MOSKVA 7. marca (WEBNOVINY) – Ruskí vojaci vtrhli v piatok večer na vojenskú základňu v ukrajinskom autonómnom regióne Krym.
Podľa informácií britských médií nepadol žiadny výstrel a nikto nebol zranený. Podľa ukrajinských zdrojov v priestoroch základne v prístavnom meste Sevastopoľ, ktorý je domovom ruskej čiernomorskej flotily, prebiehajú rokovania.
K obsadeniu základne prišlo po tom, ako vedenie Sevastopoľu vo štvrtok večer odhlasovalo pričlenenie k Rusku. Reagovalo tak na hlasovanie mestského zastupiteľstva a podporu ruskej väčšiny žijúcej v meste.
Krymskí Tatári sa búria proti referendu
Poloformálna vláda krymských Tatárov vo štvrtok uviedla, že ich etnická menšina bude bojkotovať referendum o odtrhnutí sa od Ukrajiny, ktoré vyhlásila proruská vláda regiónu.
Krymský parlament stanovil termín referenda na 16. marca. Rozhodnúť má o tom, či sa polostrov pripojí k Rusku, alebo ostane Ukrajine, s prípadne väčšou autonómiou. Hlavný výkonný orgán Medžlis krymských Tatárov však vyzval na bojkot hlasovania.
—-> TU.
Tatári žiadajú jednotky OSN
„Výsledky, ktoré budú zverejnené, budú určené inde bez ohľadu na hlasovanie,“ vysvetlil šéf tatárskej vlády Refat Čubarov ich postoj. Dodal, že na Kryme žiadajú nasadenie ozbrojených mierových jednotiek OSN.
Tatári tvoria asi 15 percent z dvojmiliónovej populácie regiónu a podporujú novú vládu v Kyjeve. Nová krymská vláda naopak jej legitimitu odmieta, čo je dôvodom obáv z možného napätia medzi väčšinovými Rusmi a menšinovými Tatármi na Kryme.
Krymských Tatárov v roku 1944 vtedajší vodca Sovietskeho zväzu Josif Stalin prikázal deportovať do Strednej Ázie, po kolapse ZSSR sa však do regiónu vracali a usadili sa veľa prevažne rusky hovoriaceho obyvateľstva, s ktorým sa občas dostávajú do územných sporov.
Na pomoc Rusom prišli srbskí nacionalisti
Na ukrajinský Krym v uplynulých dňoch pricestovali srbskí extrémisti združení v takzvanom četníckom hnutí. V piatok o tom informuje spravodajský portál Balkan Insight. „Naším cieľom je podporiť ruský ľud v mene srbského ľudu,“ cituje portál jedného z „četníkov“ Milutina Mališiča.
Srbskí nacionalisti sa na Kryme spájajú s ruskými kozákmi, s ktorými majú podľa vlastných viacero „podobností“. „Počas vojny v Juhoslávii bojovalo na srbskej strane množstvo dobrovoľníkov, takže ako ich bratia sme sa rozhodli pomôcť im. Preto sme tu,“ dodáva Mališič.
Srbi zverejnili na portáli YouTube aj vlastné video, na ktorom „četník“ s dlhou bradou oblečený do tradičného kožuchu prednáša na Kryme prejav aj s pomocou ruského tlmočníka. Hovorí pritom o „spoločnej slovanskej krvi“ ale aj príslušnosti k pravoslávnej cirkvi.
Rusko je tradičným zahraničnopolitickým spojencom Srbska, čo sa prejavuje napríklad v neuznávaní nezávislosti Kosova zo strany Moskvy. Asi 60 percent obyvateľstva Krymu tvoria etnickí Rusi, zvyšok sa hlási k ukrajinskej národnosti, resp. k Tatárom. Západné krajiny považujú ruskú prítomnosť na Kryme za „akt agresie“.
Sevastopoľ sa vrhá do Putinovho náručia
Vedenie ukrajinského prístavu Sevastopoľ nachádzajúceho sa na Krymskom polostrove vo štvrtok večer odhlasovalo pričlenenie k Rusku.
Reagovalo tak na hlasovanie mestského zastupiteľstva a podporu ruskej väčšiny žijúcej v meste, ktoré je domovom ruskej čiernomorskej flotily.
Sevastopoľ síce má špeciálne postavenie v rámci Krymu, no na budúcotýždňovom referende o odtrhnutí polostrova od Ukrajiny sa zúčastní, informuje portál ruskej tlačovej agentúry RIA Novosti.
Rusi na Kryme majú už 30-tisíc vojakov
Rusko má na ukrajinskom Krymskom polostrove už 30-tisíc ozbrojených vojakov. Tvrdí to ukrajinská pohraničná stráž, ktorá tak zdvojnásobila odhad vlády z minulého týždňa, ktorý hovoril o 16-tisíc ruských vojakov na Kryme.
