava Egypt – tak prečo nie my v Líbyi? Tak nejako si v marci riekli Líbyjčania a začali demonštrovať proti Kaddáfího režimu.

Z malých demonštrácii však vyrástlo ozbrojené povstanie, ktoré ale hlavné mesto zďaleka obchádzalo, na rozdiel od Káhiry a Tunisu.

Vodca chcel za každú cenu tento stav zachovať a nepokoje v mestách nariadil potlačiť.

Ich intenzita však vyrušila západné krajiny a tie sa obrátili na OSN s požiadavkou o bezletovú zónu.

Tá Bezpečnostnou radou OSN prešla a v druhej polovici marca sa začalo bombardovanie vybraných cieľov v africkej krajine, čo umožňovalo povstalcom mierny postup. Tripolis bol však ešte stále veľmi ďaleko.

Arabskú jar s líbyjskou príchuťou však na chvíľu vytlačilo z titulných stránok novín apokalyptické zemetrasenie v Japonsku. Otrasy z 11. marca stvorili mohutné vlny cunami. Zábery ich kolosálneho príchodu na pobrežie a zanechaná spúšť šokovali celý svet. Výsledkom bolo 20-tisíc mŕtvych, nezvestných a zranených.

Vážnym dôsledkom ničivých vĺn bolo poškodenie chladiacich systémov jadrovej elektrárne vo Fukušime. Z prehrievajúcich sa nukleárnych reaktorov začala unikať radiácia, čo si vyžiadalo evakuáciu desiatok tisíc ľudí. Situáciu v zariadení, ktoré čelilo najväčšej jadrovej nehode od Černobyľu, sa podarilo stabilizovať až koncom roka. Celkový dopad na životné prostredie je však neodhadnuteľný.

Občianska vojna v Líbyi
Bezpečnostná rada OSN schválila rezolúciu, ktorá umožňuje použitie "všetkých potrebných opatrení" na zastavenie ofenzívy proti líbyjským povstalcom a ochranu tamojších civilistov. Návrh dokumentu podporilo 10 členov, zatiaľ čo zvyšných päť sa zdržalo hlasovania. Medzi krajinami, ktoré sa rozhodli nehlasovať, boli aj dvaja stáli členovia s právom veta - Čína a Rusko. Schválená rezolúcia poskytuje základ pre vyhlásenie bezletovej zóny nad územím Líbye ako aj pre letecké zásahy proti silám tamojšieho vodcu Muammara Kaddáfího. Foto: SITA/AP

Občianska vojna v Líbyi
Bezpečnostná rada OSN schválila rezolúciu, ktorá umožňuje použitie "všetkých potrebných opatrení" na zastavenie ofenzívy proti líbyjským povstalcom a ochranu tamojších civilistov. Návrh dokumentu podporilo 10 členov, zatiaľ čo zvyšných päť sa zdržalo hlasovania. Medzi krajinami, ktoré sa rozhodli nehlasovať, boli aj dvaja stáli členovia s právom veta - Čína a Rusko. Schválená rezolúcia poskytuje základ pre vyhlásenie bezletovej zóny nad územím Líbye ako aj pre letecké zásahy proti silám tamojšieho vodcu Muammara Kaddáfího. Foto: SITA/AP
Občianska vojna v Líbyi
Bezpečnostná rada OSN schválila rezolúciu, ktorá umožňuje použitie "všetkých potrebných opatrení" na zastavenie ofenzívy proti líbyjským povstalcom a ochranu tamojších civilistov. Návrh dokumentu podporilo 10 členov, zatiaľ čo zvyšných päť sa zdržalo hlasovania. Medzi krajinami, ktoré sa rozhodli nehlasovať, boli aj dvaja stáli členovia s právom veta - Čína a Rusko. Schválená rezolúcia poskytuje základ pre vyhlásenie bezletovej zóny nad územím Líbye ako aj pre letecké zásahy proti silám tamojšieho vodcu Muammara Kaddáfího. Foto: SITA/AP
Občianska vojna v Líbyi
Bezpečnostná rada OSN schválila rezolúciu, ktorá umožňuje použitie "všetkých potrebných opatrení" na zastavenie ofenzívy proti líbyjským povstalcom a ochranu tamojších civilistov. Návrh dokumentu podporilo 10 členov, zatiaľ čo zvyšných päť sa zdržalo hlasovania. Medzi krajinami, ktoré sa rozhodli nehlasovať, boli aj dvaja stáli členovia s právom veta - Čína a Rusko. Schválená rezolúcia poskytuje základ pre vyhlásenie bezletovej zóny nad územím Líbye ako aj pre letecké zásahy proti silám tamojšieho vodcu Muammara Kaddáfího. Foto: SITA/AP
Občianska vojna v Líbyi
Bezpečnostná rada OSN schválila rezolúciu, ktorá umožňuje použitie "všetkých potrebných opatrení" na zastavenie ofenzívy proti líbyjským povstalcom a ochranu tamojších civilistov. Návrh dokumentu podporilo 10 členov, zatiaľ čo zvyšných päť sa zdržalo hlasovania. Medzi krajinami, ktoré sa rozhodli nehlasovať, boli aj dvaja stáli členovia s právom veta - Čína a Rusko. Schválená rezolúcia poskytuje základ pre vyhlásenie bezletovej zóny nad územím Líbye ako aj pre letecké zásahy proti silám tamojšieho vodcu Muammara Kaddáfího. Foto: SITA/AP

