Rómovia sú stále slabinou ľudských práv na Slovensku

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Romovia
Foto: SITA/Rastislav Ovšonka

BRATISLAVA 23. mája (WEBNOVINY) – Za najzávažnejší nedostatok v ochrane ľudských práv na Slovensku označila medzinárodná organizácia Amnesty International opäť diskrimináciu Rómov.

Už dlhodobo majú Rómovia podľa predstaviteľov Amnesty International v tejto krajine, ale aj v zahraničí, zhoršený prístup najmä k vzdelaniu, bývaniu a zdravotnej starostlivosti.

Uvádza sa tak aj vo výročnej správe o stave ľudských práv v roku 2012, ktorú vo štvrtok organizácia zverejňuje na celom svete.

Napriek inštitucionálnym zmenám v najvyšších politických kruhoch nemôžeme hovoriť o pozitívnom posune v riešení ich problémov, vyhlásili predstavitelia Amnesty International Slovensko.

Ich kritike sa nevyhlo ani ministerstvo školstva, ktoré má podľa nich prijímať opatrenia odstraňujúce segregáciu v našom školstve.

Pozitívne posuny

Slovenské Amnesty sa dlhší čas venuje situácii na Základnej škole Francisciho v Levoči, kde segregované triedy vznikli na nátlak nerómskych rodičov v septembri 2011. Po opakovanej komunikácii s riaditeľom školy, zástupcami mesta a prácou s rodičmi detí z oddelených tried sa podarilo niekoľkých malých Rómov dostať do tried zmiešaných.

Romovia
Foto: SITA/Diana Černáková

Naďalej však na škole existujú aj tie oddelené, čo v máji identifikoval aj Výbor OSN pre ekonomické, sociálne a kultúrne práva.

Minulý rok síce priniesol niekoľko pozitívnych posunov, stále však nemožno podľa Amnesty International hovoriť o uspokojivom stave.

Hovorkyňa Amnesty International a koordinátorka pre medzinárodné otázky Jana Vargovčíková povedala, že štátne orgány vo veci nekonajú a to aj napriek rozsudku prešovského krajského súdu, ktorý v prípade Šarišských Michalian prvýkrát zadefinoval, čo to segregácia je.

Podľa rozhodnutia súdu porušila škola svojim prístupom k rómskym žiakom antidiskriminačný zákon. Štátu tak súd podľa Vargovčíkovej poskytol nástroj, na základe ktorého môže ministerstvo a úrady identifikovať ďalšie situácie segregácie. „Ministerstvo školstva v uplynulom roku ostalo pasívne, nepodniklo žiadne konkrétne kroky pre odstránenie segregácie na slovenských školách a nepredstavilo žiadnu strategickú víziu toho, ako slovenské školy učiniť inkluzívnymi,“ vyhlásila hovorkyňa ľudskoprávnej organizácie.

Zákaz diskriminácie a segregácie

Ministerstvo školstva
Foto: SITA/Jozef Jakubčo

Ministerstvo kritiku Amnesty International odmieta.

Ako agentúre SITA napísal v stanovisku hovorca Michal Kaliňák, rezort svoj postoj k segregácii jednoznačne vyjadril v predpise o pedagogicko-organizačných pokynoch na tento školský rok.

V časti Národnostné menšiny, sociálne znevýhodnené prostredia, cudzinci, diskriminácia sa píše o zákaze všetkých foriem diskriminácie a segregácie.

Podľa predpisu majú školy odstraňovať nežiaduce javy, akými sú priestorové, organizačné, fyzické a symbolické vylúčenie alebo oddelenie rómskych žiakov v dôsledku ich etnickej príslušnosti, ktorá je často kombinovaná so sociálnym znevýhodnením.

V predpise sa tiež píše, že pedagógovia majú „dôsledne riešiť problémy detí a žiakov pochádzajúcich z marginalizovaných skupín, ktoré komplikujú proces ich prijímania do bežných škôl a školských zariadení, zaraďovania do bežných tried a následný výchovno-vzdelávací proces.“

Amnesty sa možno obráti na súd

Kladivko
Foto: SITA/AP

Rezort školstva sa tiež háji výzvou na rozvojový projekt Podpora vytvárania pozitívnej sociálnej klímy a motivácie v multikultúrnych triedach základných škôl.

Podporu získalo 23 projektov v sume viac ako 60-tisíc eur. Podobný projekt vyhlásilo ministerstvo aj v tomto roku.

Vďaka operačnému programu Vzdelávanie sa do ďalšieho projektu zapojilo dvesto základných škôl, v ktorých sa vytvorilo štyristo pracovných miest pre pedagogických asistentov, píše Kaliňák.

Súdnou cestou sa Amnesty International zatiaľ vydať nechce. Ak sa situácia v Levoči nezlepší, prípadne zhorší, určite podanie na súd v budúcnosti nevylučuje.

Dôvodom je, že tento proces je zdĺhavý a pomalý. Stačí sa pozrieť do Českej republiky, vysvetľuje Vargovčíková. Až päť rokov od rozhodnutia európskeho súdu D. H. a ostatní proti ČR, ktoré je historicky prvé v tejto veci, naň začala česká vláda ako-tak reagovať, dodáva.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Michal Kaliňák
Firmy a inštitúcie Amnesty International