Strana Sloboda a solidarita (SaS) navrhuje zaviesť do Trestného poriadku možnosť podať súkromnú trestnú žalobu. Návrh, ktorý sa týka zmeny poriadku, predložila dnes dopoludnia v Národnej rade SR. Informoval o tom popoludní počas tlačovej konferencie poslanec Národnej rady SR Alojz Baránik (SaS). Ide podľa jeho slov o inštitút, ktorý existuje v mnohých krajinách a ktorý má hlbokú tradíciu aj na našom území. Podľa jeho slov bol zrušený až nástupom komunistov v roku 1950.
Nestíhanie trestného činu
„Cieľom tohto návrhu je zabezpečiť to, aby tam, kde sa prokurátor rozhodne nestíhať trestný čin, hoci prokurátor podľa trestného poriadku má povinnosť stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvie, mohol nastúpiť poškodený, ktorý vo vymenovaných prípadoch môže sám viesť súkromnú trestnú žalobu,“ vysvetlil Baránik.
Týkalo by sa to podľa jeho slov vymenovaných trestných činov, ale aj prípadov, pri ktorých by ministerstvo spravodlivosti formou súkromnej trestnej žaloby stíhalo tie trestné činy, o ktorých rozhoduje v zmysle Trestného poriadku Špecializovaný trestný súd.
Korupčné trestné činy
„Išlo by o korupčné trestné činy, kde existujú stále obavy o to, či prokuratúra stíha všetky tieto trestné činy tak, ako by mala, a či nie sú zneužívané oprávnenia generálneho prokurátora v zmysle paragrafu 363 Trestného poriadku na to, aby sa týmto stíhaniam de facto bránilo,“ dodal.
Ďalším cieľom tohto návrhu je tak podľa neho zabezpečiť isté zrovnoprávnenie poškodených a zrovnoprávnenie záujmu spoločnosti na tom, aby sa korupčné trestné činy stíhali tak, ako to spoločnosť očakáva od právneho štátu.
Neústavnosť zákona Trestného poriadku
Baránik pripomenul, že skupina poslancov pod jeho vedením podala pred viac ako rokom návrh na Ústavný súd SR na zrušenie pre neústavnosť zákona Trestného poriadku v tej časti, ktorá „umožňuje generálnemu prokurátorovi rozhodovať podľa paragrafu 363 a nasledujúcich tak, že to vyvoláva vážne pochybnosti o tom, či nezasahuje do právomoci súdu“. Súčasťou tohto procesu je podľa Baránika povinnosť NR SR podľa znenia zákona poskytnúť stanovisko Ústavnému súdu k tomuto návrhu. Podľa jeho slov tá tak do dnešného dňa neurobila.
„Stalo sa to podľa všetkého preto, že návrh tohto stanoviska, ktorý bol prijatý na Ústavnoprávnom výbore NR SR, a ktorý podporuje návrh poslancov, nebol odoslaný predsedom NR SR, pretože hnutie Sme rodina je proti tomu, aby sa oprávnenia generálneho prokurátora podľa paragrafu 363 nejako minimalizovali,“ skonštatoval.