Slovensku podľa analytika „dochádza dych“, podľa analýzy patrí medzi najslabšie ekonomiky v EÚ a už včera bolo neskoro

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Vlajka, Slovensko
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.

Slovensko patrí medzi najslabšie ekonomiky v Európskej únii. Po Bulharsku je už podľa údajov Eurostatu druhou najslabšou ekonomikou EÚ. Výkon slovenskej ekonomiky na obyvateľa očistený o cenovú hladinu sa minulý rok od priemeru EÚ ešte viac vzdialil.

Problémy automobilového sektora

Dôvody minuloročného zaostávania je podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka potrebné hľadať aj v dočasných problémoch domáceho automobilového sektora s úzkymi hrdlami v dodávateľských reťazcoch.

Slovensko bolo minulý rok po Estónsku a Luxembursku treťou najpomalšie rastúcou európskou ekonomikou. Od priemeru EÚ sa minulý rok podľa údajov Eurostatu ľahko vzdialilo aj susedné Česko, ktoré tak prišlo o pozíciu najsilnejšej ekonomiky regiónu strednej a východnej Európy.

„Naše prepočty nevyhnutne neradia Slovensko na absolútny koniec rebríčka európskych krajín. Nič však nemenia na fakte, že konvergencia slovenskej ekonomiky sa v poslednom desaťročí zastavila alebo minimálne výrazne spomalila,“ skonštatoval Koršňák.

Z krajín regiónu strednej a východnej Európy Slovensko počas posledných desiatich rokov predstihli podľa neho minimálne Estónsko a Litva, pri alternatíve vychádzajúcej z porovnania inflácie cien služieb, či z cenovej hladiny podľa MMF aj Poľsko, Maďarsko, Lotyšsko, či dokonca Rumunsko.

Po pýche prichádza pád

„Slovensku dochádza dych a len potvrdzuje dávne príslovie, že po pýche prichádza pád. Ten slovenský mal podobu pomalšieho ekonomického rastu v dôsledku niekoľkoročného zanedbávania potrebných reforiem,“ pokračuje Koršňák.

Ekonomický model založený na lacnej pracovnej sile a lákaní zahraničných investícií, na ktorom bol postavený rast ekonomiky v úvode tisícročia, sa podľa neho totiž postupne vyčerpal.

Ľahkú konvergenciu má už krajina za sebou, potrebné reformy pre posun ekonomiky smerom k znalostnej ekonomike založenej na inováciách však podľa analytika zanedbala.

V takejto transformácií je kľúčová najmä kvalita ľudského kapitálu. A práve v investíciách do kvality vzdelávania a podpore inovácií v ekonomike Slovensko v posledných desaťročiach zaostáva.

„Obe oblasti sú pritom skôr behom na dlhé trate a pre potrebné zmeny tu platí, že už včera bolo neskoro,“ skonštatoval Koršňák.

Reformy oddialilo viac faktorov

Plánované reformy v oboch oblastiach v posledných rokoch opäť oddialila pandémia, vojna na Ukrajine, ale i nestabilita vo vnútri vládnej koalície, ktorá vyústila až do jej rozpadu a vyhlásenia predčasných volieb.

Ani štartujúca volebná kampaň však podľa analytika nenaznačuje, že sa transformácia ekonomiky a z toho vyplývajúce nevyhnutné reformy stali prioritou slovenských politikov.

Mierny progres prinášal aspoň plán obnovy, no schvaľovanie reforiem sa zaseklo. Slovensko plne na svoj rozvoj nevyužíva ani finančné zdroje z bežných rozpočtov EÚ.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ľubomír Koršňák
Firmy a inštitúcie Európska úniaEurostatUniCredit Bank