BRATISLAVA 19. februára (WEBNOVINY) – Súdy na celom Slovensku fungovali vo štvrtok obmedzene. Od rána prebiehal historicky prvý štrajk justičných zamestnancov. Do práce neprišlo viac ako 3700 ľudí a niekoľko stoviek z nich prišlo na protest do Bratislavy.
Obrazom: Ľudia zo súdov štrajkovali, nemajú čo do papule
Zaistiť chod súdov počas štrajku bude ťažké, tvrdia odborári
Zamestnanci súdov chystajú štrajk, fungovať budú podateľne
Justiční odborári chcú vedieť do 10. apríla výsledky rokovaní medzi ministerstvom financií a ministerstvom spravodlivosti o navŕšení rozpočtu pre rezort justície. Ak dovtedy nebudú vedieť, o koľko a kedy sa rozpočet navŕši, 12. apríla na rokovaní rady predsedov odborových organizácií rozhodnú o ďalšom postupe.
Pokračovať chcú v časovo neobmedzenom štrajku
„Ak nebudeme vedieť sumu, pokračujeme v časovo neobmedzenom štrajku,“ vyhlásil pred protestujúcimi pred budovou ministerstva spravodlivosti po rokovaní s ministrom Tomášom Borecom člen predsedníctva justičných odborárov Pavol Uhrík.
Základný chod súdov zabezpečovalo predovšetkým vedenie súdov a sudcovia, ktorí podľa ústavy nemajú právo na štrajk. Štrajkujúci zamestnanci justície pred ministerstvom zdôrazňovali, že vo štvrtok uvidia, že „bez nás to nejde“. Na transparentoch mali napísané heslá: „Pracujeme ako mule, nemáme čo do papule, Sľuby sa sľubujú a chlieb sa je!, Už nebudeme pracovať za minimálnu mzdu!“
Borec podporuje ciele odborárov
Predsedníčka Odborového zväzu justície Marta Božková zdôraznila, že do apríla budú odborári ďalej vyvíjať kroky na splnenie štyroch požiadaviek, ktoré majú. Odborárom ide o zvýšenie rozpočtu ministerstva spravodlivosti minimálne o 25 percent, zabezpečenie materiálno-personálneho a ekonomického chodu súdov, okamžité prijatie osobitného zákona o postavení zamestnancov v justícii a zlepšenie sociálno-ekonomickej situácie zamestnancov justície.
Minister Borec zopakoval pre médiá, že sa ešte neskončili rokovania s ministerstvom financií. On osobne je však optimista a verí, že do 10. apríla, keď chcú odborári vedieť ich výsledky, bude známa suma, o koľko sa rozpočet pre justíciu navŕši.
„Viaceré čiastkové veci sme už vyriešili, zostáva otvorená otázka, odkiaľ potrebné prostriedky zobrať, a to je to najťažšie,“ konštatoval. V podstate vylučujem, že by som sa s ministrom financií nedohodol, dodal. Minister zopakoval, že podporuje ciele odborárov, ale nesúhlasí s formou, akú si vybrali na ich dosiahnutie.
Štrajk bol badateľný aj na bratislavskom krajskom súde a zároveň Okresnom súde Bratislava I. Chodby v budove, kde oba súdy sídlia, boli prázdne a len občas po nich prešiel človek. Podľa službukonajúcich policajtov na súd prišlo minimálne o tretinu menej ľudí ako v bežné dni. Niektorí ľudia ani nevedeli, že je štrajk. Oznam o štrajku aj s požiadavkami odborárov boli vyvesené na vstupných dverách do budovy súdov.
Činnosť podateľne bola zabezpečená, potvrdil hovorca bratislavských súdov Pavel Adamčiak. Ako zdôraznil, mnohé pojednávania boli zrušené vopred. Na dverách pri pojednávacích miestnostiach je o tom oznam. Napriek tomu sa na súde pojednávalo, napríklad jednej sudkyni nastúpila nová asistentka v pondelok, takže sa do štrajku nestihla zapojiť.
„Časť pojednávaní sa uskutočnila, išlo najmä o verejné vyhlásenia rozsudkov,“ zdôraznil Adamčiak. Presnú štatistiku pojednávaní, koľko ich pre štrajk zrušili a koľko sa ich konalo, Adamčiak zatiaľ nemá. Chod všetkých súdov v obvode Krajského súdu Bratislava bol zabezpečený v nevyhnutnom rozsahu, podčiarkol.
Okresný súd v Trnave preložil všetky na štvrtok naplánované pojednávania na iný termín. Nefungovalo ani informačné centrum, oddelenie obchodného registra, oddelenie konkurzov či pokladňa súdu. Verejnosť o tom informoval oznam predsedníčky súdu Dagmar Valockej na vchodových dverách.
Podateľňa súdu bola otvorená, poskytovala však len výrazne obmedzené služby. Iný, farebne odlíšený oznam na vchodových dverách informoval verejnosť o dôvodoch štrajku. Zamestnanci súdu v ňom zároveň požiadali verejnosť o pochopenie a podporu v ich štrajku.
Okrem inýchpreložili aj na štvrtok naplánované pojednávanie s Milanom S., ktorý si mal vypočuť obžalobu z obzvlášť závažného zločinu vraždy policajta. Celkovo na okresných súdoch v obvode Krajského súdu v Trnave podľa jeho hovorkyne Viktórie Pagáčovej odročili 181 pojednávaní, z toho dvadsať trestných.
Na Krajskom súde v Trnave nebolo na štvrtok naplánované žiadne pojednávanie, na Okresnom súde v Skalici sa pojednávalo v ôsmich prípadoch, na Okresnom súde v Dunajskej Strede sa malo konať 13 pojednávaní.
„Veci, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, teda dôjde k verejnému vyhláseniu rozsudku, odročené neboli,“ dodala Pagáčová. V prípadoch odročených pojednávaní boli zrušené aj všetky eskorty obvinených z väzby na súd.
Pre štrajk museli aj v Košiciach odročiť niekoľko pojednávaní. Odročené na piatok bolo napríklad aj pojednávanie v kauze šikanovania rómskych detí policajtmi. Košický krajský súd nemal na štvrtok naplánované ani jedno trestné pojednávanie. Nefungovali ani informačné centrá. Podateľne fungovali, hoci bolo v nich menej pracovníkov ako predtým.
Ako informovala hovorkyňa košických súdov Marcela Gálová, na košických súdoch vo štvrtok štrajkovalo viac ako 96 percent zamestnancov, ktorí mali neplatené voľno. Košický krajský súd má 125 zamestnancov a tri košické okresné súdy 423 zamestnancov.
Činnosť Krajského súdu v Košiciach bola v nevyhnutnom rozsahu zabezpečená. Podateľňa fungovala, sudcovia boli v práci. Pre štrajk nebolo odročené žiadne zo 16 pojednávaní v civilnom konaní. Gálová doložila, že sudcovia diktovali zápisnice do diktafónov a ich písomné vyhotovenie zabezpečia asistentky v piatok. Trestné konanie nebolo na štvrtok naplánované žiadne.
„Na troch košických okresných súdoch bola zrušená tretina zo 109 pojednávaní v civilnom konaní. Pokiaľ ide o trestné konania, na Okresnom súde Košice I, Okresnom súde Košice II a Okresnom súde Košice – okolie bolo všetkých 18 pojednávaní a verejných zasadnutí odročených. Fungovali podateľne, sudcovia boli v práci a činnosť súdov bola v nevyhnutnom rozsahu zabezpečená,“ uviedla Gálová.
Vedenie Krajského súdu v Košiciach podporuje požiadavky administratívnych zamestnancov. Plénum Okresného súdu Košice I vyjadruje plnú podporu požiadavkám pracovníkov súdnej administratívy na zlepšenie ich platového a sociálneho postavenia a materiálneho i finančného zabezpečenia chodu súdov.
Zamestnanci Krajského súdu v Prešove sa tiež pripojili k jednodňovému výstražnému štrajku, ktorý vyhlásil odborový zväz justície. Oznam o štrajku je umiestnený na vstupných dverách do budovy súdu, kde zverejnili aj svoje požiadavky. Zároveň sa štrajkujúci obracajú na verejnosť, aby ich podporila.
Hovorca prešovského krajského súdu Michal Drimák uviedol, že vedenie Krajského súdu v Prešove, ako aj okresné súdy v jeho obvode vyjadrili podporu legitímnym požiadavkám štrajkujúcich. Podateľne boli pre verejnosť otvorené. Informačné centrum počas štrajku neboli k dispozícii, verejnosti poskytovali informácie členovia justičnej stráže. V práci boli sudcovia, ktorí prejednávali veci v prípade, že boli splnené zákonné podmienky.
Do štrajku sa zapojilo približne 95 percent zamestnancov justície v obvode Krajského súdu v Prešove. Drimák uviedol, že nevie informovať o tom, či sa niekto zo štrajkujúcich zamestnancov chystal na protestné zhromaždenie do Bratislavy.
Hovorca, ktorý sa pripojil k štrajkujúcim, uviedol, že boli zrušené dva termíny verejných zasadnutí v trestných veciach, o čom súd účastníkov včas informoval. V civilných veciach sa nerušili v súvislosti so štrajkom žiadne pojednávania. Podľa stránky Ministerstva spravodlivosti SR sa vo štvrtok na prešovskom krajskom súde mali konať dve trestné pojednávania a 30 civilných pojednávaní.
