Ako ste spokojní s vašim súčasným postavením na trhu s dodávkami zemného plynu a aké sú vaše plány do budúcnosti?
S našim postavením na slovenskom trhu s plynom sme v zásade spokojní. Reálne sme na trhu len druhý rok tak si myslíme, že náš podiel nie je zanedbateľný. Zatiaľ dodávame plyn veľkým, stredným aj malým odberateľom. V prvom polroku 2013 predpokladáme vstup na trh domácností. V blízkej budúcnosti chceme našim odberateľom ponúknuť aj elektrickú energiu, ale nie je to momentálne naša priorita.
Koľko zemného plynu predáte na Slovensku v tomto roku, a koľko ho plánujete predať v budúcom roku?
V tomto roku plánujeme predať na slovenskom trhu okolo 80 miliónov kubíkov zemného plynu a budúcoročný predaj nebude nižší. Takže v roku 2013 očakávame nárast predaja. Povedať teraz čokoľvek v tomto smere je predčasné, nakoľko momentálne sme v procese uzatvárania zmlúv na budúci rok a tento ešte zďaleka nie je ukončený.
Akú obchodnú stratégiu používate pri získavaní nových, respektíve pri udržaní si existujúcich zákazníkov? Zameriavate sa ako väčšina vašich konkurentov najmä na cenovú politiku?
Odkedy na Slovensku nastúpila reálna liberalizácia trhu s plynom, zákazníci sa celkom dobre vyškolili a sú dobre zorientovaní v cenách aj podmienkach dodávok a vedia si vybrať. Takže vyžadujú individuálny prístup. Ponúknutá cena je naozaj rozhodujúcim faktorom pri získavaní nových zákazníkov, ale popri cene sú tam aj ďalšie faktory, ako napríklad flexibilita dodávky, splatnosti faktúr a podobne. Nechceme, aby naša marketingová stratégia, hlavne pri plánovanom vstupe na trh s domácnosťami, spočívala v tom, že budete mať lacnejší plyn o toľko alebo toľko percent oproti dominantnému dodávateľovi. Snažíme sa získať nových klientov, ale nie za každú cenu.
Keďže ste firma patriaca do skupiny ruského energetického gigantu Gazprom nemáte výhodu v nákupných cenách zemného plynu?
Nemáme. Môžem povedať, že firma Gazprom Export sa voči svojim zahraničným klientom správa veľmi korektne. Podmienky majú všetci rovnaké, nikto nie je protežovaný či uprednostňovaný. To nepatrí do jej firemnej politiky. Nemáme žiadnu výhodu, ani cenovú ani objemovú. To je veľmi častá otázka na nás aj od mnohých potenciálnych klientov, že vy patríte ku Gazpromu tak máte lacnejší plyn, ale nie je to tak.
Odkiaľ nakupujete zemný plyn?
Nákup plynu pre našich zákazníkov na Slovensku zabezpečujeme cez nákupné oddelenie materskej spoločnosti Vemex sídliacej v Prahe. Ona obchoduje so zemným plynom na základe dlhodobého kontraktu s Gazprom Exportom a tiež na Európskych energetických burzách.
Gazprom buduje do Európy plynovody na to, aby sa nimi prepravoval plyn, a nie na to, aby rúry boli zakopané v zemi nevyužité.Štefan Koman
Ako vnímate nastavenú reguláciu na trhu s dodávkami energií zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR?
Myslím si, že s príchodom novej energetickej legislatívy a hlavne nového Zákona o regulácii každý obchodník očakával, že regulácia cien na plyn bude zrušená. Ja si osobne myslím, že regulácia cien plynu pre domácnosti v dnešnej podobe je zbytočná. Nemá logiku. Som trošku prekvapený, že v novej legislatíve sa regulácia v určitých segmentoch posilnila. Ide napríklad o malé podniky. Tak ako v Českej republike aj na Slovensku plyn pre domácnosti a malé podniky by nemal byť regulovaný. Je tu veľa dodávateľov, medzi ktorými je vytvorená dostatočná konkurencia. Ceny plynu by nemali byť regulované, ale mali by sa ponechať na konkurenčné prostredie, kde by sa v konečnom dôsledku umravnili a dovolím si tvrdiť, že domácnosti by mali plyn ešte lacnejší ako ho majú teraz. K zrušeniu regulácie raz dôjde, ale ešte je asi na to potrebný čas.
Dávnejšie ste sa vyjadrili, že vaša spoločnosť plánuje na Slovensku realizovať projekt výstavby CNG plničiek. V akom štádiu je tento projekt?
