BRATISLAVA 28. júna (WEBNOVINY) – Pred sto rokmi, 28. júna 1914 zavraždili následníka rakúsko-uhorského trónu arcivojvodu Františka Ferdinanda d’Este a jeho manželku Žofiu, vojvodkyňu z Hohenbergu. V bosnianskom Sarajeve ich zastrelil srbský nacionalista Gavrillo Princip. Smrť arcivojvodu neskôr viedla k vypuknutiu 1. svetovej vojny.
František Ferdinand bol synovcom cisára Františka Jozefa. Následníkom trónu sa stal po tom, čo syn Františka Jozefa Rudolf spáchal v roku 1889 samovraždu. Sarajevo navštívil na pozvanie miestneho guvernéra Oskara Potioreka. Bosnu a Hercegovinu, pôvodne súčasť Osmanskej ríše, zabralo Rakúsko-Uhorsko v roku 1878 a anektovalo v roku 1908.
Veľké Srbsko
Miestne obyvateľstvo však prítomnosť Rakúšanov vnímalo s rozpakmi, obzvlášť nacionalisticky zmýšľajúci Srbi. „V susednom Srbsku sa od 19. storočia šírila idea vytvorenia tzv. Veľkého Srbska, ktoré malo zahŕňať všetkých etnických Srbov aj za hranicami vtedajšieho Srbska,“ povedala pre agentúru SITA Jana Zaťková z Vojenského historického ústavu. „Dosiahnuť sa to malo anexiou území, na ktorých žili Srbi – predovšetkým Bosny a Hercegoviny, kde žilo veľké množstvo Srbov, časti Bulharska, Čiernej hory, severného Albánska a Kosova.“
Bosnianski Srbi sa združovali v nacionalistických organizáciách ako Mladá Bosna. S pomocou srbskej spravodajskej služby vznikla aj organizácia Zjednotenie alebo smrť, ktorá bola známa aj pod názvom Čierna ruka. Jej cieľom bolo podľa Zaťkovej provokáciami a teroristickými akciami oslabiť rakúsko-uhorskú moc v Bosne a Hercegovine.
Vojnová reťaz
Gavrillo Princip mal v čase atentátu 19 rokov a už predtým bol aktívny v nacionalistických kruhoch. Na auto následníka trónu vystrelil dvakrát. Jedna strela zasiahla Františka Ferdinanda do krku. Druhá zasiahla jeho manželku Žofiu do žalúdka. Obaja následne zraneniam podľahli. Principa zatkli a odsúdili na doživotné väzenie. Zomrel v roku 1918 na tuberkulózu v pevnosti Terezín na území dnešnej Českej republiky.
Po zavraždení Františka Ferdinanda sa Rakúsko-Uhorsko chcelo tvrdo vyrovnať so Srbskom, ktorého označilo za hlavného vinníka atentátu. „V tejto snahe ho podporovalo aj Nemecko, jeho hlavný spojenec,“ povedala Zaťková. Rakúsko preto dalo Srbsku desaťbodové ultimátum a v prípade jeho nedodržania hrozilo vojnou. Po tom, čo Srbsko ultimátum nesplnilo, Rakúsko-Uhorsko mu 28. júla 1914 vyhlásilo vojnu. Nasledovala reťazová reakcia vzájomného vyhlasovania vojen. Do konfliktu sa zapojili postupne aj Rusko, Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia a Osmanská ríša. Štyri roky trvajúca vojna radikálne zmenila podobu Európy. V jej dôsledku vnikla napríklad aj Československá republika.