APRÍL

Apríl priniesol isté uvoľnenie. To svojimi „zlatými ručičkami“ a výrazom pokrového veľmajstra ponúkol Václav Klaus a jeho nepopierateľná vášeň k perám. Českému lídrovi neprekážali kamery ani prítomnosť vedľa sediaceho čilského prezidenta. Ekvilibristickým spôsobom a s finesou kúzelníka priamo počas tlačovky spôsobil zmiznutie vzácneho pera, pohľad na ktoré tak rozsvietilo Klausove oči. Video sa stalo hitom internetu po celom svete a jeho šikovné prsty neušli pozornosti ani zabávačom v USA.

Na Klausovo pero však dali rýchlo zabudnúť bombové útoky na metro v Minsku. Stáli za nimi dvaja útočníci, ktorí v centre mesta na Októbrovej zástávke zabili 15 ľudí a zranili desiatky ďalších. Lukašenkovej polícii však neunikli a zrejme ani výzvy medzinárodného spoločenstva ich neuchránia pred trestom smrti.

Výbuch v Minsku
Výbuch v metre v bieloruskom hlavnom meste Minsk si v apríli vyžiadal 15 mŕtvych a desiatky zranených. Bomba vybuchla na zastávke, ktorá sa nachádzala hneď pri sídle bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka a taktiež budovy bieloruskej Rady bezpečnosti. Foto: SITA/AP

Výbuch v Minsku
Výbuch v metre v bieloruskom hlavnom meste Minsk si v apríli vyžiadal 15 mŕtvych a desiatky zranených. Bomba vybuchla na zastávke, ktorá sa nachádzala hneď pri sídle bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka a taktiež budovy bieloruskej Rady bezpečnosti. Foto: SITA/AP
Výbuch v Minsku
Výbuch v metre v bieloruskom hlavnom meste Minsk si v apríli vyžiadal 15 mŕtvych a desiatky zranených. Bomba vybuchla na zastávke, ktorá sa nachádzala hneď pri sídle bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka a taktiež budovy bieloruskej Rady bezpečnosti. Foto: SITA/AP
Výbuch v Minsku
Výbuch v metre v bieloruskom hlavnom meste Minsk si v apríli vyžiadal 15 mŕtvych a desiatky zranených. Bomba vybuchla na zastávke, ktorá sa nachádzala hneď pri sídle bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka a taktiež budovy bieloruskej Rady bezpečnosti. Foto: SITA/AP
Výbuch v Minsku
Výbuch v metre v bieloruskom hlavnom meste Minsk si v apríli vyžiadal 15 mŕtvych a desiatky zranených. Bomba vybuchla na zastávke, ktorá sa nachádzala hneď pri sídle bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka a taktiež budovy bieloruskej Rady bezpečnosti. Foto: SITA/AP

Tú sa na záver štvrtého mesiaca roka 2011 pokúsila vylepšiť nablýskaná a honosná svadobná slávnosť v Londýne, kde sa manželmi stali princ William a jeho šarmantná priateľka Kate Middleton. Galapredstavenie pod záštitou britskej kráľovskej rodiny si podľa odhadov nenechali ujsť dve miliardy ľudí.

MÁJ

Bez názvu
Foto: SITA

Všetkých však späť do reality vrátil prvomájový oznam prezidenta USA.

Prvý deň mesiaca lásky oficiálne informoval o zabití Usámu bin Ládina, človeka, ktorý podľa Washingtonu stál za útokmi z 11. septembra.

Zásah špeciálnych amerických jednotiek v Pakistane vyvolal mnoho otáznikov, od priebehu, cez údajne tradičné moslimské hodenie mŕtveho tela do mora až po nezverejnenú fotografiu usmrtenej ikony svetového terorizmu.

Bin Ládin žil v luxusnej trojposchodovej vile. Pri útoku, ktorý trval asi 40 minút, zomreli štyria ďalší ľudia – dospelý syn Usámu bin Ládina, ďalej dvaja ďalší muži, ktorí fungovali ako Usámovi poslovia, a žena, ktorú jeden z nich použil ako živý štít.

Smrť Usámu bin Ládina
Americké jednotky zabili 1. mája 2011 najnebezpečnejšieho teroristu Usámu bin Ládina pri prestrelke v Abbottabáde, vzdialenom asi sto kilometrov na sever od Islamabadu. Obama v televíznom vystúpení informoval, že informácie o možnom pobyte bin Ládina v centrálnej časti Pakistanu mu americké spravodajské služby odovzdali v auguste minulého roka. Operáciu "Chytenie bin Ládina" schválil minulý týždeň. Správa rýchlo obletela celý svet. Afganistan, 2. máj 2011. Foto: SITA/AP

Smrť Usámu bin Ládina
Americké jednotky zabili 1. mája 2011 najnebezpečnejšieho teroristu Usámu bin Ládina pri prestrelke v Abbottabáde, vzdialenom asi sto kilometrov na sever od Islamabadu. Obama v televíznom vystúpení informoval, že informácie o možnom pobyte bin Ládina v centrálnej časti Pakistanu mu americké spravodajské služby odovzdali v auguste minulého roka. Operáciu "Chytenie bin Ládina" schválil minulý týždeň. Správa rýchlo obletela celý svet. Afganistan, 2. máj 2011. Foto: SITA/AP
Smrť Usámu bin Ládina
Americké jednotky zabili 1. mája 2011 najnebezpečnejšieho teroristu Usámu bin Ládina pri prestrelke v Abbottabáde, vzdialenom asi sto kilometrov na sever od Islamabadu. Obama v televíznom vystúpení informoval, že informácie o možnom pobyte bin Ládina v centrálnej časti Pakistanu mu americké spravodajské služby odovzdali v auguste minulého roka. Operáciu "Chytenie bin Ládina" schválil minulý týždeň. Správa rýchlo obletela celý svet. Afganistan, 2. máj 2011. Foto: SITA/AP
Smrť Usámu bin Ládina
Američania oslavovali smrť Usámu bin Ládina. USA, 2. máj 2011. Foto: SITA/AP
Smrť Usámu bin Ládina
Američania oslavovali smrť Usámu bin Ládina. USA, 2. máj 2011. Foto: SITA/AP

Pozornosť od bin Ládina na seba však v polovici mája
Dominique Strauss Kahn
Foto: SITA/AP

Foto: SITA/AP

Francúzovi nezostalo nič iné ako sa 16. mája vzdať svojej stoličky šéfa Medzinárodného menového fondu.

Strauss-Kahn však od začiatku tvrdil, že ide o politický atentát na jeho osobu a vraj vedel, aj kto za ním stál.

Sarkozy údajne mal bystro pochopiť, akú veľkú hrozbu pre jeho prezidentské ambície popularita šéfa MMF predstavuje.

Nedôveryhodnosť obete a protichodné informácie spôsobili, že všetky obvinenia voči Francúzovi nakoniec stiahli a Strauss-Kahn sa vrátil do vlasti. V septembri oznámil očakávané – kandidovať v aprílových prezidentských voľbách nebude.

JÚN

V polovici júna sa veľkého úspechu dočkal aj slovenský šport. To, čo neprinieslo hokejovým fanúšikom ľadové zápolenie v Bratislave, napravil Zdeno Chára. O prekročenie športového rozmeru udalosti sa však postarali násilné nepokoje v centre finálového súpera jeho Bostonu. Vancouver, považovaný za jedno z najlepších miest pre život na celej planéte, sa zmenil na Bagdad.
Pusina
Foto: australian.com

Nepokoje sa začali krátko pred skončením rozhodujúceho siedmeho zápasu, kedy bolo jasné, že domáci hokejisti to nezvládnu a slávny pohár si odnesú bostonské medvede.

Bilancia výtržností bola šokujúca – 140 zranených a takmer rovnaký počet zatknutých osôb.

Na pozadí násilností však do popredia mediálneho sveta vystúpili dvaja mladí ľudia.

Fotografia, ktorá obletela svet, zachytávala romantický moment bozkávajúcej sa dvojice priamo na dlažbe ulice, pričom všade okolo nich zúri násilie.

Jún však bol iba v polovici a kým hlavný žalobca Medzinárodného trestného súdu vydával zatykač na Kaddáfího a jeho synov za zločiny proti ľudskosti, uzatváral sa kruh okolo 16 rokov unikajúceho bosnianskosrbského generála Ratka Mladiča.

Toho zadržali 26. mája v srbskej dedinke Lazarevo, pod falošným menom Milorad Komadič.

Mladič špeciálnej zásahovej jednotke pri zatýkaní odpor nekládol, identifikoval sa pravým menom a iba stroho skonštatoval – „Našli ste, koho ste hľadali.“ A už o niekoľko desiatok hodín sa viezol vrtuľníkom do holandského Haagu. Ako prebiehalo zvítanie s Radovanom Karadžičom, bývalým bosnianskosrbským prezidentom, tiež známym pod menom Dragan Dabič, známe nie je. Oboch však čakalo ešte jedno júlové prekvapenie.

JÚL

Hadžič
Foto: SITA/AP
Niko Alm
Foto: http://www.telegraph.co.uk
V nórskej metropole vybuchla bomba
Foto: nrk.no

Pokojný priebeh letných dní hneď zo začiatku narušili dve udalosti. Prvým bolo zadržanie vojnového zločinca Gorana Hadžiča, ktorého rovnako promptne ako jeho kolegu Mladiča poslali srbské úrady do Haagu.

Hadžiča, ktorého údajne prezradila snaha o predaj dávno ukradnutého vzácneho obrazu, bol posledným z viac ako 160 hľadaných osôb, na ktoré vydali zatykač pre spáchanie vojnových zločinov na Balkánskom polostrove.

Druhým bolo prevalenie kauzy dnes už neexistujúceho britského týždenníka News of the World patriaceho pod mediálne impérium Ruperta Murdocha. Stačilo niekoľko dní a renomovaný týždenník prestal vychádzať po 170 rokoch od svojho založenia.

V júli svet aspoň na chvíľku pobavil istý Rakúšan. Niko Alm vyhral svoj boj s úradmi, ktorým nahovoril, že sitko na jeho hlave je symbolom jeho cirkvi a preto má nárok sa s ním odfotiť na svoj vodičský preukaz.

Chcel tak vyjadriť svoj protest proti tureckým moslimkám, ktoré sa fotia aj so svojim šatkami na hlave. Cirkev lietajúcej špagetovej príšery – tak znie názov Almovej cirkvi.

Následne však svet zostal v šoku z udalosti v Nórsku, keď 22. júla vybuchla bomba v centre pri vládnej budove v Osle, nikto netušil, čo bude nasledovať. Fanatický terorista Anders Breivik zmenil pokojný letný deň na horor.

