Štvrtina ľudstva čelí extrémnemu nedostatku vody, aj Slovensko by sa malo pripraviť na sucho

SITA

Dostatok vody už nie je samozrejmosť v žiadnej krajine na svete. Niektoré sužuje extrémne sucho už dnes, pre iné je to zatiaľ iba hrozba, ktorá môže mať rôznu intenzitu.

Dôvodom úbytku  vody nie je len sucho samé o sebe a zmena klímy. Nedostatok vody zapríčiňuje aj väčšia spotreba v dôsledku rastúcej ľudskej populácie – spotreba  vody na celom svete sa od 60. rokov minulého storočia viac ako zdvojnásobila a stále rastie. Ďalším dôvodom je neefektívne využívanie vody a jej jednorázové využívanie. O problematike podrobne informoval World Resources Institute.

EXTRÉMNE SUCHO TRÁPI ŠTVRTINU ĽUDSTVA

Nové údaje z akvaduktu World Resources Institute (WRI) ukazujú, že extrémne vysokým úrovniam nedostatku vodu (inak aj stresu z nedostatku vody) čelí 17 krajín, ktoré sú domovom pre jednu štvrtinu svetovej populácie.

Na zavlažovanie poľnohospodárstva, priemyselné odvetvia a zásobovanie obcí tieto krajiny v priemere minú  viac ako 80% ponuky a dostupných vodných zdrojov každý rok.

Ďalších 44 krajín, v ktorých žije jedna tretina sveta, čelí vysokým úrovniam nedostatku vody, kde sa každý rok v priemere spotrebuje  viac ako 40% dostupnej ponuky.

Takýto úzky rozdiel medzi ponukou a dopytom spôsobuje, že krajiny sú citlivé na výkyvy spôsobené suchom alebo zvýšeným odberom vody. Napriek celonárodným priemerom, sú komunity, ktoré na určitom území čelia „denným nulám“ a iným krízam už v súčasnosti.

„Vodný stres“ predstavuje vážne ohrozenie ľudských životov, živobytia,  stability podnikania, medzinárodného mieru a pokiaľ krajiny nezačnú konať, situácia sa bezpodmienečne zhorší.

WORLD RESOURCES INSTITUTE

NAJVIAC TRPÍ BLÍZKY VÝCHOD A SEVERNÁ AFRIKA

Dvanásť zo 17 krajín najviac zaťažených nedostatkom vody je na Blízkom východe a v severnej Afrike. Región je horúci a suchý. Zásobovanie vodou bolo na začiatku nízke, ale rastúce požiadavky populácie spôsobili, že krajiny sa dostali do extrémneho stresu. Svetová banka zistila, že tento región očakáva najväčšie ekonomické straty spôsobené nedostatkom vody v dôsledku zmeny klímy, ktorý sa do roku 2050 odhaduje na 6 – 14% HDP.

Dobrou správou je, že spomínané „suché“ krajiny majú nevyužité príležitosti na zabezpečenie vody a to dokonca z vlastných zdrojov. Asi 82% odpadovej vody v regióne sa opätovne nevyužíva. Jedným z najvýznamnejších riešení by teda malo byť čistenie vody a jej cirkulácia.

Niektoré krajiny idú príkladom. Omán spracováva 100% zozbieranej odpadovej vody a opätovne ju využíva 78%. Ďalšie krajiny v Perzskom zálive (Bahrajn, Kuvajt, Katar, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty) čistia približne 84% odpadovej vody, ale opätovne využívajú  iba 44%.

INDIA PODNIKÁ KRITICKÉ KROKY

Indická Národná inštitúcia pre transformáciu, Indie (NITI Aayog) minulý rok vyhlásila, že krajina „trpí najhoršou vodnou krízou vo svojej histórii a milióny životov sú v ohrození“.

India sa v rámci celkového vodného stresu nachádza na 13. mieste a má trojnásobne viac  obyvateľov ako ďalších 17 krajín s extrémne stresom dokopy.

Okrem riek, jazier a potokov sú zdroje podzemnej vody v Indii vážne prečerpávané, najmä kvôli  zavlažovaniu v poľnohospodárstve. Hladiny podzemných vôd v niektorých severných oblastiach v rokoch 1990 – 2014 klesali rýchlosťou viac ako 8 centimetrov ročne.

India začína podnikať kritické kroky na zmiernenie vodného stresu, vrátane zriadenia nového ministerstva.

Mohlo by vás zaujímať:

Zmierňovať globálne otepľovanie nie sme ochotní, musíme sa adaptovať na iný život?

Ako klimatická zmena mení Slovensko? Naše poľnohospodárstvo ohrozuje niekoľko faktorov

Vedec varuje: Klimatická zmena je ako rakovina, teraz nebolí, ale potom udrie

SUCHO MÔŽE POSTIHNÚŤ AJ SLOVENSKO

Problém s nedostatkom vody môže lokálne postihnúť aj obce v krajinách, ktoré nie sú na zozname extrémne ohrozených krajín. Preto by bolo rozumné a strategicky vhodné, aby opatrenia pre zabezpečenie zásob vody podnikli aj štáty s najnižších ohrozením, ako napríklad aj Slovensko.

TRI PILIERE PRE ZABEZPEČENIE VODY

Kdekoľvek na svete  je možné znížiť vodný stres rozumnými opatreniami. Dokonca aj niektoré krajiny s relatívne vysokým stresom účinne zabezpečili svoje zásobovanie vodou prostredníctvom dobrého hospodárenia.

Existuje množstvo riešení, ale prinášame vám tri z najvýznamnejších:

  1. Zvýšiť poľnohospodársku účinnosť: V potravinovom systéme musí byť efektívne využitá každá kvapka. To nevyhnutne znamená zmenu stravovania. Živočíšne produkty patria medzi najnáročnejšie na vodu. Podľa štúdie vypracovanej pre Inštitút UNESCO pre vzdelávanie o vode z roku 2010, je na vyprodukovanie 1 kilogramu hovädzieho mäsa potrebných v priemere až 15 415 litrov vody, čo je takmer 10 násobok množstva vody, potrebného na vypestovanie 1 kilogramu obilnín – 1644 l/kg. Na zeleninu sa v priemere spotrebuje 322 l/kg a na ovocie 962 l/kg.

Spotrebitelia môžu tiež prispieť k zníženiu potravinového odpadu, ktorý spotrebuje štvrtinu všetkej vody v poľnohospodárstve.

  1. Investovať do šedej a zelenej infraštruktúry: Výskumy WRI a Svetovej banky ukazujú, že vybudovaná infraštruktúra (ako sú potrubia a čističky.) a zelená infraštruktúra (ako sú mokrade a zdravé povodia) môžu významne spolupracovať pri riešení problémov týkajúcich sa dodávok vody a kvality vody.
  1. Recyklácia: Odpadovú vodu už nesmieme vnímať ako odpad, píše WRI. Čistenie a opätovné použitie vytvára „nový“ zdroj vody, čo nadväzuje na vyššie spomínané budovanie čistiacich zariadení.
Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom