BRATISLAVA 30. augusta (WEBNOVINY) – V ľavej zadnej časti trupu lietadla je umiestnené veľké okno – za ním sa nachádza 2,5-metrový infračervený teleskop, ktorý po jeho otvorení dokáže z výšky niekoľkých kilometrov oveľa účinnejšie skúmať vesmírne objekty.
Americko-nemecká SOFIA
Projekt „lietajúceho ďalekohľadu“ sa nazýva SOFIA, s hlavným mestom Bulharska však nijako nesúvisí. Po rozšifrovaní skratky totiž dostaneme názov Stratospheric Observatory for Infrared Astronomy. Okrem NASA sa na ňom významnou mierou podieľa nemecká agentúra pre letectvo a kozmonautiku (DLR – Deutsches Zentrum für Luft- und Raumfahrt), ktorá vlastne celý 2,5 metrový teleskop zostrojila. Američania zas vymysleli spôsob, ako ho bezpečne umiestniť do lietadla. A nebol to vôbec jednoduchý proces – prvé experimenty s takýmto lietadlom začali už niekedy koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia.
Infračervený teleskop v lietadle nie je vôbec zlým nápadom. Na Zemi sa kvôli pohlcovaniu infračerveného žiarenia atmosférou nedá účinne použiť, a preto boli takéto zariadenia doteraz vynášané satelitmi na obežnú dráhu, čo nie je práve finančne jednoduché riešenie. Teleskop v Boeingu vychádza rádovo lacnejšie. Z technologického hľadiska ide o pomerne náročný projekt – veľké otvárajúce sa okno v trupe lietadla totiž príliš neprispieva k pevnostnej stabilite jeho trupu. Kvôli vysokej miere nutných modifikácií si lietadlo dokonca vyslúžilo vlastný názov – SOFIA 747SP.
Náročné testovanie
Prvá séria záverečných letových testov bola vykonaná koncom minulého roku a okno bolo pri nich otvorené maximálne dve minúty. Druhá séria sa uskutočnila na jar, pričom lietadlo lietalo vyššie a predĺžil sa aj čas jeho otvorenia.
Posledná séria testov začala 23. júna tohto roka a jej praktická časť bola ukončená 9. augusta. V priebehu tohto obdobia upravený Boeing 747 absolvoval s teleskopom na palube spolu 12 letov v súhrnnom trvaní 49 hodín. Testovali sa predovšetkým manévrovacie schopnosti lietadla a formou záťažových skúšok aj pevnosť jeho konštrukcie s dôrazom na vzduchotesnosť celého systému.
Foto: NASA, USRA a L-3 Communications Integrat
Foto: NASA, USRA a L-3 Communications Integrat
Foto: NASA, USRA a L-3 Communications Integrat
Foto: NASA, USRA a L-3 Communications Integrat
Odhadovaná životnosť lietadla je približne 20 rokov. V plnom nasadení by lietadlo malo ročne nalietať okolo 960 hodín, vo vzduchu by týždenne malo stráviť tri až štyri noci. Bližšie informácie o projekte získate buď na webe SOFIA Space Center alebo NASA.
Martin Kamenický / Webnoviny.sk