Naša materská spoločnosť realizuje projekt výstavby plniacich staníc CNG v Čechách pomerne vo veľkom rozsahu. Pilierom tohto rozvoja v Čechách je spolupráca s firmami Lukoil a Gascontrol Havířov a hlavným cieľom je zabezpečenie dostupnosti tohto ekologického paliva pre širokú verejnosť. Na Slovensku plánujeme v budúcom roku realizáciu pilotného projektu plniacej stanice stlačeného zemného plynu na čerpacej stanici Lukoil v Košiciach. Máme to v pláne a veríme, že sa nám to podarí zrealizovať. Uvidíme potom aký bude výsledok pilotného projektu a následne sa rozhodneme, či budeme pokračovať s výstavbou ďalších plniacich staníc CNG. V každom prípade je to pre nás zaujímavé.
Ako firma patriaca do skupiny Gazprom viete o nejakých projektoch ruského energetického gigantu na Slovensku? V minulosti sa napríklad hovorilo o spoločnej slovensko-ruskej výstavbe podzemných zásobníkoch zemného plynu na území Slovenska.
Všeličo sa popísalo aj pohovorilo, ale fakt je ten, že doteraz žiaden projekt podobného typu, ktorý by sa mal realizovať medzi Slovenskom a Ruskom nie je pripravený natoľko, aby mohol byť začatý. Veľa sa hovorilo aj o spoločnej výstavbe podzemných zásobníkov plynu. Spoločnosť Nafta rokovala s Gazprom, ale aj s inými firmami o možnosti výstavby zásobníkov. Nič z toho sa však zatiaľ nepodarilo. Nedávno sa v Bratislave uskutočnila návšteva generálneho riaditeľa Gazprom Exportu Alexandra Medvedeva, ktorý potvrdil, že Gazprom už dlhšie plánuje zdvojnásobiť kapacity podzemných zásobníkov plynu v Európe. To znamená, že opätovne sa oprašuje možnosť spolupráce medzi Slovenskom a Gazpromom pri výstavbe uskladňovacích kapacít zemného plynu, hoci, ako som už povedal, v tejto chvíli nie je pripravený žiaden konkrétny projekt. Momentálne to vnímam, len ako jednu z možností a uvidíme, čo nám prinesie čas. Ale ten potenciál tu rozhodne je.
Predstava, že „vyschne“ plynovod cez Slovensko, je nereálna. Štefan Koman
Myslíte si, že môže na Slovensku nastať taká plynová kríza ako začiatkom roka 2009?
Taká už určite nie. Je to len málo pravdepodobné, pretože v roku 2009 kedy prestal úplne prúdiť plyn z Ukrajiny na Slovensko, sme neboli na to vôbec pripravení. Všetci boli prekvapení. Nikto neveril, že dôjde k prerušeniu toku plynu, ktorý bez akýchkoľvek problémov bezpečne a nepretržite prúdil viac než 40 rokov. Na tranzitnej sieti vtedy neboli urobené žiadne opatrenia, ktoré by nám umožnili reagovať na takúto situáciu. Dnes už máme realizované projekty a prijaté rôzne opatrenia pre zabezpečenie náhradných dodávok plynu v prípade vzniku stavu núdze. Takže plynová kríza v takej podobe, v akej bola pred vyše troma rokmi, nás už nezastihne.
Hrozí podľa vás Slovensku, že mu „vyschne“ plynovod, keďže Gazprom realizuje výstavbu nových plynovodov na severe či juhu Európy?
Generálny riaditeľ Gazprom Exportu pán Alexander Medvedev počas spomenutej návštevy v Bratislave jednoznačne povedal, že sa netreba obávať toho, že prepravná sieť nebude mať čo prepravovať. V súčasnosti je podpísaný dlhodobý 20-ročný kontrakt medzi Gazprom Export a slovenskou spoločnosťou Eustream na prepravu minimálne 50 mld. kubíkov plynu ročne. Nakoľko je tam princíp „prepravuj alebo plať“ tak Gazprom Export by platil slovenskej strane aj v tom prípade, keby neprepravoval cez Slovensko plyn. Je teda jasné, že nie je záujem, aby sa platilo za niečo čo sa nerealizuje. Gazprom buduje do Európy plynovody na to, aby sa nimi prepravoval plyn, a nie na to, aby rúry boli zakopané v zemi nevyužité. Podľa najkonzervatívnejšej analýzy, Európa do roku 2030 bude potrebovať dodatočných 100 mld. kubíkov plynu. Momentálne nie je možné taký objem prepraviť ani existujúcimi ani plánovanými plynovodmi, takže bude potrebné uvažovať nad výstavbou ďalších. Čiže netreba sa obávať žiadnych plynovodov ako sú Nord Stream alebo South Stream, pretože všetky plynovody budú využité vrátane prepravného systémy Ukrajiny. Teda predstava, že „vyschne“ plynovod cez Slovensko, je nereálna.
Nemal Gazprom záujem o kúpu minoritného podielu Slovenského plynárenského priemyslu, ktorý v súčasnosti predávajú nemecký a francúzsky akcionár? Napríklad aj prostredníctvom vašej spoločnosti?
Prostredníctvom našej spoločnosti určite nie, my sa takýmito vecami vôbec nezaoberáme. Neviem o tom, že by mal Gazprom o SPP vôbec záujem.