Pravicový radikál sa prezliekol za policajta a s presvedčením o naliehavej hrozbe zo strany imigrantov sa z centra mesta vybral na ostrov Utoya, kde sa konalo mládežnícke zhromaždenie vládnej Strany práce.

Tam začal nezmyselne vraždiť deti i dospelých. Breivik následne priznal, že jeho cieľom boli politici, no tých nestihol. Tak si do uší naplno pustil hymnu z Pána prsteňov a začal strieľať všetkých naokolo.

Výsledná štatistika jeho konania – desiatky mŕtvych a stovky zranených. Jeho meno sa na dlhé týždne stalo tým najskloňovanejším na svete. To, po čom túžil, sa mu však nesplnilo. Vytúženého procesu a možnosti povedať svetu svoje posolstvo sa totiž s najväčšou pravdepodobnosťou nedočká – psychiatri ho v novembri uznali za nesvojprávneho a hrozí mu tak strávenie zvyšku života v psychiatrickej liečebni. Takýto krutý trest si zrejme ani sám Breivik nepripúšťal.

V nórskej metropole vybuchla bomba
Po výbuchu v centre nórskeho hlavného mesta Oslo, pri ktorom zomrelo 7 ľudí, a následnej streľbe na mládežníkov na ostrove Utöya, kde zomrelo najmenej 84 osôb, je bilancia teroristických útokov tragická. Polícia zatkla 32-ročného strelca Andersa Behringa Breivika podozrivého z vykonania oboch útokov. zatknutý bol označený ako ultrapravicový "kresťanský fundamentalista". Foto: SITA/AP

V nórskej metropole vybuchla bomba
Po výbuchu v centre nórskeho hlavného mesta Oslo, pri ktorom zomrelo 7 ľudí, a následnej streľbe na mládežníkov na ostrove Utöya, kde zomrelo najmenej 84 osôb, je bilancia teroristických útokov tragická. Polícia zatkla 32-ročného strelca Andersa Behringa Breivika podozrivého z vykonania oboch útokov. zatknutý bol označený ako ultrapravicový "kresťanský fundamentalista". Foto: SITA/AP
V nórskej metropole vybuchla bomba
Po výbuchu v centre nórskeho hlavného mesta Oslo, pri ktorom zomrelo 7 ľudí, a následnej streľbe na mládežníkov na ostrove Utöya, kde zomrelo najmenej 84 osôb, je bilancia teroristických útokov tragická. Polícia zatkla 32-ročného strelca Andersa Behringa Breivika podozrivého z vykonania oboch útokov. zatknutý bol označený ako ultrapravicový "kresťanský fundamentalista". Foto: SITA/AP
V nórskej metropole vybuchla bomba
Po výbuchu v centre nórskeho hlavného mesta Oslo, pri ktorom zomrelo 7 ľudí, a následnej streľbe na mládežníkov na ostrove Utöya, kde zomrelo najmenej 84 osôb, je bilancia teroristických útokov tragická. Polícia zatkla 32-ročného strelca Andersa Behringa Breivika podozrivého z vykonania oboch útokov. zatknutý bol označený ako ultrapravicový "kresťanský fundamentalista". Foto: SITA/AP
V nórskej metropole vybuchla bomba
Po výbuchu v centre nórskeho hlavného mesta Oslo, pri ktorom zomrelo 7 ľudí, a následnej streľbe na mládežníkov na ostrove Utöya, kde zomrelo najmenej 84 osôb, je bilancia teroristických útokov tragická. Polícia zatkla 32-ročného strelca Andersa Behringa Breivika podozrivého z vykonania oboch útokov. zatknutý bol označený ako ultrapravicový "kresťanský fundamentalista". Foto: SITA/AP

AUGUST

LONDYN
Foto: SITA/AP

Začiatkom augusta prehlušili tok informácií o pozadí Breivikovej masakry nepokoje v Londýne.

Tie trvali päť dní, teda nocí, a vyžiadali si okrem veľkých materiálnych škôd aj smrť piatich ľudí.

Násilníkov odradilo až nasadenie viac ako 20-ich tisícov mužov zákona do ulíc anglických miest, čo sa ukázalo ako efektívne.

