BRATISLAVA 14. augusta (WEBNOVINY) – Viac než 5,6 mil. eur chce dať tento rok ministerstvo životného prostredia na pomoc územiam, ktoré sú ohrozené zosuvmi pôdy.
Je to obsahom Správy o havarijných svahových deformáciách a o nevyhnutnosti eliminácie ohrozenia životov a majetku obyvateľov, ktorú v stredu na svojom rokovaní schválila vláda.
Ministrovi životného prostredia zároveň uložila v závislosti od disponibilných finančných prostriedkov zabezpečiť vo svojej pôsobnosti inžiniersko-geologický prieskum, sanáciu a monitoring na vybraných prioritných havarijných svahových deformáciách.
Extrémne zrážky a povodne od roku 2010 podľa envirorezortu veľmi zhoršili pomery stability územia Slovenska. „V tomto období bolo zaregistrovaných viac ako 550 nových alebo reaktivovaných deformácií svahov,“ konštatuje ministerstvo v zverejnenej správe.
Svahy ohrozujú aj cesty
V súčasnosti deformácie svahov ohrozujú viac ako 98,8 km diaľnic a ciest I. triedy, 571 km ciest II. a III. triedy, 62 km železníc, 11 km nadzemných vedení, 3,5 km ropovodov, 101 km plynovodov, 291 km vodovodov a viac ako 30 000 pozemných stavieb. Envirorezort dnes vie o 103 lokalitách, kde v čase vzniku zosuvov bolo viac ako 250 objektov porušených (rodinné domy, hospodárske budovy, oporné múry, cesty), z toho 38 rodinných domov zbúraných, a zhruba 450 objektov ohrozených deformáciami.
„V týchto lokalitách je nevyhnutné vykonať inžiniersko-geologický prieskum a následnú sanáciu havarijných zosuvov pre pretrvávajúce vysoké riziko ohrozenia životov a majetku obyvateľov postihnutých oblastí, vrátane škôd na životnom prostredí,“ upozorňuje správa. V dôsledku nepriaznivých klimatických pomerov v jarných mesiacoch tohto roka počet registrovaných zosuvov navyše stále narastá. Geologické práce v týchto lokalitách by stáli 16 271 000 eur.
Vybrali prioritné lokality
Z celkového počtu evidovaných zosuvov vybrali 47 prioritných lokalít. V 33 z nich urobia inžiniersko-geologický prieskum a v 13 sanáciu. Časť peňazí chce rezort použiť aj na monitoring skalného zosuvu v obci Kraľovany. Prieskumom budú skúmať stabilitu území, zisťovať príčiny vzniku svahových deformácií a posudzovať potrebu ich stabilizácie. Na základe výsledkov prieskumu potom navrhnú spôsob sanácie.
„Sanačné práce sú kombináciou metód, ktoré povrchovo a hĺbkovo odvodňujú porušené územie (odvodňovacie rigoly a rebrá, odvodňovacie drenáže, subhorizontálne odvodňovacie vrty), stabilizujú ho (oporné a kotvené oporné múry rôzneho charakteru, gabiónové steny, kotvené rebrá a pod.) a upravujú jeho povrch,“ vysvetľuje správa. Sanáciu urobia v lokalitách Nižná Myšľa, Kapušany, Šenkvice, Nižná Hutka, Vyšná Hutka, Petrovany, Vyšný Čaj, Krajná Poľana, Chmelnica, Čirč, Lukov, Čadca a Ruská Nová Ves.
Prieskumy, sanácie a monitoringy prioritných havarijných zosuvov budú stáť 5,64 mil. eur. Peniaze zabezpečí ministerstvo financií v závislosti od vývoja stavu verejných financií. Geologické práce zabezpečí sekcia geológie a prírodných zdrojov ministerstva životného prostredia prostredníctvom Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra a právnických osôb s príslušným oprávnením po uskutočnení verejného obstarávania na všetky geologické práce.
„Identifikovali sme viac ako sto miest na Slovensku, ktoré sú postihnuté alebo ohrozené zosuvmi a z nich 47 sme vybrali ako veľmi závažné,“ povedal v súvislosti so Správou o havarijných svahových deformáciách a o nevyhnutnosti eliminácie ohrozenia životov a majetku obyvateľov minister životného prostredia Peter Žiga. Tým, že vyčlenia podľa jeho slov peniaze na odstránenie týchto potenciálnych rizík, by chceli zamedziť ohrozeniu života občanov a ich majetku. „Akútne budeme vyberať tie miesta, ktoré sú na tom najhoršie a postupne prejdeme do tých menej ohrozených,“ poznamenal šéf envirorezortu.
Predbežné výpočty na prieskum a sanáciu sú 5,6 milióna eur, no rezort životného prostredia sa v tomto roku dohodol s ministerstvom financií, aby uvoľnilo peniaze do kapitoly. „Nejaké dva milióny už riešime a podľa toho, aké budú finančné možnosti zo štátneho rozpočtu, tak sa budeme s rezortom financií o tom baviť,“ doplnil Žiga. V prípade zosuvov pôdy ide podľa neho o proces, ktorý je otvorený a prebieha stále nanovo, zosuvy sa vyskytujú vždy nové a nové, je to permanentný proces. „Existuje isté štádium, akým spôsobom sa situácia vyvíja a prebieha, preto geológovia z ministerstva alebo zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra vedia identifikovať akútnosť stavu,“ uzavrel minister životného prostredia.