Na prvom výstražnom štrajku zamestnancov justície sa zúčastnilo aj 90 percent pracovníkov Okresného súdu v Poprade. Ako agentúru SITA informovala riaditeľka správy súdu Ľudmila Kalatová, zo 60 zamestnancov štátnej a verejnej správy ich štrajkovalo 54. Pre štrajk odročili desať pojednávaní. Podľa Kalatovej podporu štrajkujúcim vyjadrilo aj vedenie Okresného súdu Poprad a sudcovia Okresného súdu Poprad v zastúpení sudcovskej rady.
Situáciu na okresnom súde zhodnotila riaditeľka správy súdu ako pokojnú. Niektoré pojednávania sa však napriek štrajku uskutočnili. „Bola zabezpečená pohotovosť na trestnom úseku, takže tam sa pojednávania konali,“ dodala. Ľudia, ktorí prichádzali na súd, zväčša o štrajku vedeli.
Zamestnanci sa tak stretli iba s pozitívnymi reakciami a nezaznamenali žiadne sťažnosti verejnosti. „Verejnosť bola poučená o možnosti podať svoje písomné podania prostredníctvom pošty a bola poučená aj v zmysle občianskeho súdneho poriadku a trestného poriadku o svojich právach, a teda o plynutí lehoty na podanie,“ doplnila Kalatová.
Do štrajku sa zapojil aj Kežmarok a Spišská Nová Ves. „Zamestnanci okresného súdu sa zapojili do štrajku, ostali doma a nikto nebol v práci,“ povedala Zuzana Starinská, predsedníčka odborov na Okresnom súde v Kežmarku. Na protestné zhromaždenie, ktoré sa uskutoční v Bratislave, sa podľa jej slov nechystal nikto. Pojednávania v Kežmarku odročené neboli. Sudcovia pojednávali, ale bez administratívy.
Aj na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi chýbajú zamestnanci. „S podaním každý uspeje, aby sa niekomu niečo nepremlčalo,“ uviedla hovorkyňa okresného súdu Eva Herichová. Podľa jej informácií však ostatní zamestnanci štrajkovali podobne ako v ďalších okresoch.
Na Okresnom súde v Nitre preložili 16 pojednávaní v trestnom konaní. Ako informoval predseda Okresného súdu v Nitre Eduard Heinrich, aj napriek tomu, že sudcovia boli v práci, podľa zákona sa nemohlo v trestných konaniach pojednávať pri absencii súdnych asistentiek.
V civilných konaniach sa napriek štrajku pojednávalo. Podateľňa fungovala pri nižšom počte zamestnancov, v informačnom centre vo štvrtok nepracoval nik. Do štrajku sa na Okresnom súde v Nitre zapojilo približne 80 percent zamestnancov.
V štrajku boli aj zamestnanci Krajského súdu v Nitre. Informovali o tom oznamom na dverách budovy súdu. Podateľňa s jednou pracovníčkou bola otvorená. Oznam informoval verejnosť, že štrajk je radikálnym riešením, ktorým chcú zamestnanci súdov upriamiť pozornosť verejnosti aj vládnej moci na situáciu v justícii.
Požadujú navýšenie rozpočtu ministerstva spravodlivosti, zabezpečenie materiálno-personálneho a ekonomického chodu súdov, prijatie osobitného zákona a zlepšenie sociálno-ekonomickej situácie zamestnancov justície.
Na Krajskom súde v Žiline fungovala len podateľňa a väzobná pohotovosť. Nebolo možné zistiť, koľko naplánovaných pojednávaní museli odložiť, keďže vo štvrtok nepracoval ani krajský hovorca a na súde nebola prítomná ani jeho predsedníčka.
Verejnosť informovala o štrajku predsedníčka krajského súdu Eva Kyselová cez oznam na vchodových dverách. Zabezpečená bola nevyhnutná prevádzka súdu, a to podateľňa súdu a nariadená pracovná pohotovosť v záujme dodržania zákonných lehôt v súvislosti s väzbami a predbežnými opatreniami. Podľa pokynov sudcov respektíve predsedov senátov stranám buolo oznámené prípadné zrušenie určených pojednávaní.
Vedenie súdu na ďalšom ozname prosilo verejnosť o pochopenie a podporu a stručne informovalo o požiadavkách zamestnancov – zvýšenie rozpočtu pre rezort ministerstva spravodlivosti, zabezpečenie materiálno-personálneho a ekonomického chodu súdov, okamžité prijatie osobitného zákona o postavení zamestnancov v justícii a zlepšenie sociálno-ekonomickej situácie zamestnancov.