Rúbanie v piešťanskom parku je vraj v poriadku

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Remo_ciccuto

BRATISLAVA 20. novembra (WEBNOVINY) – Sedem dospelých stromov vyrúbali pre dostavbu hotela Park Avenue v piešťanskom Sade Andreja Kmeťa, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Aj keď existuje na výrub platné stavebné povolenie aj rozhodnutie o povolení výrubu, jeden z aktivistov proti zástavbe parku Tomáš Šatura si myslí, že stromy vyťali v rozpore so zákonom. Podľa platnej vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR k zákonu o ochrane prírody a krajiny je výrub stromov možný len mimo vegetačného obdobia a za primeranú náhradnú výsadbu. Od marca do októbra možno teda stromy iba orezávať, od októbra ich možno aj vyrúbať. Stromy v Mestskom parku vyrúbali 5. októbra. Šatura spochybnil tiež výšku hodnoty náhradnej výsadby vyplývajúcej stavebníkovi zo zákona, ktorú stanovilo mesto a obvodný úrad životného prostredia. Ako poznamenal ďalej pre agentúru SITA, spomínané povoľovacie orgány tiež neurčili stavebníkovi náhradné plochy, ktoré by mal zrekultivovať. „Postupovalo sa podľa vyhlášky a ocenenia v nej. Treba konkrétne povedať, kde je to zle ocenené,“ odkázal aktivistom primátor Piešťan Remo Cicutto.

„Mesto Piešťany – niektorí poslanci a úradníci Mestského úradu – preukázateľne celý čas podporovali dostavbu hotela tým, že neoprávnene predali stojacu časť vily a okolité pozemky investorovi bez uplatnenia predkupného práva štátu, aj keď ide o národnú kultúrnu pamiatku,“ tvrdí Šatura. „Nech to pán Šatura preukáže. My sme ju nikdy nevlastnili, to je lož,“ oponoval primátor, ktorý dodal, že nie je možné uplatniť predkupné právo štátu, ak vilu nevlastnili a nejde o národnú kultúrnu pamiatku. Podľa Cicutta totiž nie je úplne definované, čo je to mestský park z titulu ochrany na pamiatkovom úrade v Trnave, nie je jednoznačný výklad. Ako tvrdí, v celku sa na park pozerajú ako na národnú kultúrnu pamiatku, z legislatívnej stránky to nie je jednoznačné. Proces definovania parku už prebieha tri roky, dodal. Vilu vlastnili reštituenti.

Stavebný úrad mesta Piešťany vydal územné rozhodnutie stavby 16. septembra 2004 po tom, ako dostal súhlas Krajského pamiatkového úradu Trnava. Podklady stavby spracovala aj Geodetická kancelária Cicutto-Chrvala so sídlom v Piešťanoch. Ako tvrdí Cicutto, v tom čase bol jej 50-percentným spoluvlastníkom. Teraz už je jej stopercentným vlastníkom, firma je ale podľa neho „mŕtva“. Územné konanie podľa aktivistov malo viaceré podstatné i formálne nedostatky, rovnako boli chyby aj v územnom rozhodnutí, ktoré bolo nakoniec 31. januára 2005 zrušené.

Nové územné rozhodnutie vydali 6. marca 2006, po zamietnutí odvolania nadobudlo v máji právoplatnosť. Stavebné konanie sa začalo 19. júla 2006, viackrát bolo prerušené. Stavebné povolenie na dostavbu vydal stavebný úrad 4. júla 2007 napriek viacerým námietkam. Povolenie je právoplatné od 25. júla 2007. Šatura upozornil, že stavebný úrad 3. júna tohto roku predĺžil jeho platnosť napriek tomu, že jedno rozhodnutie obvodného úradu životného prostredia Piešťany o výrube medzitým stratilo právoplatnosť. Podľa Cicutta však problém nenastal, pretože výrub stromov bol podmienený platnosťou stavebného povolenia a jeho platnosť sám predĺžil. „Všetky naše rozhodnutia krajský stavebný úrad odobril,“ bráni sa Cicutto.

Sad Andreja Kmeťa v Piešťanoch je národnou kultúrnou pamiatkou, za kultúrnu pamiatku ho vyhlásili 17. septembra 1963. Dnešný Mestský park v Piešťanoch založil majiteľ Piešťan a kúpeľov Jozef Erdödy ako Kúpeľný park. Erdödy ako prvý začal aj s výsadbou a parkovými úpravami parku, ktorý dal vysadiť vo francúzskom štýle. Medzi svetovými vojnami sa od budovy Kúpeľnej dvorany až k evanjelickému kostolu v parku naplánovala stavba menších súkromných domov s malými záhradkami. Jedinou stavbou však bola časť vily patriacej doktorovi Švorcovi, aj pri nej však nerešpektovali stanovené kritériá, vyhlásil riaditeľ Balneologického múzea v Piešťanoch Vladimír Krupa. V tom čase mal Kúpeľný park tvoriť ďalšiu časť Piešťan. Išlo o zástavbu zakomponovanú do parkových plôch a záhrad. Súčasťou záhradného mesta malo byť aj múzeum, divadlo, pomník generála Milana Rastislava Štefánika, ako aj lanovkové spojenie s Kúpeľným ostrovom a výstavba nového železobetónového mosta z Kúpeľného ostrova cez obtokové rameno Váhu na Banku. V rokoch 1920 až 1925 sa plánovala výstavba pozdĺž celej Beethovenovej ulice.

„Od medzivojnového obdobia sa názory na ochranu prírody zmenili a preto nemožno zámery z 20. rokov 20. storočia mechanicky aplikovať na súčasnosť. Preto, čo sa týka súčasnej výstavby vedľa tzv. Švorcovej vily – dnes Hotel Park Avenue, táto predstavuje zásah do plochy kultúrnej pamiatky – parku, ktorý bol založený pred 200 rokmi. Predstavuje to určitý precedens, ktorý môže byť nebezpečný. Myslíme si, že pri povolení tejto výstavby urobil veľkú chybu predovšetkým Krajský pamiatkový úrad v Trnave, ktorý niečo takéto dopustil a schválil,“ vyhlásil Krupa. Podľa Šaturu mesto PiIešťany po roku 2002 na čele s primátorom Cicuttom robili cielené kroky smerujúce k zástavbe nielen tejto časti parku, pričom porušili viacero predpisov a zákonov. „Dostavba objektu bývalej detskej nemocnice bola z hľadiska Pamiatkového úradu Bratislava – Regionálneho strediska v Trnave akceptovaná z pamiatkového hľadiska z toho dôvodu, že stojaca stavba bola pôvodne navrhovaná ako dvojdom, z ktorého sa realizovala len polovica,“ oponoval Cicutto. Z plánovanej zástavby celej časti parku podľa primátorových slov nebude stáť iná stavba okrem „dvojičiek“. „Stanovisko pamiatkového ústavu upozornilo, že nie je možné uvažovať okrem akceptovanej dostavby žiadnu ďalšiu zástavbu severovýchodnej strany Beethovenovej ulice,“ dodal. „Neurobili sme žiadnu chybu ani nič protiprávne ani protizákonné, čo by mohlo smerovať k obvineniam, ktoré pán Šatura na nás kydá už niekoľko rokov,“ bránil sa Cicutto.

SITA

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Remo Cicutto