Slovákov najviac trápi veková diskriminácia

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Diskriminácia
ženy, vek

BRATISLAVA 9. novembra (WEBNOVINY) – Približne jeden zo šiestich Európanov mal osobnú skúsenosť s diskrimináciou. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky Eurobarometer, ktorý dnes uverejnila Európska komisia (EK). Prieskum tiež ukázal, že až 64 % Európanov sa obáva, že recesia prispeje k väčšiemu výskytu vekovej diskriminácie na pracovnom trhu a tiež, že pre krízu prestane byť politika rovnoprávnosti a rozmanitosti dôležitá. Toho sa obáva dokonca až 63 % Slovákov, čo je výrazne viac oproti 49-percentnému európskemu priemeru. Agentúru SITA o tom informovala Ľuba Mihaleje Hromková zo Zastúpenia EK na Slovensku.

„Zákaz diskriminácie patrí k základným princípom fungovania Európskej únie. Európska komisia zaviedla celý rad opatrení na boj proti diskriminácii, a to od prijatia antidiskriminačnej legislatívy, dotovania projektov až po uskutočňovanie výskumu na podporu zvýšenia povedomia a informačných kampaní. Tieto informačné kampane sú tu pre občanov, aby si začali uvedomovať svoje práva a zodpovednosti týkajúce sa diskriminácie, pretože ako ukázal aj tento prieskum, o svojich právach nie sme dostatočne informovaní,“ uviedla pri Andrea Elscheková-Matisová, vedúca Zastúpenia EK na Slovensku.

Ako sa ďalej uvádza v tlačovej správe, väčšina Slovákov (78 %) udáva, že majú priateľov alebo známych, ktorí vyznávajú odlišné náboženstvo a 67 % má priateľov a známych s postihnutím. Tieto hodnoty sú vyššie u Slovákov ako u európskeho priemeru. Naopak, menej opýtaných má vo svojom okolí ľudí odlišného etnického pôvodu (47 %) či homosexuálov (15 %). No až takmer polovica Slovákov je v kontakte s rómskou menšinou (46 %), čo je výrazný rozdiel oproti priemeru EÚ (17 %).

Čo sa týka diskriminácie, Slováci vo všeobecnosti považujú za najrozšírenejšiu diskrimináciu na základe veku (64 %), na druhom mieste je to diskriminácia na základe etnického pôvodu (49 %) a tretia je diskriminácia postihnutých občanov (44 %). Najmenšia diskriminácia je podľa Slovákov na základe náboženstva a viery – len 12 % oproti európskemu priemeru, ktorý je 39 %.

Pri pracovných pohovoroch sa občania Slovenska stretli s podobnou diskrimináciou ako ich spoluobčania v úniu. Výrazne viac opýtaných (69 %) sa však pri pohovoroch stretáva s diskrimináciou na základe veku, kým v európskom priemere je to len 48 %. Taktiež je na Slovensku podľa výsledkov prieskumu viac ako v EÚ rozšírená diskriminácia na základe pohlavia – 35 % oproti 19 %.

Účastníci prieskumu dostali za úlohu predstaviť si na najvyššej možnej volenej politickej pozícií osoby z rozličných kategórií. Najviac Slovákov by na tomto poste akceptovalo ženu (7,9 %), osobu vierovyznania odlišného od väčšiny občanov (7,1 %), či osobu s postihnutím (6,6 %). Najmenej si na takomto poste vedie predstaviť osobu staršiu ako 75 rokov (3,8 %) a homosexuálne orientovanú osobu (4,6 %).

Len 41 % z opýtaných Slovákov by poznalo svoje práva v prípade, ak by sa stali obeťami diskriminácie alebo obťažovania – tzv. harašmentu. Je to dokonca pokles o 5 percentuálnych bodov oproti minulému roku. No aj napriek relatívne nízkemu percentu je toto číslo o 8 percentuálnych bodov vyššie ako európsky priemer. Vyše polovica respondentov (53 %) si myslí, že na Slovensku sa v boji proti diskriminácií robí dosť, čo je oproti prieskumu z minulého roku nárast o 6 percentuálnych bodov. Ako sa ukázalo v rámci celej Európskej únie (55 %), aj Slováci (71% z opýtaných) by v prípade, ak by sa stali obeťou diskriminácie či obťažovania, najčastejšie volali na pomoc políciu. Na druhom mieste by oslovili právnika (54 %), napokon orgány zastávajúce rovnocenné zaobchádzanie (42 %).

Ide o tretí prieskum z radu špeciálnych prieskumov Eurobarometra o diskriminácii v Európe. Jeho zámerom je zistiť, akými zmenami prešlo vnímanie a verejná mienka v uplynulých rokoch. Prieskum sa uskutočnil v 30 európskych krajinách (27 členských štátov EÚ a tri kandidátske krajiny) na vzorke 26 756 respondentov od 29. mája do 15. júna 2009. Zo Slovenska sa ho zúčastnilo 1037 respondentov. Prieskum bol tentoraz doplnený o nové otázky týkajúce sa vplyvu recesie na vnímanú úroveň diskriminácie. Prvýkrát boli okrem toho do prieskumu zahrnuté aj tri kandidátske krajiny: Chorvátsko, bývalá juhoslovanská republika Macedónsko (FYROM) a Turecko. Predchádzajúce prieskumy sa uskutočnili v rokoch 2006 a 2008.

SITA

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať