Slovákov najviac trápi nezamestnanosť a životná úroveň

Začal veľtrh práce Profesia Days
Brány návštevníkom dnes v bratislavskom výstavisku Incheba otvoril veľtrh práce Profesia Days. Na veľtrhu sa predstavuje množstvo personálnych agentúr, zamestnávateľov i štátnych inštitúcií. Vstup na veľtrh je bezplatný, návštevníci si môžu doniesť životopisy. Tí úspešnejší si prácu môžu nájsť priamo na veľtrhu. Veľtrh práce Profesia Days je určený všetkým nezamestnaným, študentom, absolventom stredných a vysokých škôl ako aj pracujúcim z celého Slovenska. Foto: SITA/Jozef Jakubčo

BRATISLAVA 10. februára (WEBNOVINY) – Nezamestnanosť, životná úroveň a sociálne istoty sú najpálčivejšími problémami súčasnosti až pre 62 percent Slovákov.

Vyplýva to z prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorý uskutočnil od 9. do 16. januára tohto roka na aktuálne spoločenské a politické otázky.

Zber údajov zabezpečila formou osobných rozhovorov agentúra Focus prostredníctvom siete vyškolených anketárov na reprezentatívnej vzorke 1076 obyvateľov SR vo veku od 18 rokov.

Takmer tretina opýtaných označila za najvážnejší problém zdravotníctvo, štvrté miesto patrí korupcii, klientelizmu a netransparentnosti (27 percent respondentov), piata priečka ekonomickej politike (25 percent opýtaných). Do volebného roka 2012 vstúpili až tri štvrtiny Slovákov s presvedčením, že naša spoločnosť sa neuberá správnym smerom. Opačný názor malo len 21 percent respondentov.

„Dnešná situácia sa dramaticky líši od situácie pred poslednými voľbami vo februári 2010, keď bola spoločnosť rozdelená pol na pol v nazeraní na to, akým smerom sa uberáme na Slovensku,“ konštatovala na tlačovej konferencii Zora Bútorová z IVO.

Ľudí veľmi trápi politika

V desiatke najpálčivejších problémov uviedli respondenti aj stav politiky a kvalitu demokracie (16 percent), kriminalitu a organizovaný zločin (12 percent), školstvo a vzdelávanie (osem percent), etnické napätie a problémy spolunažívania (šesť percent) i stav súdnictva a vymožiteľnosť práva (štyri percentá).
Mikulas dzurinda
Foto: AP Photo/CTK, Samuel Kubani

V porovnaní s atmosférou pred voľbami 2010 v očiach verejnosti výrazne vzrástla najmä naliehavosť problému životnej úrovne a sociálnych istôt (nárast z 51 na 62 percent) a zdravotníctva (nárast z 24 na 32 percent).

Naopak občania vnímali začiatkom januára 2012 ako menej pálčivý problém korupcie, klientelizmu a netransparentnosti (pokles z 35 na 27 percent).

Tu však treba upozorniť, že zber údajov sa uskutočnil pred vypuknutím protestov reagujúcich na kauzu Gorila. Nemožno vylúčiť, že v súčasnosti je citlivosť širokej verejnosti pod vplyvom masových protestov vyššia,“ poznamenala Bútorová. V očiach občanov klesla aj naliehavosť problému kriminality a organizovaného zločinu (z 20 na 12 percent). V menej kritickom svetle videli aj problém etnického napätia a spolunažívania (pokles z 12 na šesť percent). Kým pred voľbami 2012 rezonovalo najmä napätie v slovensko-maďarských vzťahoch, dnes verejnosť pociťuje ako problematické takmer výlučne vzťahy medzi Rómami a Nerómami.

Regionálne rozdiely

Atrium37
Foto: Ing. arch. Miro Minca
Romovia
Foto: SITA/AP

Podobne ako v predchádzajúcom období, aj dnes vidia občania postavenie a šance obyvateľov svojho regiónu v rozdielnom svetle.

Najmasívnejšia nespokojnosť je v krajoch s najvyššou mierou nezamestnanosti. Svoje šance hodnotí ako horšie až 93 percent obyvateľov Košického, 90 percent obyvateľov Prešovského a 75 percent obyvateľov Banskobystrického kraja.

Naopak, u obyvateľov Bratislavského kraja už tradične prevažuje vedomie lepších možností oproti pomyselnému priemeru Slovenska. Hodnotenie obyvateľov Trnavského kraja sa rovnomerne rozdeľuje medzi pozitívne, neutrálne a negatívne.

Za posledný rok stúpol podiel ľudí na celom Slovensku, ktorí pokladajú šance obyvateľov vo svojom regióne za horšie oproti pomyselnému priemeru Slovenska z 52 na 58 percent.

Vyostrilo sa negatívne vnímanie postavenia a šancí obyvateľov viacerých krajov – najmä Košického, Prešovského, ale aj Žilinského a Trenčianskeho. Napriek tomu, že v Bratislavskom ako jedinom kraji neprevažujú negatívne pocity, i tu pribudli ľudia, ktorí hodnotia situáciu menej pozitívne než v minulosti.

Zaujímavý je podľa IVO vývoj názorov na postavenie a šance maďarskej menšiny. „Tu došlo oproti situácii na konci pôsobenia predchádzajúcej vlády k pomerne výraznému zlepšeniu, predovšetkým v percepcii príslušníkov maďarskej menšiny,“ uviedla Bútorová.

Kým medzi Maďarmi 49 percent považuje postavenie a šance maďarskej menšiny za horšie, 45 percent za rovnaké a dve percentá za lepšie, zo Slovákov hodnotí postavenie maďarskej menšiny ako horšie iba 14 percent, ako rovnaké 59 percent a ako lepšie 23 percent. V porovnaní s februárom 2010 kleslo medzi Maďarmi negatívne hodnotenie (z 56 na 49 percent) a rozšíril sa názor, že ich postavenie a šance sú rovnaké (z 39 na 45 percent).

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Firmy a inštitúcie IVO Inštitút pre verejné otázky