Slovensko nie je Dánsko, reaguje politologička na návrh zmien verejnej správy od únie miest

Richard Rybníček
Prezident Únie miest Slovenska (ÚMS) Richard Rybníček (v popredí) počas novoročného prijatia predstaviteľov samosprávnych združení - Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), Únie Miest Slovenska (ÚMS) a Združenia samosprávnych krajov SK8, prezidentkou SR v Prezidentskom paláci. Bratislava, 14. január 2020. Foto: SITA/Branislav Bibel

Verejná správa na Slovensku má viaceré nedostatky, pričom jedným z najvážnejších je prehnaná administratíva, najmä duplicitné odovzdávanie tých istých dokladov. Pre agentúru SITA to uviedla politologička z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Renáta Dulinová Bzdilová.

Reagovala tým na ambíciu Únie miest Slovenska (ÚMS) predstaviť vlastný návrh reformy verejnej správy, ktorý bude obsahovať zmenu súčasného volebného systému na Slovensku a zmeny v oblasti kompetencií samospráv a ich financovania.

Elektronizácia verejnej správy

Ďalšou kľúčovou vecou, ktorú je podľa politologičky potrebné vylepšiť, je elektronizácia verejnej správy. „Webové stránky jednotlivých orgánov nemajú intuitívne ovládanie, preto sa občania často uchyľujú k osobnej návšteve úradov. Tu by sme si mohli zobrať príklad z Estónska, kde za oveľa menšie finančné obnosy vedeli verejnú správu zefektívniť a urobiť viac priateľskou a užitočnou pre občanov,“ priblížila Dulinová Bzdilová.

Podľa prezidenta ÚMS Richarda Rybníčka by mestá a obce na svojom území zvládli svoje kompetencie aj bez prítomnosti vyšších územných celkov (VÚC). Inšpiráciou pre slovenský systém má byť podľa neho model fungovania samospráv v Dánsku.

„Tento návrh ÚMS považujem v súčasnosti, kedy sme si ako tak zvykli na vyššie územné celky, za bezúčelný a nepraktický. Napriek tomu, že v Dánsku takto organizovaná verejná správa funguje a Dánsko má vysokú životnú úroveň a mieru demokracie, predsa len Slovensko nie je Dánsko,“ vysvetlila politologička.

Ďalšiu reformu podľa vzoru Dánska vníma ako zbytočne mätúcu. Vyššie územné celky naopak považuje za dobré riešenie pre Slovensko. Poukázala však na to, že VÚC-ky potrebujú posilniť svoje kompetencie a rozpočet.

Zmena volebného systému

Navrhovaná reforma verejnej správy má podľa Rybníčka priniesť aj zmenu volebného systému. „Na zmenu volebného systému pre februárové parlamentné voľby je už neskoro, no určite by nad zmenou volieb do Národnej rady SR bolo treba uvažovať. Pomerný volebný systém sa už viackrát ukázal ako nevyhovujúci,“ myslí si Dulinová Bzdilová. V hre je podľa nej zmena na zmiešaný volebný systém.

„Jeden z modelov spočíva v tom, aby sa polovica poslancov NR SR volila doterajším pomerným volebným systémom cez kandidátku strán a tá druhá väčšinovým cez kandidátku osobností. Pri väčšinovom systéme by Slovensko bolo rozdelené na okrsky, z ktorých by vzišli osobnosti reprezentujúce daný región a ak by chceli byť znovuzvolené, museli by sa o rozvoj daného regiónu aj viac zasadzovať. To je však len jeden z modelov,“ uzavrela politologička.

Do diskusie k reforme plánuje Rybníček okrem vlády, parlamentu a prezidentky prizvať aj združenie krajov SK8 a Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Jeho hovorca Michal Kaliňák pre agentúru SITA priblížil, že ZMOS už druhý rok pracuje na zásadnej modernizácii miestnej územnej samosprávy.

„Len vlani sa na našich podujatiach k tejto téme zúčastnilo 850 volených zástupcov miest a obcí. Máme audit kompetencií preneseného výkonu štátnej správy, momentálne naše odborné tímy pracujú na audite kľúčových originálnych kompetencií a od leta budeme tieto zistenia porovnávať s fungovaním samospráv v krajinách Visegrádskej štvorky (V4),“ ozrejmil Kaliňák.

Nový komunálny manažment

Zároveň informoval, že ZMOS v roku 2021 zverejní zásadný dokument, ktorým bude návrh Nového komunálneho manažmentu. „Naším cieľom nie je iba predkladať návrhy, ale priniesť ucelený koncept, ktorý vychádza z hlbokej inventúry samosprávy na Slovensku a jej porovnania so samosprávou v krajinách V4. Na Slovensku už máme skúsenosti s reformou verejnej správy, ktorá sa v mnohých oblastiach s odstupom času ukazuje ako nedokonalá. Nechceme opakovať podobné chyby, a preto to, na čom pracujeme, bude mať nielen výraznú výpovednú hodnotu, ale súčasťou každého návrhu budú aj dopady, aby sme vedeli čo navrhované zmeny v praxi spôsobia,“ vysvetlil hovorca ZMOS-u.

Dodal, že pri koncipovaní tohto projektu viedli rokovania na úrovni Komory obcí a Komory miest ZMOS-u. „Na týchto rokovaniach sa v tom čase zúčastnil aj pán primátor Rybníček a projekt, jeho nastavenie aj ciele ocenil. Bolo to v čase spracovania a úspešného schválenia projektu v roku 2018,“ uzavrel Kaliňák.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Michal KaliňákRenáta Dulinová BzdilováRichard Rybníček
Firmy a inštitúcie Únia miest Slovenska