BRATISLAVA 25. februára (WEBNOVINY) – Vlaňajšok patril v oblasti riadenia štátneho dlhu napriek svetovej kríze medzi najúspešnejšie v histórii Slovenska. „Celkové výdavky spojené s dlhovou službou v relatívnom vyjadrení dosiahli najnižšiu úroveň v histórii Slovenskej republiky,“ uviedol pre agentúru SITA šéf Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity Daniel Bytčánek.Ako dodal, dlh a deficit Slovenska boli vlani kryté zdrojmi s priemernou úrokovou sadzbou 3,3 % p.a.
„Aj štruktúra dlhu sa najmä prostredníctvom syndikovaných dlhodobých emisií zlepšila a v závere roka 2010 sa podarilo splniť všetky rizikové kritériá definované v Stratégii riadenia dlhu,“ konštatoval Bytčánek. V roku 2009 bol priemerný úrok predávaných štátnych dlhopisov o zhruba 0,6 percentuálneho bodu vyšší.
Podľa analytika Volksbank Slovensko Vladimíra Vaňa je takýto vývoj potvrdením faktu, že Slovensko sa v uplynulých dvoch rokoch tešilo z výhod šťastného načasovania prijatia eura. Po vstupe do eurozóny sa totiž Slovensko objavilo v hľadáčiku širšieho okruhu investorov, vrátane ázijských centrálnych bánk, pre ktoré sa dlhopisy eurového Slovenska stali rezervnými aktívami, ktoré nakupujú rámci diverzifikácie svojich devízových rezerv medzi dolárové a eurové aktíva. „Vďaka euru si Slovensko na refinancovanie splatného dlhu požičiava lacnejšie, než by si požičiavalo v korunách, zvlášť za takých podmienok na svetovom dlhopisovom trhu, akých sme boli svedkami v ostatných dvoch rokoch,“ uviedol Vaňo pre agentúru SITA.
V tomto roku sa však Slovensku zrejme refinancovať svoje dlhy na finančných trhoch tak lacno, ako v minulom roku, nepodarí. Pripúšťa to aj šéf Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity. „Celkovo očakávame zhoršenie trhových podmienok, najmä postupný rast úrokových sadzieb,“ konštatoval. Výšku rizikovej prirážky Slovenska v tomto roku podľa Vaňa okrem všeobecných podmienok na trhu bude závisieť aj od vývoja verejných financií a s tým súvisiacim ratingovým hodnotením. „Váhavosť pri rozpočtovej konsolidácii pritom v súčasných podmienkach neznamená nič iné, než to, že o čo viac bude musieť rozpočet zaplatiť na úrokoch za refinancovanie starého dlhu, o to bolestivejšie budú musieť byť škrty v iných rezortoch,“ dodal analytik Volksbank Slovensko.
Od vypuknutia krízy pritom pôvodné plány ohľadom štruktúry dlhu, zamerané predovšetkým na dlhopisy s dlhšou dobou splatnosti, nabúrala nevyhnutnosť predaja krátkodobých štátnych pokladničných poukážok. S nimi po vyše ročnej prestávke vyšlo Slovensko opäť na trh po zhoršení podmienok na finančných trhoch na jeseň 2008.
Posledné dva roky sa tak pokladničné poukážky stali opäť relatívne významnou súčasťou refinancovania štátneho dlhu. V roku 2009 si štát cez tieto cenné papiere na finančnom trhu požičal 1,258 mld. eur, vlani to už bolo dokonca 2,421 mld. eur. Celkový objem refinancovania v minulom roku pritom dosiahol zhruba 9,5 mld. eur. Štátne pokladničné poukážky sa tak na celkovom refinancovaní podieľali jednou štvrtinou.
Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity plánuje v predávaní štátnych pokladničných poukážok pokračovať aj tento rok. Podiel poukážok na celkovom refinancovaní dlhu by však v tomto roku mohol dokonca stúpnuť. Celková potreba refinancovania bude totiž oproti vlaňajšku nižšia zhruba o miliardu eur, poukážky by sa mali predať zhruba za toľko, ako vlani. „Celková hodnota predaja bude porovnateľná s rokom 2010,“ dodal Bytčánek.