Nepokoje ustali a polícia si mohla začať priamo do domov chodiť po výtržníkov. Tých totiž zachytili v Británii rozšírené priemyselné kamery. Niektorí účastníci navyše úradom pomáhali sami, keď sa fotili so svojim lupom a svoje úspechy si netakticky dávali na sociálne siete.

Nepokoje v uliciach Londýna
Nepokoje sa začali, keď sa asi 300 rozhnevaných obyvateľov Londýna zhromaždilo pred sídlom tottenhamskej polície na protest proti smrti 29-ročného Marka Duggana, ktorého počas akcie zastrelili muži zákona. Podľa niektorých médií tak urobili po tom, ako na nich mladík tmavej pleti sám vystrelil. Britská polícia za tri dni nepokojov zatkla už celkovo 334 výtržníkov, zranenia utrpelo najmenej 35 príslušníkov poriadkových síl a voči 69 osobám boli vznesené obvinenia. V Tottenhame došlo k podobným násilnostiam naposledy v roku 1985. Foto: SITA/AP

Nepokoje v uliciach Londýna
Nepokoje sa začali, keď sa asi 300 rozhnevaných obyvateľov Londýna zhromaždilo pred sídlom tottenhamskej polície na protest proti smrti 29-ročného Marka Duggana, ktorého počas akcie zastrelili muži zákona. Podľa niektorých médií tak urobili po tom, ako na nich mladík tmavej pleti sám vystrelil. Britská polícia za tri dni nepokojov zatkla už celkovo 334 výtržníkov, zranenia utrpelo najmenej 35 príslušníkov poriadkových síl a voči 69 osobám boli vznesené obvinenia. V Tottenhame došlo k podobným násilnostiam naposledy v roku 1985. Foto: SITA/AP
Nepokoje v uliciach Londýna
Nepokoje sa začali, keď sa asi 300 rozhnevaných obyvateľov Londýna zhromaždilo pred sídlom tottenhamskej polície na protest proti smrti 29-ročného Marka Duggana, ktorého počas akcie zastrelili muži zákona. Podľa niektorých médií tak urobili po tom, ako na nich mladík tmavej pleti sám vystrelil. Britská polícia za tri dni nepokojov zatkla už celkovo 334 výtržníkov, zranenia utrpelo najmenej 35 príslušníkov poriadkových síl a voči 69 osobám boli vznesené obvinenia. V Tottenhame došlo k podobným násilnostiam naposledy v roku 1985. Foto: SITA/AP
Nepokoje v uliciach Londýna
Nepokoje sa začali, keď sa asi 300 rozhnevaných obyvateľov Londýna zhromaždilo pred sídlom tottenhamskej polície na protest proti smrti 29-ročného Marka Duggana, ktorého počas akcie zastrelili muži zákona. Podľa niektorých médií tak urobili po tom, ako na nich mladík tmavej pleti sám vystrelil. Britská polícia za tri dni nepokojov zatkla už celkovo 334 výtržníkov, zranenia utrpelo najmenej 35 príslušníkov poriadkových síl a voči 69 osobám boli vznesené obvinenia. V Tottenhame došlo k podobným násilnostiam naposledy v roku 1985. Foto: SITA/AP
Nepokoje v uliciach Londýna
Nepokoje sa začali, keď sa asi 300 rozhnevaných obyvateľov Londýna zhromaždilo pred sídlom tottenhamskej polície na protest proti smrti 29-ročného Marka Duggana, ktorého počas akcie zastrelili muži zákona. Podľa niektorých médií tak urobili po tom, ako na nich mladík tmavej pleti sám vystrelil. Britská polícia za tri dni nepokojov zatkla už celkovo 334 výtržníkov, zranenia utrpelo najmenej 35 príslušníkov poriadkových síl a voči 69 osobám boli vznesené obvinenia. V Tottenhame došlo k podobným násilnostiam naposledy v roku 1985. Foto: SITA/AP

https://www.youtube.com/watch?v=6Gex_ya4-Oo

SEPTEMBER

Demitra
Foto: SITA/Tomáš Somr
Ground zero
Foto: SITA/AP

Začiatok septembra sa niesol v očakávaní príprav ceremónii pri príležitosti 10. výročia útokov z 11. septembra na New York a Pentagon. Všetko však bolo inak.

