Brutalita a nehoráznosť Lukašenkovho režimu aktivizuje masy. Budú tentokrát protesty úspešné?

Bielorusko, protesty
Polícia proti demonštrantom použila slzný plyn, zábleskové granáty aj gumové projektily. Foto: SITA/AP

Masové protesty proti výsledkom prezidentských volieb pokračovali v Bielorusku už štvrtý deň za sebou. Tisíce demonštrantov vyšli do ulíc Minska, Grodna, Brestu a ďalších miest aj napriek rozsiahlemu policajnému násiliu a odchodu opozičnej kandidátky Svetlany Cichanovskej do Litvy.

Sankcie sú jedinou možnosťou

Situácia v Bielorusku vyvolala ostrú kritiku medzinárodného spoločenstva, ktoré odsúdilo policajnú brutalitu. O Bielorusku budú už v piatok mimoriadne rokovať ministri zahraničia , ktorí zvážia aj prijatie opatrení voči režimu prezidenta Alexandra Lukašenka vrátane sankcií.

Práve kritický postoj zo strany zahraničia ako aj prípadné sankcie sú podľa slovenských politológov jedinou možnou odpoveďou na konanie Lukašenkovej vlády.

„To, čo sa deje v Bielorusku, nemá obdobu. Lukašenko masívne sfalšoval výsledky volieb a vyhnal z krajiny ich víťaza. Je to nelegitímny prezident, ukradol si víťazstvo a uzurpoval moc. Jeho vláda sa zmenila na tvrdú diktatúru, a jedinou odpoveďou sú sankcie,“ konštatoval pre Webnoviny politológ Grigorij Mesežnikov.

Podľa politológa Jozefa Lenča kritický postoj EÚ ako aj prípadné sankcie môžu pôsobiť ako motivačný faktor pre bieloruskú občiansku spoločnosť. „Tým, že sa Únia postaví za opozíciu, ukáže , že niekto za nimi stojí, že nie sú sami,“ zdôraznil.

Zhodne sa EÚ?

EÚ už v minulosti zaviedla sankcie proti vláde Lukašenka, no v roku 2016 ich po skoro 12 rokoch zrušila. Mesežnikov si myslí, že v otázke sankcií nie sú členské štáty jednotné.

„V pozadí sa ekonomické záujmy a problém predstavujú aj vzťahy s Ruskom. V týchto otázkach sú členské štáty rozdelené. Musia si však uvedomiť, že s diktátorom sa nedá hrať podľa normálnych pravidiel,“ vyhlásil.

Mesežnikov spoločne s desiatkami predstaviteľov slovenskej občianskej spoločnosti v posledných dňoch apeloval na EÚ, aby si uvedomila, že osud Bieloruska je aj osud Európy, a aby prijala rozhodné politické kroky proti tamojšiemu režimu.

Rusko ostáva s Lukašenkom

Výsledky volieb v Bielorusku, v ktorých údajne Lukašenko získal vyše 80 percent hlasov, uznalo len Rusko, Čína a niekoľko postsovietskych republík.

Belarus Election
Bieloruský prezident Alexander Lukašenko sa chystá vhodiť svoj hlasovací lístok do urny. Foto: SITA/AP

„Vyzerá to, že Rusko už bude skoro jediný zahraničný partner režimu a Moskva si takto v Bielorusku len ďalej posilní svoj vplyv,“ uviedol Lenč pre Webnoviny. Podobný názor má aj Mesežnikov, podľa ktorého „Rusko drží nad Lukašenkom ochrannú ruku“.

Všetko rozhodnú ľudia

Podľa politológa Lenča sú teraz demonštrácie masívnejšie než v minulosti, lebo miera sfalšovania volebných výsledkov je taká viditeľná, že to vyvoláva hnev zo strany stále väčšej masy ľudí. „Tentokrát by mohli protesty, ak neustanú, aj priniesť výsledky,“ myslí si.

Zároveň však dodal, že protesty sú síce hnacou silou opozičného hnutia a podpora zahraničia je dôležitá, no voči režimu by sa musel obrátiť aj niekto, kto je jeho súčasťou. Grigorij Mesežnikov je presvedčený, že o budúcom osude Bieloruska môžu rozhodnúť len jeho občania. „Len ľudia môžu zvrhnúť Lukašenkov režim a dopomôcť k jeho koncu,“ zdôraznil.

Vydržať protestovať za takýchto podmienok je však podľa Mesežnikova ťažké, pretože režim sa nerozpakuje používať hrubú silu. Medzinárodné spoločenstvo by malo práve preto politicky, diplomaticky aj ekonomicky podporovať opozičné hnutie a ukázať, že za ním stojí.

Solidarita s protestujúcimi rastie

Bieloruské bezpečnostné sily zadržali počas štyroch dní už vyše šesťtisíc ľudí. Ďalšie desiatky až stovky utrpeli zranenia, mnohí skončili v nemocnici. Najmenej dvaja ľudia prišli o život.

K demonštrantom sa už začali pridávať aj niektoré osobnosti verejného života. Podľa agentúry AP prominentný moderátor štátnej televízie Jevgenij Perlin dal výpoveď na protest proti násiliu zo strany polície.

Agentúra DPA informovala, že viacerí príslušníci poriadkových síl začali kritizovať brutalitu voči demonštrantom. Niektorí dokonca zvliekli zahodili svoje uniformy.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Alexander LukašenkoGrigorij MesežnikovJozef LenčSvetlana Cichanovská
Firmy a inštitúcie EU Európska únia