Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
voľby do europarlamentu
2
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Foto: SITA - koláž WBN

Študenti by v eurovoľbách najviac volili kotlebovcov, do europarlamentu by sa dostali Beňová aj Maiga

BRATISLAVA 10. mája (WebNoviny.sk) – Študenti stredných škôl, gymnázií a vysokých škôl by vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) najviac volili stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko. Tejto politickej strane by svoj hlas odovzdalo 15,8 percenta študentov.

Na druhom mieste skončila so ziskom 12,5 percenta hlasov koalícia Progresívne Slovensko/Spolu – občianska demokracia (PS/SPOLU). Vyplýva to zo simulovaných študentských volieb do Európskeho parlamentu (EP), ktorých výsledky na piatkovej tlačovej konferencii predstavili Veronika Cigáneková a Karolína Schwabová z občianskeho združenia Pre stredoškolákov.

Žiadna kresťanská politická strana

Účasť na týchto voľbách dosiahla 40,62 percenta, pričom do EP by sa okrem ĽSNS a koalície PS/SPOLU dostalo ďalších päť politických strán: Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) – 9,8 percenta, Sme rodina – 7,7 percenta, Sloboda a Solidarita (SaS) – 6,5 percenta, Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) – 6,3 percenta a Priama demokracia so ziskom 5,2 percenta.

Z prieskumu ďalej vyplýva, že mandáty do EP by získali Milan Mazurek, Marek Kotleba a Milan Uhrík z ĽSNS, Michal Šimečka, Dominik Hatiar a Lucia Kleštincová z koalície PS/SPOLU, Igor Matovič a Michal Šipoš z OĽaNO, Eva Hudecová a Petra Krištúfková zo Sme rodina, Lucia Ďuriš Nicholsonová z SaS, Monika Beňová za Smer-SD a Ibrahim Maiga z Priamej demokracie.

Ako štrnásty kandidát by sa do EP dostal Martin Beluský z ĽSNS. „Volebné preferencie sa výrazne líšia. Kým stredné odborné školy a inak špecializované školy inklinovali k strane ĽSNS, gymnazisti volili skôr koalíciu PS/SPOLU,“ vysvetľuje Schwabová. Zaujímavosťou podľa nej je fakt, že do EP by sa nedostala žiadna z kresťanských politických strán.

Minimálne znalosti o Európskej únii

Nezanedbateľným faktorom pri výbere politickej strany bola podľa prieskumu rozpoznateľnosť kandidáta a jeho mena. „To dokazuje relatívne veľký počet preferenčných hlasov, ktoré dostal Ibrahim Maiga, napriek zanedbateľnej predvolebnej kampani,“ konštatuje Schwabová. Ďalším faktorom, ktorý ovplyvnil výsledky volieb, je, že slovenskí študenti majú minimálne znalosti o tom, čo EÚ robí a ako funguje.

„Tieto výsledky naznačujú ovplyvniteľnosť študentov populistickou anti-EÚ kampaňou. Umiestnenie dvoch protipólnych strán na dvoch popredných priečkach v počte hlasov pre stranu naznačuje dve protichodné nálady medzi mladými ľuďmi,“ zdôvodňuje Schwabová.

Na jednej strane to podľa nej signalizuje rezignáciu a pocit strachu a na strane druhej je to potreba pozitívnej zmeny a nádeje.

Voľba z recesie

Riaditeľ Kancelárie EP na Slovensku Dionýz Hochel na tlačovej konferencii uviedol, že „ak niekto volí z recesie, tak by si mal uvedomiť, že takýto poslanec nebude hrať v EP žiadnu výraznú rolu, jeho vplyv bude minimálny až nulový.“

Tieto výsledky by mohli byť podľa neho istým výkričníkom pre občanov Slovenska, ktorí sú až natoľko spokojní s EÚ, že nepôjdu voliť. Podľa analytika Euractivu Radovana Geista, ak sa pozrieme na tieto výsledky, tak môžeme vidieť, ktoré politické strany stratili mladého človeka, a ktoré môžu čakať, že ak budú pokračovať vo svojej politike, tak mladého voliča ani nezískajú späť.

„Zároveň je dôležité zamyslieť sa nad tým, prečo chcú mladí ľudia voliť fašistov. Môžeme sa uspokojovať s odôvodnením, že je za tým nejaký vzdor, no vážnou otázkou je, prečo sú mladí ľudia ochotní spájať svoj vzdor so stranou, ktorá podkopáva základy demokracie,“ zdôrazňuje Geist.

Aktívny prístup v spoločnosti

Simulované študentské voľby do EP zorganizovala Kancelária EP na Slovensku v spolupráci s občianskym združením Pre stredoškolákov, ktorého hlavným cieľom je organizovať rôzne udalosti pre stredoškolákov a podnecovať ich k aktívnemu prístupu v spoločnosti.

Na voľbách, ktoré sa uskutočnili od 2. do 3. mája a od 6. do 7. mája na vopred zaregistrovaných školách po celom Slovensku, sa zúčastnili študenti stredných škôl a gymnázií starších ako 15 rokov a vysokoškoláci. Zapojilo sa do nich 204 stredných škôl a dve vysoké školy.

Voľby do Európskeho parlamentu sa budú konať v EÚ 23. až 26. mája, pričom na Slovensku budú 25. mája. Slováci si môžu vyberať z 31 kandidujúcich politických strán a hnutí.

Voliť budeme 14 poslancov, pričom štrnásty poslanec nastúpi až po brexite. V minulých eurovoľbách bola na Slovensku volebná účasť 13 percent, účasť mladých ľudí len šesť percent.

Odporúčané články

Premiér Pellegrini nevylúčil, že by sa v parlamentných voľbách mohol uchádzať o post lídra Smeru Novozvolená prezidentka Zuzana Čaputová je Európskou osobnosťou roka

Neprehliadnite

Na súde s exministrom Ruskom v kauze prípravy vraždy Volzovej vypovedali Černák a Kaštan (aktualizované) Aktualizované: Starostovia a primátori zvolili nového predsedu ZMOS, na poste nahradí Michala Sýkoru Video: Švédsko cez štvrťfinále MS v hokeji 2019 neprešlo, Fínsko uspelo v gólovej prestrelke Ďalšia luxusná značka končí s kožušinami, na slovenských farmách sú týrané tisíce zvierat Prezident Kiska dávno nie je nadstranícky, podľa Tomáša už mal vybrať šiestich ústavných sudcov Tínedžerka Judita ide vo väzby, je obvinená z vraždy 16-ročného chlapca v Žiline Primátor Vallo predstavil nové poplatky a pravidlá v parkovacej politike Pôjdu študenti voliť? O Európskom parlamente sa dozvedajú aj z diskusných fór (podcast)

Témy

Diskusia

Bezplatný email raz týždenne s novinkami z Webnoviny.sk:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

Odporúčané články

Aktuálne témy

Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.