V Rusku padlo lietadlo s hokejistami, znela prvá správa. Keď prišla tá druhá o tom, že hokejistami boli tí z tímu Lokomotív Jaroslavľ, za ktorý hral aj Pavol Demitra, na okamih zamrzlo celé Slovensko. Tím na svoj prvý zápas nového ročníka druhej najlepšej hokejovej ligy sveta proti Minsku nikdy nenastúpil.

Okrem palubného inžiniera neprežil zrútenie stroja Jak-42 krátko po štarte nikto zo 45 ľudí na palube vrátane kapitána slovenských hokejistov na májových majstrovstvách sveta v Bratislave.

Hokejové krajiny sveta sa ponorili do veľkého smútku.

Prevrátená časť stroja s kolesami trčiacimi z riečky Tunošna pri jarosľavskom letisku a zúfalý boj o život Alexandra Galimova, ktorý z horiaceho vraku vyšiel po vlastných, navždy zostanú v pamäti milovníkov hokeja.

Štyri dni po ruskej katastrofe si USA a s nimi aj celý svet pripomenuli udalosti spred desiatich rokov. Pomerne mdlú ceremóniu v New Yorku a Washingtone nepoznačili žiadne výnimočné udalosti a pripomenutie pamiatky obetí prebehlo bez problémov.

OKTÓBER

Steve Jobs
Foto: SITA, AP Foto: SITA, AP
Telo diktátora vystavili v mäsiarstve
Foto: SITA/AP Photo/David Sperry

Hneď začiatkom októbra svet zastihla správa o úmrtí Stevea Jobsa, spoluzakladateľa spoločnosti Apple, z ktorého ho ešte v 80. rokoch vyhodili, aby sa neskôr vrátil do jeho vedenia. Jeden z najbohatších Američanov a počítačový guru naposledy vydýchol piateho októbra.

V prvom týždni desiateho mesiaca roka tradične udelili Nobelovú cenu mieru. O s ocenením spojenú finančnú odmenu v hodnote milióna eur sa podelili prekvapujúco tri ženy.

O takmer dva týždne prišlo nečakané – po prevzatí kontroly nad Tripolisom, kde najhľadanejšiu osobu nenašli, sa povstalci za podpory spojencov dostali až do Syrty, rodného mesta vodcu.

Svet 20. októbra šokovala správa o smrti líbyjského diktátora. Kaddáfíí je mŕtvy – hlásili všetky médiá. Presné okolnosti smrti takmer polstoročie vládnuceho vodcu však poznal málokto.

Dramatický október uzavrelo prijatie Palestíny za člena Organizácie OSN pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO). Pobúrenie USA a Izraela nedalo na seba dlho čakať a obe krajiny okamžite pozastavili príspevky do rozpočtu kultúrnej organizácie.

NOVEMBER

Papandreou sa hral v Nemecku s kačičkou
Foto: SITA/AP Photo/dapd/Markus Hibbeler
Berlusconi
Foto: Ilustračné foto SITA, AP

November priniesol turbulentné udalosti na európskej politickej scéne.

Dlhová kríza totiž nabrala obrovské rozmery a trhy sa k južne položeným krajinám starého kontinentu začali stavať výrazne nedôverčivo.

Grécko síce dostalo na summite EÚ úľavu v podobe odpísania 50 percent svojho dlhu, no premiér Georgiós Papandréou vyhlásil, že najprv potrebuje počuť názor ľudu na nové úsporné opatreniam s tým spojené.

Európski lídri sa nestíhali čudovať Papandréouvým výmyslom. A o týždeň už premiérom de facto nebol.

Obdobná situácia sa zopakovala u gréckeho stredomorského suseda na Apeninskom polostrove. Dovtedy neohrozený a zbožňovaný Silvio Berlusconi musel pod tlakom okolností rezignovať, pre trhy bol totiž jeho bohémsky život a odpor k reformám predsa len priveľmi okatý.