Informuje o tom tlačová agentúra Reuters s odvolaním sa na Serhija Astachovova, poradcu šéfa ukrajinských pohraničníkov. Medzi 30-tisíc vojakmi sú príslušníci ruskej čiernomorskej flotily pôsobiaci neďaleko krymského prístavu v Sevastopoli, ako aj nové jednotky, ktoré hranice Ukrajiny prekročili neskôr.
Moskva vytrvalo odmieta, že na Krym poslala vlastné ozbrojené jednotky. Pozorovatelia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) chcú tieto tvrdenia overiť priamo na mieste, ani v piatok sa im však nedarí prekročiť hranice Krymskej autonómnej republiky. Podľa ich oficiálneho stanoviska im v tom bránia neidentifikovaní ozbrojenci.
OBSE vyslala na Ukrajinu vlastných pozorovateľov ešte v stredu. Majú skontrolovať situáciu na vojenských základniach na Krymskom polostrove, ktoré podľa viacerých informácií obkľúčila ruská armáda. Misia by mala trvať od 5. do 12. marca.
„V programe misie sú návštevy vojenských objektov ukrajinských ozbrojených síl a ruskej čiernomorskej flotily na území Krymskej autonómnej republiky,“ uviedol rezort ukrajinskej diplomacie. Medzi pozorovateľmi sú experti z Estónska, Litvy, Švédska, Lotyšska, Poľska, Dánska, Veľkej Británie, Fínska, Nemecka, Francúzska ale aj Slovenska. Rusko je tiež členom OBSE.
Rusko sa teší a víta referendum
Predsedníčka ruskej Federálnej rady Valentina Matvijenková v piatok podporila rezolúciu zákonodarného zboru na Kryme, ktorý v nej vyjadril vôľu vyhlásiť referendum o pripojení k Rusku. Podľa Matvijenkovej majú na to krymskí poslanci „právo“.
„Včera (vo štvrtok) sme sa dozvedeli o historickom rozhodnutí krymského parlamentu usporiadať referendum o pripojení, začlenení do Ruskej federácie,“ uviedla šéfka hornej komory ruského parlamentu. „Bezpochyby, krymský parlament ako legitímna autorita má na to právo,“ uviedla s tým, že obyvatelia ukrajinského polostrova musia „sami rozhodnúť o svojej budúcnosti“.
Referendum je naplánované už na 16. marca. „Krymský parlament prijal stanovisko, aby sa Krym pripojil k Rusku. Zároveň požiadal ruského prezidenta a parlament, aby žiadosť zvážili,“ cituje tlačová agentúra AFP člena krymského parlamentu Grigoja Ioffeho. Za tento krok hlasovali všetci prítomní poslanci.
Ukrajine hrozí plynová kríza spred piatich rokov, Gazpromu nezaplatila za februárové dodávky zemného plynu.
Na ukrajinský Krym pricestovali srbskí extrémisti združení v takzvanom četníckom hnutí. Chcú podporiť Rusov.
Vedenie ukrajinského prístavu Sevastopoľ nachádzajúceho sa na Krymskom polostrove odhlasovalo pričlenenie k Rusku.
Poloformálna vláda krymských Tatárov vo štvrtok uviedla, že ich etnická menšina bude bojkotovať referendum o odtrhnutí sa od Ukrajiny
V noci na piatok (7. marca) priniesli ukrajinské a ruské médiá správu, že zvrhnutý prezident Janukovyč je niekoľko dní mŕtvy, alebo je vo vážnom stave po infarkte.
Členské štáty EÚ sa vo štvrtok (6. marca) na mimoriadnom summite lídrov členských štátov v Bruseli dohodli na pozastavení rozhovorov s Ruskom o vízach a obchodnej dohode.
Členov pozorovateľskej misie OBSE vo štvrtok neidentifikovaní ozbrojenci nepustili na územie Krymskej autonómnej republiky.
Parlament Krymskej autonómnej republiky vo štvrtok (6. marca) požiadal ruského prezidenta Vladimira Putina, aby sa oblasť mohla pripojiť k Ruskej federácii.
Referendum o odtrhnutí Krymu od Ukrajiny sa bude konať už 16. marca, o dva týždne skôr.
Poriadkovú políciu a bezpečnostné sily, ktoré blokujú strategické vstupy na Krym a vojenské základne posilnilo 11 000 vojakov.
Únia zmrazila účty ukrajinskému prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi a 17 ďalším členom jeho najužšieho kruhu podozrivým zo zneužitia štátnych fondov.
Estónske ministerstvo zahraničných vecí v stredu potvrdilo originalitu uniknutej nahrávky medzi šéfom rezortu Urmasom Paetom a šéfkou európskej diplomacie Catherine Ashtonovou. V nej malo odznieť, že snajperov, ktorí vo februári strieľali na demonštrantov na kyjevskom námestí, najali lídri protivládnych nepokojov.
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk chce zreformovať súčasný politický systém v krajine tak, aby mali pri rozhodovaní väčšie slovo jednotlivé regionálne administratívy.
