Slovenský obranný priemysel nie je mýtus a IDEB 2021 sa to snaží dokázať (komentár)

IDEB 2021: Otvorenie veľtrhu obrannej techniky
Vystavená vojenská technika počas otvorenia medzinárodného veľtrhu obrannej techniky IDEB 2021 v bratislavskej Inchebe. Bratislava, 25. august 2021. Foto: SITA/Branislav Bibel

Medzinárodná výstava obrannej techniky IDEB sa po ročnej pauze opäť koná v bratislavskej Inchebe. Už tradičné podujatie obranného priemyslu prináša množstvo príležitostí pre naše spoločnosti porovnať svoje výrobky so zahraničnou konkurenciou.

Novinky v našom obrannom priemysle sú zastúpené bezpilotnou vzducholoďou SILWA 2.0 od Aliter Technologies, Tatra Defence Slovakia predvedie vozidlo 4×4 Patriot II a robotické vozidlo Agema, Tatra Trucks prináša terénne nákladné vozidlo Tatra Tactic 6×6 a Spoločnosť Zetor Engineering Slovakia do Incheby prináša prvú a druhú generáciu obrnených taktických vozidiel 4×4 Zetor Gerlach.

Množstvo prezentovaných produktov slovenskej obrannej techniky vypovedá o tom, že toto odvetvie priemyslu u nás nespí a drží krok s dobou. Podobné výstavy dávajú našim exportérom možnosť získať zákazky vo svete, a zvyšovať svoju medzinárodnú konkurencieschopnosť.

Predaj špeciálnej techniky však závisí aj od podpory štátu, kde sa daný priemysel nachádza, nakoľko sa jedná o veľmi citlivé odvetvie ekonomiky a často práve podpora štátnych orgánov rozhoduje o budúcich zákazkách pre zbrojárske firmy. Tento obchod je prísne regulovaný a kontrolovaný prostredníctvom licenčného konania.

Napríklad pre slovenský zbrojársky priemysel je priestor uplatniť sa v Európskej obrannej agentúre, alebo v Podpornej a obstarávacej agentúre NATO, kde práve podpora zo strany štátnych orgánov môže byť rozhodujúca pri dojednávaní výsledného obchodu. Svetlým príkladom je nedávny úspech slovenskej spoločnosti Aliter Technologies, ktorá vyhrala tender v rámci NATO v celkovej hodnote niekoľkých desiatok miliónov eur.

Pozitívom je, že Ministerstvo obrany SR počas IDEB organizuje seminár o aktuálnych možnostiach zapojenia obranného priemyslu SR a iných subjektov do iniciatív EDA a NSPA. Avšak, obrannému priemyslu by v prípade exportu svojich produktov pomohla priaznivejšia legislatíva, ako aj širšie možnosti financovania exportu, ktoré sa len veľmi ťažko porovnávajú s tými poľskými, či českými.

Dôležitým pre náš obranný priemysel je aj záväzok voči NATO vydávať 2 % z HDP na obranu, z tejto cifry by totiž malo 20% putovať na nákup nového vybavenia, čiže modernizáciu. Keď vezmeme HDP členských štátov Severoatlantickej aliancie bez USA, tak dostaneme cifru 18,35 bilióna dolárov, čo je približne 21 % svetového HDP. Z tejto cifry podľa deklarovaných záväzkov nakoniec povestné 2 % vychádza 367 miliárd dolárov na obranu ročne v aliancii, z ktorých by malo na nákup nového vybavenia ísť cca 73,4 miliardy dolárov ročne.

Pri tejto cifre by slovenský obranný priemysel so správnou podporou štátu nemusel mať problémy získavať zakázky naprieč Alianciou. Špeciálne ak vezmeme do úvahy, že EÚ okrem diskusie o strategickej autonómii, založila Program na podporu európskeho obranného priemyslu, či Európsky obranný fond. Európske agentúry podporujú kohéziu obranného priemyslu naprieč celou Úniou, ako aj inovácie v obrannom priemysle. Práve zapojenie do týchto projektov a podpora predaja našich výrobkov by malo byť cieľom ekonomickej diplomacie Slovenska v oblasti predaja špeciálnej techniky.

Autor je hlavným analytikom Rady slovenských exportérov.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Jozef Hrabina
Firmy a inštitúcie MO Ministerstvo obrany SRNATO Organizácia Severoatlantickej zmluvy