V novembri sa revolučná zmena konala aj v Tunisku, prvej krajine, ktorú ovlažili vetry Arabskej jari. V severoafrickej krajina totiž konali prvé slobodné voľby.

DECEMBER

Vladimir putin
Foto: SITA/AP
Vaclav havel
Foto: SITA/AP
Severná Kórea sa lúči s diktátorom
Foto: SITA/AP Photo/KRT via APTN

Žiadané uvoľnenie po turbulentnom roku však nepriniesli ani posledné štyri týždňa roka, ktoré nadviazali na predchádzajúcich 11 udalosťami nabitých mesiacov.

Všetko sa to začalo ruskými parlamentnými voľbami. Tie poznačili vážne podozrenia z podvodov.

Nasledovali demonštrácie vo viacerých mestách rozľahlej krajiny, tie najväčšie v Moskve.

Ľudia údajne už majú dosť Putina a žiadajú jeho odchod a vypísanie nových volieb. S najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou sa nestane ani jedno z toho.

Na Mikuláša zase Belgičania oslavovali sformovanie novej vlády, ktorá pre istotu aj hneď zložila prísahu. Flámsko-valónske duo každopádne stanovilo svetový rekord v bezvládí na veľmi slušnú úroveň – 541 dní.

Nový belgický premiér Ellio Di Rupo sa na druhý deň po nástupe do úradu mohol presunúť cez mesto z úradu vlády do sídla Európskej rady a predstaviť sa zlietajúcim sa lídrom členských krajín EÚ. Konal sa totiž další summit EÚ, ktorý mal odvrátiť hrozbu rozpadu eurozóny.

Aj keď k podpísaniu žiadneho prelomového dokumentu neprišlo, niečo zásadné sa predsa len stalo. Na povrch vystreklo britské pohŕdanie uniou a jej snahou o centralizáciu.

Premiér Cameron pod tlakom domácich konzervatívcov konal rázne, ako sľúbil, a vetoval zmeny v Lisabonskej zmluve. Najhoršie to znášal francúzsky prezident Sarkozy, ktorý údajne pri odchode Cameronovi ani ruku nepodal a označil ho za „tvrdohlavé decko“. A oheň na francúzsko-britskej streche dostal potrebný kyslík.

V nedeľu 18. decembra prišla z Česka nečakaná správa. Zomrel Václav Havel. Jeho život a boj proti komunizmu dotiahol do Prahy na jeho štátny pohreb desiatky svetových lídrov a vianočná atmosféra sa zmenila na smútočnú. Na poslednú cestu ho vyprevádzali tisícky ľudí potleskom a štrnganím kľúčov, legendárnym zvukovým symbolom Nežnej revolúcie, ktorej bol tvárou.

Deň po jeho skone uzrela svetlo sveta správa o úmrtí severokórejského lídra Kima Čong-ila. Podľa oficiálnych správ komunistickej krajiny zomrel v sobotu vo veku 69 rokov na infarkt v dôsledku vyčerpania. Stať sa tak malo v jeho vlaku, keď sa vracal z inšpekčnej cesty po krajine. Juhokórejská tajná služba však s touto verziou nesúhlasí.

Pohreb Václava Havla
Britský premiér David Cameron počas pohrebu Václava Havla. Foto: SITA/AP

Pohreb Václava Havla
Zľava: Bývalý britský minister John Major a súčasný predseda britskej vlády David Cameron prichádzajú na pohreb Václava Havla. Foto: SITA/AP
Pohreb Václava Havla
Nemecký prezident Christian Wulff prichádza na pohreb Václava Havla. Foto: SITA/AP
Pohreb Václava Havla
Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy prichádza na pohreb Václava Havla. Foto: SITA/AP
Pohreb Václava Havla
Zľava: Americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová, exprezident USA Bill Clinton prichádzajú na pohreb Václava Havla. Foto: SITA/AP

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Anders BreivikBin LádinGeórgios PapandréouHusní MubarakMuammar KaddáfíPavol DemitraPrinc WilliamSilvio BerlusconiVáclav HavelZdeno Chára