Davu proruských aktivistov sa v stredu opäť podarilo obsadiť sídlo miestnej správy vo východoukrajinskom meste Doneck. Asi 200 protestujúcich rozrazilo hlavné bránu a napriek prítomnosti polície opäť vstúpili do budovy.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v stredu odmietol informácie, že na ukrajinskom autonómnom regióne Krym sa nachádzajú vojaci ruskej armády.
Vo Francúzsku vyrobená bojová loď v stredu opustila prístav Saint-Nazaire a namierila si to do Ruska. Paríž tak napriek súčasnej kríze na Ukrajine splnil svoje záväzky a plavidlo odovzdá Kremľu.
Ruskí vojaci pôsobiaci na Kryme prevzali kontrolu nad dvoma jednotkami ukrajinskej protiraketovej obrany.
Stály zástupca Ruska pri EÚ Vladimir Čizov v stredu (5. marca)vyhlásil, že Rusku v súčasnosti nehrozia žiadne sankcie zo strany EÚ v súvislosti s dianím na Kryme
V utorok (4.marca) dezertovalo viac než 5 500 vojakov z ukrajinskej armády s cieľom slúžiť Krymskej autonómnej republike.
Ukrajinský telekomunikačný systém sa stal terčom kybernetického útoku. Zariadenie nainštalované na polostrove Krym blokuje mobilné telefóny členov parlamentu.
Ruský prezident Vladimir Putin povedal novinárom, že jeho postupy na Kryme sú legálne, ale nechce použiť silu. Janukovyč je podľa neho jedinou legitímnou hlavou Ukrajiny.
Ukrajinský internet zaplavili správy o tom, že zvrhnutý prezident Janukovyč je údajne mŕtvy. Nik to však nepotvrdil.
Agentúra AP informovala, že na jednej z obsadených základní zaznelo niekoľko varovných signálov od proruských vojakov
Ruský prezident Putin nariadil vojakom zúčastňujúcim sa na cvičeniach neďaleko hraníc s Ukrajinou návrat do kasární.
Tri juhoukrajinské mestá vyjadrili záujem pričleniť sa ku Krymu.
Krymský parlament zvažuje prijať moskovský čas.
Úradníci na Kryme chcú dosiahnuť, aby ukrajinskí vojaci neboli lojálni k novej ukrajinskej vláde tak, že im stopnú dodávky vody a elektriny na základniach obkľúčených Rusmi. Vojakom pozastavia vyplácanie žoldov.
O vyslanie ruskej armády na Krym požiadal Putina priamo Janukovyč, povedal na Bezpečnostnej rade OSN ruský veľvyslanec Čurkin. Francúzsky veľvyslanec prirovnal situáciu k invázii sovietskych vojsk do vtedajšieho Československa z roku 1968
Ruská baltská flotila uskutočnila 3. marca veľké vojenské cvičenie v enkláve Kaliningrad, ktorá susedí s Poľskom a Litvou. Manévre majú otestovať bojovú pripravenosť ruskej armády, s Ukrajinou údajne nijako nesúvisí.
Rusko 3. marca zablokovalo 13 ukrajinských internetových stránok protestných skupín, ktoré pomohli zosadiť Janukovyča.
Veliteľ ruskej čiernomorskej flotily Alexander Vitko dal ukrajinskej strane ultimátum. Ak sa nevzdá do utorka 04:00, Rusi zaútočia. Predseda dolnej komory ruského parlamentu Sergej Naryškin uviedol, že zásah nie je v tejto chvíli nutný. Správu o útoku poprelo aj ministerstvo obrany.
Ruskí vojaci už majú pod kontrolou prakticky celé územie a strategické objekty juhoukrajinského Krymu
Snaha o úplné odzbrojenie ukrajinských vojenských posádok sa nepodarila, Rusi ich však blokujú
Štáty G7 zastavili prípravy na summit, ktorý sa má konať v júni v Soči
Podľa bývalej ukrajinskej premiérky Julije Tymošenkovej je jedinou záchranou pre krajinu vstup do NATO
V nedeľu (2. marca) dezertoval nový šéf ukrajinského námorníctva, ktorý prešiel na ruskú stranu
Svet sa búri proti rozhodnutiam ruského prezidenta Putina
Rusi blokujú mobilnú telefonickú komunikáciu na Kryme
Horná komora ruského parlamentu v sobotu (1. marca) vyhovela prezidentovi Vladimirovi Putinovi a umožnila mu vyslať na Ukrajinu armádu
Ozbrojené zložky obsadili dve letiská v Simferopoli, najprv nebolo známe ku komu patrí asi 150 ozbrojených mužov v maskáčoch
V piatok (28. februára) vojenské obrnené transportéry obsadili Krym, vzdušný priestor bol úplne uzavretý
Ruské letectvo dalo do pohotovosti svoje stíhačky vo štvrtok (27. februára), v pohotovosti mali 150-tisíc vojakov v pohraničí
Ruský prezident Vladimir Putin ohlásil v stredu (26. februára) vojenské cvičenia neďaleko hraníc s Ukrajinou